Viac než polovica vyhodených potravín z domácností skončí v komunálnom odpade

Krabice s potravinami, ktoré rodiny dostali v rámci charitatívneho podujatia. [TASR/Dušan Hein]

Domácnosti sú zodpovedné za približne polovicu potravinového odpadu. Problém s vyhadzovaním potravín majú aj školské jedálne, kde si žiaci neprevezmú každý desiaty obed.

Budúci rok už musí Slovensko podľa európskej legislatívy poskytnúť Komisii údaj o celkovom množstve potravinového odpadu, ako aj údaje pre jednotlivé fázy potravinového reťazca.

Zatiaľ z údajov Eurostatu z roku 2016 o množstve komunálneho odpadu ministerstvo pôdohospodárstva odhaduje, že sa na Slovensku ročne vyplytvá približne 180 kilogramov potravín na obyvateľa za rok.

Najviac potravinového odpadu podľa európskej štúdie pochádza z domácností (53 %), nasleduje oblasť spracovania potravín (19 %), spoločné stravovanie (12 %) a primárna produkcia (11 %). Najmenší podiel majú veľkoobchod, maloobchod a distribúcia potravín (5 %).

V roku 2019 sa preto ministerstvo zameralo na hĺbkové analýzy dvoch oblastí – domácností a školských jedální. Pre rezort pôdohospodárstva štúdie vypracovalo Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav potravinársky a s ich výsledkami pracuje materiál, ktorý ministerstvo predložilo vláde.

Domácnosti si plytvanie neuvedomujú

Napriek tomu, že 60 percent respondentov v dotazníkovom prieskume uviedlo, že potravinami neplytvá, z ostatných odpovedí vyplýva, že z rôznych dôvodov plytvá takmer 80 percent respondentov.

„Výsledky teda naznačujú, že veľká skupina respondentov si samotné plytvanie neuvedomuje, alebo nedostatočne uvedomuje, čo otvára priestor pre edukáciu spoločnosti,“ uvádzajú autori štúdie, ktorá skúmala správanie 500 domácností.

Rovnaký trend ukázala obdobná štúdia aj minulý rok.

Mnoho ľudí si plytvanie potravinami ani neuvedomuje

Jedlo vyhadzujú aj vzdelaní ľudia. Zabrániť sa tomu dá lepšou informovanosťou, tvrdí štát.

Potraviny v komunálnom odpade

Dotazník zároveň ukázal problém so spracovaním potravinového odpadu. Viac ako polovica skončí ako komunálny odpad. Skompostuje sa asi štvrtina potravinového odpadu, zvyšok sa použije ako krmivo pre zvieratá.

Väčšina respondentov však uviedla, že ak by sa kompostér nachádzal v pešej dostupnosti od ich bydliska, odpad by kompostovali. „Opatrenia zamerané na propagáciu používania domácich kompostérov a významu kompostovania z hľadiska obehového hospodárstva by určite pomohli,“ konštatuje ministerstvo.

Zdôrazňuje tiež, že viac než polovicu vyhodených potravín tvorí ovocie a zelenina, ktoré majú ako kompost veľký potenciál. „Ostatné komodity odpadu dosahujú v absolútnom aj relatívnom vyjadrení prakticky zanedbateľné množstvá. Okrem zeleniny dosahuje vyššie zastúpenie len odpad z mlieka, mäsa, pečiva a hotové jedlá,“ uvádza materiál.

Bioodpad je pre samosprávy aj naďalej problém, viaceré porušujú zákon

Mnohé samosprávy sa spoliehajú na výnimky z triedenia biologického odpadu, ktoré sa majú čoskoro zrušiť. Dve tretiny z nich nezabezpečujú zber použitého kuchynského oleja, hoci im to zákon prikazuje. 

Problémové dátumy

Respondenti podľa dotazníka nakúpeným potravinám nevenujú dostatočnú pozornosť a nevedia odhadnúť, aké množstvo potravín je potrebné pre spotrebu v ich domácnosti.

