Vodák s PET kajakom: Na niektorých dunajských plážach je veľa plastových fliaš

Vodák Tomáš Ščepka splavil na PET kajaku celý slovenský úsek Dunaja. [ARCHÍV TŠ]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Spotreba bez odpadu. Utópia?

Recyklácia je dobrý začiatok, ale jediná možná cesta je obmedzenie množstva odpadu, hovorí TOMÁŠ ŠČEPKA. Najväčším problémom pre životné prostredie sú podľa neho nerecyklovateľné plasty.

Tomáš Ščepka je členom Asociácie bratislavských vodáckych klubov. V júli tohto roka splavil celý slovenský úsek Dunaja na vlastnoručne vyrobenej loďke z plastových fliaš, aby tak upozornil na problém odpadu v prírode a význam recyklácie plastov.

Ako vznikol nápad skonštruovať PET kajak?

Stretli sa viaceré okolnosti. Som skúsený vodák, hocikto by nemohol takú akciu robiť. Je tu tiež aktuálny problém, že máme v prírode veľa odpadu. Ja ako vodák to často vidím. Odpad sa vyskytuje či už v riekach a na ich brehoch, alebo v moriach a oceánoch, kam to všetko prinášajú aj rieky. Ide o kolobeh, ktorý treba riešiť.

Z čoho všetkého ste skonštruovali PET kajak? Nemohli to byť čisto len plastové fľaše.

Snažil som sa kajak skonštruovať na 100 percent z odpadového materiálu. To bohužiaľ nebolo úplne možné, odpadový materiál však tvorí približne 97 percent. Kamarát mi dal bežecké lyže, asi štyri páry. Od otca zo záhrady som si zobral dosky, ktoré boli potrebné na spevnenie loďky. A potom tam bolo 280 až 300 PET fliaš. Použil som aj skrutky, niektoré som našiel, ale musel som niekoľko aj dokúpiť. Ešte som musel dokúpiť viazací materiál.

Odkiaľ ste nazbierali také množstvo PET fliaš?

Toto bol trošku problém. Plastové fľašky som sa snažil zbierať v zime. Osobne ich nekupujem, možno jednu za mesiac, takže by trvalo veľmi dlho, kým by sa mi ich podarilo nazbierať 300. Zbieral som, kde sa dalo – od priateľov, kolegov, rodiny – a veľká časť, asi 50 percent, bolo vyzbieraných priamo z prírody.

V prírode ich je veľa, len na ich zber človek potrebuje veľa času. Niekde ich nazbiera desať a potom sa musí presunúť inde. Ja mám obmedzený čas, takže mi aj iní ľudia raz za čas priniesli plné vrece fľašiek, kde ich bolo napríklad 20.

Stredozemné more pláva v odpadkoch

Množstvo odpadov vypustených do mora medzi Európou a Afrikou sa od 90. rokov strojnásobilo. Ohrozuje 800 živočíšnych druhov.

Počas vašej plavby ste zbierali odpad v Dunaji. Boli ste prekvapený jeho množstvom?

Áno, ale tento zber bol vo veľmi redukovanom množstve. Nemal som na loďke také kapacity, aby som mohol zbierať všetok odpad, čo som videl. Keď sme však spali na dunajských plážach, kde sme videli veľa odpadkov a hlavne PET fliaš, tak sme sa ich snažili vyzbierať a vyhodiť.

Nemôžem povedať, že všetky brehy sú plné odpadkov. Ale tam, kde sme spali, pripadalo na 100-metrovú pláž približne 40 plechoviek alebo fľašiek. Možno to bola len náhoda, no bolo to nepríjemné.

Čo bolo hlavným cieľom usporiadanej akcie?

Ciele boli viaceré. Nebolo to len o diskutovaní o plastovom odpade v riekach, ale takisto bolo cieľom ukázať ľuďom dunajskú prírodu. Veľa ľudí, medzi ktorých patria aj Bratislavčania, nepozná dunajský úsek pod Bratislavou, ktorý sa rozprestiera od Čunova až po maďarskú hranicu.

Pripravujeme filmový dokument, nakoľko so mnou išli aj dvaja filmári, ktorí sa snažili zaznamenávať celú túto púť. V dokumente chceme ukázať ako vyzerá táto lužná krajina, aby si ju ľudia potom mohli viacej vážiť, a aby vedeli, že odpadky tam nepatria.

Bola akcia jednorazová záležitosť alebo sa chystáte šíriť osvetu aj v ostatných častiach Slovenska?

