V predchádzaní odpadu sa Slovensko spolieha na dobrovoľnosť. Ako väčšina Európy

Blší trh v Barcelone v roku 2016 [TASR/AP/Manu Fernandez]

Zvýšiť podiel textilu či elektroniky zo second-handu si stanovili ako cieľ len dva štáty Európskej únie.

Nielen podľa európskej legislatívy, ale aj v rámci filozofie obehovej ekonomiky majú tú najvyššiu prioritu predchádzanie vzniku odpadu a opätovné použitie výrobkov. Až po nich nasledujú recyklácia, energetické využitie a skládkovanie.

Napriek tomu sa štáty Európskej únie sústredia najviac na narábanie s odpadom ako na úvodné etapy života výrobkov. Tvrdí to štúdia s názvom „Predchádzanie vzniku odpadu v Európe“, ktorú v pondelok 25. júna zverejnila Európska environmentálna agentúra.

Štúdia upozorňuje, že Slovensko si v oblasti opätovného využitia výrobkov nielenže nestanovilo množstevné ciele, čím sa neodlišuje od veľkej väčšiny členských štátov, ale si neurčilo ani všeobecné ciele a indikátory o pokroku.

Väčšina Európy sa spolieha na dobrovoľnosť

Štáty Únie majú povinnosť predchádzať vzniku odpadu v zmysle európskej rámcovej smernice o odpade z roku 2008. Smernica konkrétne hovorí o podpore pre vznik infraštruktúry pre opätovné využitie a opravu výrobkov, a to najmä prostredníctvom ekonomických nástrojov, kritérií vo verejnom obstarávaní a množstevných cieľov.

Elektromobily budú pre recykláciu áut výzvou

Obehová ekonomika v automobilovom priemysle sa musí vyrovnať s novými technológiami, ale aj s porušovaním zákona.

„Mnoho krajín iniciovalo vznik sietí pre opätovné využitie výrobkov, ktoré ponúkajú vysokokvalitné second-handové produkty,“ píše sa v štúdii s tým, že Flámsko (Belgicko) a Rakúsko sú najpokročilejšie.

Európska environmentálna agentúra však zároveň zistila, že štáty sa v predchádzaní vzniku odpadu spoliehajú najmä na dobrovoľnosť. Spomedzi 33 štátov Európskeho hospodárskeho priestoru sa na dobrovoľné dohody spolieha až 47 percent z nich vrátane Slovenska. Informačné nástroje využíva 35 percent štátov. Len 10 percent uplatňuje alebo plánuje uplatniť regulačné opatrenia, iba 8 percent chce využiť alebo už využíva ekonomické nástroje.

Maďarsko aj Poľsko sú na tom lepšie

Európska smernica uložila štátom povinnosť pripraviť národné plány o predchádzaní vzniku odpadu.

Slovenský program schválila vláda v roku 2013 a pokrýva obdobie rokov 2014-2018. Štyri roky sú relatívne krátke obdobie, väčšina štátov si stanovila ciele pre viac rokov. Na rozdiel od Slovenska si tiež väčšina z nich stanovila ciele v oblasti opätovného využitia produktov a približne polovica si určila indikátory o pokroku.

Lídrom v rámci Vyšehradskej skupiny nie je Slovensko. Maďarsko má stanovené indikátory pre opätovné využitie, Poľsko si určilo ciele aj indikátory. Česko uvádza štúdia ako príklad dobrej praxe. Niektoré organizácie zodpovednosti výrobcov tam vyzývajú spotrebiteľov, aby doniesli použitý mobilný telefón či počítač, ktorý potom opravia a darujú charite.

Chýbajúce kvantitatívne ciele nie sú výsadou Slovenska, ale európskym pravidlom. Európska environmentálna agentúra podotýka, že len dve krajiny a jeden región majú množstevné ciele pre opätovné použitie.

Množstevné ciele majú Švédi aj Španieli

Flámsky cieľ je komplexný, zatiaľ čo španielsky a švédsky sa vzťahujú len na konkrétne produkty.

Flámsko si stanovilo zozbierať a predať 5 kg opätovne použitých produktov na obyvateľa do roku 2015. Napokon dosiahlo 4,8 kg. Momentálne diskutuje o novom cieli do roku 2020.

Stavbári neveria recyklovaným materiálom, Komisia to chce zmeniť

Už pri stavbe budov by sa malo myslieť na ich demoláciu, tvrdí európska exekutíva.

Vo Švédsku má zase stúpnuť podiel textilu z druhej ruky na celkovom predaji textilu v porovnaní s rokom 2014. Španielsko chce dosiahnuť prípravu niektorých elektronických a elektrických produktov na opätovné využitie na úrovni 2 – 4 percentá.

Podľa údajov agentúry Slovensko v roku 2015 opätovne nevyužilo žiadnu elektroniku, alebo o tom chýbajú štatistiky. To však neznamená, že Slovensko výrobky nerecykluje. V roku 2015 podľa údajov zo štúdie zrecyklovalo 20 tisíc ton odpadu z elektroniky, čo predstavuje 38,4 percenta objemu elektrických a elektronických výrobkov na trhu. To je viac, ako sa podarilo Česku a Poľsku.

Problém plánovanej zastaranosti

Štúdia Európskej environmentálnej agentúry upozorňuje, že podľa expertov sa podiel opravených a znovuvyužitých výrobkov časom znižuje.

Dôvod vidí „vo zvyšujúcej sa komplexnosti výrobkov s spojení s kratšími inovačnými cyklami“. To potom vedie k rýchlej strane hodnoty výrobku a kúpe nového. Štúdia však podotýka, že „opätovné využitie je komplikované aj vedomým úpadkom vlastností produktu.“

„Obmedzené dôkazy, ktoré sú k dispozícii, naznačujú, že skutočná dĺžka celého radu spotrebiteľských výrobkov sa znižuje napriek lepším technickým kapacitám pre recykláciu. „Plánovaná zastaranosť“ je považovaná za prioritnú oblasť v Akčnom pláne pre obehové hospodárstvo (z dielne Európskej komisie), v nedávnej štúdii Európskeho parlamentu, ako aj v mnohých stratégiách pre predchádzanie vzniku odpadu,“ pripomína dokument.

V4 v koši? Región trpí nelegálnymi skládkami aj kreatívnymi štatistikami

Poľsko má vo Vyšehradskej skupine najbližšie k európskym štandardom v komunálnom odpade. Najhoršie výsledky dosahuje Slovensko. Ich spoločným problémom je vymáhanie zákona.