Problémy majú napríklad s rozlišovaním dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti. „Nesprávny výklad týchto dátumov spotrebiteľmi prispieva k plytvaniu potravinami v domácnostiach. Taktiež využívanie týchto dátumov prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov a regulačnými orgánmi môže mať vplyv na plytvanie potravinami,“ konštatuje rezort pôdohospodárstva.

O zrušení dátumu minimálnej trvanlivosti však informačný materiál nehovorí. Konštatuje len, že o možnosti zjednodušenia označovania týchto dátumov uvažuje Európska komisia. Naopak v Envirostratégii 2030 sa píše, že „Slovensko odstráni označenie potravín ,minimálna trvanlivosť do‘ a zavedie jednotne iba ,spotrebujte do‘“.

V označovaní trvanlivosti potravín je Slovensko výnimočne prísne

Označenie minimálnej trvanlivosti nemožno podľa európskej legislatívy úplne zrušiť. Národná legislatíva však môže povoliť predaj potravín aj po jeho uplynutí.

Pestovatelia vyhodia viac

Domácnosti, ktoré pestujú vlastnú zeleninu a ovocie produkujú podľa štúdie v priemere o 25 percent viac odpadu ako domácnosti bez vlastnej produkcie. Viac jedlých častí potravín tiež vyhodia domácnosti, ktoré chovajú domáce zvieratá.

„Tieto závery sú logickým dôsledkom odlišného hospodárskeho života týchto domácnosti a (pravdepodobne) aj určitej relativizácie vo vzťahu k tvorbe odpadu z pohľadu dostupnosti vlastných potravín (nárazové nadbytky, škody v dôsledku uskladnenia a podobne),“ vysvetľujú autori štúdie.

Najmenej potravinového odpadu (35 gramov) v štúdii vyprodukovala jednočlenná domácnosť v Bratislavskom kraji s preferenciou stravovania v jedálni/reštaurácii. Najväčšie množstvo (43,3 kilogramu) vyprodukovala päťčlenná domácnosť z Košického kraja, ktorá výrazne preferuje domáce stravovanie, pestuje ovocie a zeleninu aj chová zvieratá.

Štúdia sa zaoberala aj závislosťou medzi množstvom vyprodukovaného potravinového odpadu a príjmom, jednoznačný vzťah však nenašla. „Evidujeme mierny nárast o znovuvyužitie potravinového odpadu formou kompostovania u domácností s príjmom 2000 až 2999 eur,“ konštatuje.

Každý desiaty obed sa neprevezme

Asi polovicu potravinového odpadu zo školských jedální tvoria neprevzaté obedy – žiaci na troch skúmaných školách si neprevzali asi každý desiaty obed. Ďalších 34 – 39 percent odpadu tvoria zvyšky z obeda, 12 – 14 percent predstavuje odpad v procese prípravy obeda.

Autori analýzy preto odporúčajú zvážiť takzvané „obedy zadarmo“, teda dotácie na stravu pre žiakov základných škôl, vďaka ktorým má od septembra väčšina žiakov základných škôl dostávať obed bezplatne. Môže to totiž podľa nich viesť k nárastu plytvania potravinami v tomto segmente.

Ďalším odporúčaním autorov je realizácia cielenej edukačnej kampane, vylepšenie systému prihlasovania a odhlasovania, zvýšenie efektivity nákupu potravín a zváženie skladby jedál. Ukazuje sa totiž, že pri niektorých druhoch jedál počet odobratých obedov klesá. Pomôcť by podľa autorov mohla aj možnosť samoobsluhy napríklad pri odoberaní polievky.

Rezort pôdohospodárstva dodáva, že do budúcna je potrebné v spolupráci s ministerstvom školstva „analyzovať možnosti flexibilnejšieho nastavenia normatívov“ v školských jedálňach.

Partneri

ENVI - PAK