Som začiatočník a nemám za sebou žiadne firmy alebo organizácie. Podarilo sa mi splaviť celý slovenský úsek Dunaja. Čo bude ďalej, zatiaľ neviem.

Momentálne chcem loďku rozobrať, dosky vrátiť otcovi na záhradu a fľašky by mali poputovať na recykláciu, čo by bol aj záverečný moment toho dokumentárneho filmu. Ľudia ma však stále oslovujú, nech tú loďku neničím, že by sa s ňou dalo ešte niečo robiť.

Bolo by možné na takejto loďke splavovať Dunaj pravidelne?

Dalo by sa to, ale ona má svoje výhody a nevýhody. Hlavne teda nevýhody, a to je predovšetkým rýchlosť. Je veľmi pomalá, lebo má strašne veľký odpor, takže ono to nie je pre každého. Napríklad mne by sa na nej nechcelo každý týždeň splavovať. Ale určite sú ľudia, ktorí by si to radi vyskúšali.

Plánujete váš kajak recyklovať, aby ste tak poukázali na podstatnosť recyklácie plastov. Z toho usudzujem, že recyklujete odpad na dennej báze aj v bežnom živote.

Snažím sa recyklovať odpad na dennej báze, aj keď musím povedať, že je to veľmi komplikované. Bývam v bytovke, čo nemá triedený zber všetkého odpadu.

„Sporná a kontraproduktívna“. Zástupcovia slovenských výrobcov plastovú daň nevítajú

Európska únia diskutuje o novom príjme európskeho rozpočtu založenom na množstve nerecyklovaného plastového odpadu. Organizácie zodpovednosti výrobcov na Slovensku sa obávajú dodatočného daňového zaťaženia.

Postačuje recyklácia na dosiahnutie požadovanej zmeny a udržateľnosti či už na Slovensku alebo vo svete?

Recyklácia je dobrý začiatok. Jediná možná cesta je však redukcia, ale keďže tá nevie nastať nárazovo, tak musíme postupne vyvíjať určité kroky smerom k nej. Všetky tieto mechanizmy sú pomalé.

Ako by bolo možné ľudí viac motivovať k recyklácii?

Nie som síce odborník, ale viem, že sú plasty, ktoré sa dajú recyklovať a plasty, ktoré sa nedajú recyklovať. Nerecyklovateľné plasty predstavujú najväčší problém. S tými, ktoré sa dajú recyklovať, to je na druhej strane pomerne jednoduché. Štát alebo Európska únia môže motivovať napríklad spoplatnením. V niektorých krajinách to je veľmi efektívne, tak môžeme očakávať, že aj na Slovensku to bude efektívne. Samozrejme, vyskytuje sa nám pri týchto plastoch aj veľa ďalších otázok. Napríklad, čo spraviť s plastami, ktoré sú už v prírode. Takže nemôžeme očakávať, že sa celý problém vyrieši spoplatnením, ale aspoň sa zvýši percento recyklácie.

Súhlasíte teda so zálohovaním PET fliaš na Slovensku? Niektorí tvrdia, že zálohovanie len navýši ceny pre výrobcov aj spotrebiteľov, pričom to drasticky nenavýši percento recyklovaných plastov.

Počul som, že sú dva tábory. Väčšina ľudí je za, potom sú tu nejaké väčšie firmy, ktoré sú proti. Treba jednoducho nájsť množinu, kde sa obidve strany stretnú. Ale čo sa týka štatistických údajov krajín, v ktorých to už funguje, tak sú to pekné čísla.

Sólymos dúfa vo vyššiu recykláciu, obchodníci ďalej bojujú proti zálohovaniu

Envirorezort a zväz obchodu sa zhodujú, že treba vylepšiť systém separovaného zberu. Kým štát sa spolieha aj na zálohovanie PET fliaš, zástupcovia súkromného sektoru ho považujú za „nehoráznosť a nezmysel“.

Angažujete sa v „čistení planéty“ aj iným spôsobom?

Ako člen Asociácie bratislavských vodáckych klubov sa každoročne na jar zúčastňujem akcie „Upratovanie bratislavských brehov“. Minimálne takto sa snažím spríjemniť priestor, kde športujem a relaxujem. Tiež si v obchode častejšie kladiem otázku, či to naozaj potrebujem. V obliekaní som tiež celkom minimalista, nosím len pár vecí stále dokola, o tom by vedela rozprávať moja manželka.

Myslím si, že človek nemusí vynakladať veľké úsilie, skôr nech si každý nájde svoju malú cestu k ochrane prírody. A keď takýchto malých snáh bude naozaj veľa, vtedy sa nám tu bude príjemne žiť.

Partneri

NATUR-PACK