Množstevné recyklačné ciele môžu viesť k nekvalitnej recyklácii, varuje štúdia Európskej environmentálnej agentúry (EEA).
Pôvodným cieľom súčasnej odpadovej politiky bolo odklonenie veľkého objemu odpadu zo skládok, nie vytvorenie skutočného obehového hospodárstva, pripomína Európska environmentálna agentúra (EEA) vo svojej štúdii z novembra.
„Princíp obehového hospodárstva je však v zachovávaní čo najvyššej hodnoty produktov a materiálov na čo najdlhšiu dobu. To si bude vyžadovať nové odpadové štatistiky a ciele, ktoré merania založené na množstve doplnia prístupom založeným na kvalite,“ upozorňuje.
Odpadové štatistiky Európskej únie hovoria o objeme separovaného odpadu, ktorý vstupuje do recyklačného procesu. Nehovoria však o kvalite výsledných produktov recyklácie ani o tom, či sa skutočne využijú.
Rozdiely v kvalite
Kvalita recyklovaných materiálov sa dá do istej miery odhadnúť pomocou trhovej ceny materiálu. Eurostat zverejňuje trhové ceny odpadového skla, papiera, lepenky a plastu, ale nerozlišuje o aké štádium recyklácie ide.
Cena plastu je napríklad podľa eurostatu 314 eur za tonu (údaj z 2017) podľa iného zdroja sa cena pohybuje medzi 10 a 330 librami (cca 390 eur za tonu).
„Pri porovnaní cien primárneho a sekundárneho plastu je jasné, že v priemere sú recyklované plasty oveľa lacnejšie. Cena však naznačuje, že kvalita recyklovaného plastu úplne neplní požiadavky výrobcov plastových výrobkov,“ píše sa v štúdii EEA.
Veľké rozdiely v kvalite tiež predstavujú pre odberateľov recyklovaných plastov riziko, prípadne vyžadujú dodatočnú kontrolu, čo tlačí na znižovanie ceny.
Nielen kvetináče a vedrá
Podľa štúdie Material Economics z roku 2018 sa v Európe skutočne využije len asi 20 percent plastového odpadu, ktorý sa na recykláciu vyzbiera. Najväčším zdrojom plastu sú obalové materiály (63 percent) s obrovským náskokom pred stavebným odpadom, ktorý tvorí šesť percent odpadu.
Trh s recyklovaným plastom pritom podľa Material Economics pokrýva len 10 percent dopytu po plaste. Navyše väčšina recyklovaného plastu skončí v menej hodnotných produktoch, napríklad kvetináčoch alebo vedrách.
„Kombinácia vysokej ceny recyklácie spolu s nízkou kvalitou recyklovaného materiálu a nedostatkom štandardov kvality vedie k limitovanému dopytu po sekundárnom plaste,“ uvádza štúdia. Zvýšenie kvality recyklovaného plastu by mohlo zvýšiť aj záujem výrobcov, pretože by z neho mohli vyrábať aj hodnotnejšie výrobky.
Lepšie separovanie aj legislatíva
Októbrová správa EEA upozorňuje, že pre vysokokvalitnú recykláciu by bolo potrebné plasty separovať podľa jednotlivých druhov, čo sa však v praxi väčšinou nerobí. Riešením by mohla byť chemická recyklácia. Pre väčšinu druhov plastov je však ešte len v štádiu vývoja.
Európska komisia uvádza, že len šesť percent nových plastových výrobkov je vyrobených z recyklovaných plastov. Dôvodom je podľa nej najmä nízka cena plastu, ktorá zapríčiňuje nízku ekonomickú príťažlivosť recyklácie.
Riešenie naznačuje v Európskom ekologickom dohovore. Jeho súčasťou vízie je vízia silného jednotného trhu sekundárnych surovín a vedľajších produktov. Na jeho podporu európska exekutíva zváži zavedenie povinného podielu recyklovaného obsahu v niektorých výrobkoch.
Viac informácií by mal priniesť akčný plán pre obehové hospodárstvo, ktorý má Komisia predstaviť v marci.
