V Utrechte už ľudia nebudú musieť separovať plasty. Spraví to za nich mestské zariadenie

Domácemu separovanie plastov v Utrechte zazvonil umieračik [Pixabay]

Kým niektoré európske samosprávy stále bojujú so zavedením triedeného zberu, iné už domáce separovanie obmedzujú v prospech automatického. V holandskom Utrechte má separovanie plastov v spracovateľskom závode lepšie výsledky. Domáce separovanie skončí do polovice 2022.

Občania stredoholandského Utrechtu nebudú od budúceho roku musieť hádzať plasty a plastové a hliníkové obaly do samostatného koša. Plasty namiesto nich vyseparuje zariadenie na triedenie odpadov. Prechod na nový systém bude postupný. Do polovice roku 2022 by domáce separovanie malo skončiť v celom meste.

Utrech zaviedol separovaný zber plastov a hliníkových obalov v roku 2015. V roku 2018 miestne zariadenie na triedenie a spracovanie odpadov nainštalovalo do prevádzky novú techniku, ktorá je schopná oddeliť plasty od komunálneho odpadu. Mesto následne skúmalo, či je táto technika efektívnejšia v získavaní plastov vhodných na znovupoužitie. Výsledok: áno je.

S plastami je čoraz väčší problém. Riešenia existujú, nie sú však bez rizík

Súčasné tempo výroby a spotreby plastov je neudržateľné. Okrem množstva odpadu plasty prinášajú aj zvyšovanie emisií. Alternatívy existujú. Aj pri nich sa však musíme pripraviť na negatíva, uvádza analýza Európskej environmentálnej agentúry.

„Obyvatelia Utrechtu sa v minulých rokov vzorne zúčastňovali na separovaní plastu a hliníkových plechoviek. Technológia ale nestojí na mieste, a preto sa dnes Utrecht môže posunúť do doby postseparovania týchto materiálov,” uviedol Klaas Verschuure, riaditeľ odboru obehovej ekonomiky na magistráte mesta.

Okrem lepších výsledkov v znovuvyužívaní plastov a hliníkových obalov sú výhodou aj nižšie finančné náklady pre mesto, keďže už nemusí zabezpečovať samostatný zber plastov.

Podobne ako v iných holandských mestách, aj Utrecht disponuje veľkým množstvom podzemných kontajnerov. Tie, ktoré doteraz slúžili pre plasty, budú po novom určené na komunálny odpad alebo na papier, ktorý sa naďalej bude separovať manuálne.

Líder v postseparovaní  

Utrecht je ďalším príkladom pokroku v automatizácii separovania. Lídrom v tomto novom smere nakladania s odpadom je práve Holandsko. Utrechtské zariadenie nie je prvé, ktoré je schopné efektívne oddeliť plasty od komunálu. V Holandsku je ďalších šesť vrátane Amsterdamu. Utrecht je však prvým veľkým mestom, ktoré manuálne separovanie plne nahradí automatickým.

V uplynulých rokoch pribúdali zároveň s rozvojom technológie aj akademické texty, ktoré potvrdzovali tak cenovú, ako aj environmentálnu výhodnosť prechodu k postseparovaniu.

Na niektoré problémy domáceho separovania vo svojom výskume upozornil Raymond Gradus z Vrije Universiteit Amsterdam. Jedným z hlavných, ktorý ovplyvňuje aj finančnú únosnosť systému recyklácie, je kvalita triedeného zberu. Práve tá bola podľa vyjadrení mestských funkcionárov hlavným dôvodom, prečo mesto od domáceho triedenia ustupuje.

Vyrastie v Šali nová spaľovňa? Investor a aktivisti sa sporia, samospráva je údajne za

Na Slovensku by už o pár rokov mohla stáť nová spaľovňa. Investor ju chce postaviť v Šali. Zástancovia hovoria o modernom spôsobe nakladania s odpadmi. Kritici tvrdia, že spaľovňa má priveľkú kapacitu, bráni recyklácie a znečisťuje.

„Vážnym nedostatkom domáceho triedenia plastového odpadu je nízka kvalita vyseparovaného plastu. Plastový odpad je rôznorodý, pretože obsahuje množstvo rozdielnych polymérov, a preto je často znečistený. Veľká časť tohto odpadu končí v spaľovniach, časť nízkokvalitného vytriedeného plastu sa exportuje do rozvojových krajín v Ázii,” konštatuje Gradus.

Laicky povedané, nízka kvalita plastového odpadu vedie k jeho spaľovaniu a vývozu do zahraničia. Obe tieto praktiky pritom predstavujú významnú záťaž pre životné prostredie. Pri spaľovniach je problémom najmä spomaľovanie rastu miery recyklácie, pred ktorým varujú aj holandskí experti. Jedným z nich je aj Freek van Eijk, riaditeľ verejno-súkromnej platformy Holland Circular Hotpost, ktorého komentár pred dvomi rokmi vyšiel aj na portáli EURACTIV Slovensko. Prečítať si ho môžete tu. Vývoz do zahraničia zase vedie k emisiám z dopravy aj k úniku plastov do oceánov.