Vratné poháre na kávu aj obaly na jedlo: Začína sa nová éra?

V Nemecku sa dajú zapojené prevádzky vyhľadať pomocou aplikácie. [RECUP]

Vratné obaly na jedlá a nápoje môžu podľa odborníkov výrazne znížiť množstvo plastového odpadu. V roku 2019 vznikli vratné systémy v Banskej Bystrici, Prešove aj susednej Viedni. Viacero projektov spustili aj Česi.

V indickom Bombaji donášková služba každý deň roznesie 200 tisíc obedov v nerezových krabičkách, ktoré sa dajú opätovne použiť. V Nemecku zas funguje systém zálohovaných pohárov na kávu, do ktorého je zapojených 2700 prevádzok vo viac než 450 mestách.

Podobné systémy sa postupne rozbiehajú aj v iných krajinách. Na Slovensku sú zatiaľ na lokálnej úrovni, väčšie projekty fungujú v susednom Česku alebo vo Viedni.

Mimovládne organizácie Rethink Plastic alliance a Break Free form Plastic movement vo svojej štúdii tieto systémy označujú ako „overený a efektívny“ spôsobom, ako znížiť množstvo plastového odpadu.

Členským krajinám Európskej únie ich odporúčajú zaviesť aj v súvislosti so smernicou o o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie, podľa ktorej majú štáty  okrem iného prijať opatrenia na zníženie spotreby obalov na potraviny a nápoje z reštaurácií a kaviarní.

Riaditeľka festivalu Atmosféra: Zakázali sme jednorazové plasty, skončíme aj s bioplastami

Ľudia, ktorí na festival prídu, sú v starostlivosti o životné prostredie tí uvedomelejší. Väčšou výzvou je zaviesť opatrenia obehovej ekonomiky na mestské a dedinské hromadné akcie, tvrdí GRETKA PAVLOVOVÁ.

Lepšie ako jednorazové

Smernica tiež od roku 2021 zakazuje uvádzať na jednorazové plastové výrobky, ku ktorým existujú alternatívy, vrátane nádob na potraviny a nápoje z expandovaného polystyrénu. Štúdia pritom varuje pred nahrádzaním týchto výrobkov alternatívami z dreva alebo iných biologických materiálov.

„Každý typ jednorazového materiálu predstavuje iný typ tlaku na prírodu, napríklad prostredníctvom zmeny využívania pôdy, odlesňovania alebo kontamináciou tokov odpadov na recykláciu. Nemôžu byť preto riešením pre udržateľnú cirkulárnu ekonomiku, ktorá šetrí zdroje,“ vysvetľujú.

V súvislosti s obalmi na jedlo a nápoje štúdia krajinám odporúča nastaviť záväzné ciele zníženie spotreby jednorazových plastových pohárov a obalov na jedlo o polovicu do roku 2025 a o 80 percent do roku 2030.

Okrem vratných systémov za vhodné opatrenie považuje zákaz aj používania jednorazových výrobkov v mieste prevádzky a zvyšovanie povedomia o predchádzaní vzniku odpadu.

Na Slovensku iba lokálne

Na Slovensku vznikli v roku 2019 dve lokálne iniciatívy, ktoré sa vo svojom meste snažia zaviesť systém zálohovaných pohárov na kávu.

Od začiatku roka si zákazníci ôsmich kaviarní v Banskej Bystrici môžu za zálohu požičať pohár a vrátiť ho v hociktorom zúčastnenom podniku. Okrem toho kaviarne vyzývajú ľudí aj  k prineseniu si vlastného pohára alebo kúpe znovupoužiteľného pohára priamo v ich prevádzkach.

V lete prišla s iniciatívou „Vráť ma“ aj kaviareň v Prešove, ku ktorej sa pripojili aj ďalšie prevádzky vrátane obchodného centra či pojazdnej kaviarne. Z Prešova sa iniciatíva rozšírila aj do Michaloviec a Spišskej Soboty. Záloha za pohár je dve eurá a opäť sa dá vrátiť v ktorejkoľvek zapojenej prevádzke.

Asociácia hotelov a reštaurácií, do ktorej patria aj kaviarne, sa nevyjadrila k otázke EURACTIV.sk, či vedia o tom, že by nejaký z jej členov využíval alebo plánoval zaviesť systém vratných nádob na jedlá alebo nápoje. Člen prezídia asociácie Rastislav Amrich však uviedol, že otázku ekologizácie sektora členovia aliancie vnímajú ako „veľmi dôležitú“.

Veľký projekt vo Viedni

Vo Viedni, kde sa každý rok vyhodí 84 miliónov jednorazových pohárov na kávu, v máji spustila firma spolu s mestom Viedeň pilotný projekt myCoffeCup.

Poháre sa dajú vrátiť nielen v jednej z 90 zapojených prevádzok, ale aj v štyroch automatoch na verejných miestach. Súčasťou systému je tiež aplikácia, vďaka ktorej zákazníci vidia, kde môžu poháre vrátiť. Za vrátenie pohára však nedostávajú späť jednoeurovú zálohu, ale iba kupón v tejto výške. Ten môžu použiť v zapojených prevádzkach.

Poháre sa umývajú centrálne v prevádzke, ktorá energiu získava z obnoviteľných zdrojov. Po 500 použitiach sa poháre zrecyklujú na hračky.

K boju proti klimatickým zmenám má prispieť recyklácia plastov

Dobrovoľná európska iniciatíva má za cieľ zvýšiť množstvo recyklovaného plastu vo výrobe zo štyroch na desať miliónov ton ročne.

„Len za tento krátky čas sa použilo 100.000 pohárov. Ďalším krokom bude ponúknuť tento systém vo veľkých spoločnostiach a ďalších rakúskych mestách,“ uviedol pre EURACTIV.sk projektový manažér systému Marco Wimmer.

Dobrá prax u susedov

V susednom Česku fungujú viaceré systémy zálohovaných pohárov na nápoje alebo obaly na jedlo. Najviac zapojených prevádzok hlásia projekty Otoč kelímek a Otoč misku, ktoré ich majú 350. Ako pre EURACTIV.sk uviedol autor projektov Jan Havránek, vo veľkej väčšine ponúkajú vratné poháre. Projekt vznikol v roku 2018 a konkurenciu vníma ako dôkaz, že ide o dobrý nápad.

„Zmyslom projektu je ponúknuť službu, ktorá dokáže naplno a pohodlne nahradiť jednorazové obaly na jedlo a pitie,“ opisuje Havránek. Zálohu za vratný pohár je 50 Kč alebo 2 eurá zákazníci dostanú aj za špinavý pohár a bez dokladu o zaplatení v ktorejkoľvek zapojenej prevádzke.

Na stránke Otoč kelímek sa uvádza, že systém funguje aj na Slovensku, zapojení sú však zatiaľ len dvaja partneri. „Veríme, že ďalší budú pribúdať. Sústredíme sa však primárne na ČR pretože jednorazové plasty nie sú to jediné, čo je v rámci udržateľnosti kaviarní a reštaurácií potrebné riešiť,“ uviedol Havránek.

Ďalším českým projektom vratných pohárov je GoCup, ktorý v Česku funguje od začiatku septembra a plánuje rozšíriť distribúciu aj na Slovensko. Zatiaľ je do neho zapojených 92 podnikov. „Našou snahou je postupná reklama bez tlaku na zákazníka – sám sa musí rozhodnúť prečo a či vôbec,“ vysvetlil konateľ firmy Juraj Haberl.

V oblasti obalov na jedlo od júna 2019 funguje aj „rekrabička“, ktorú zatiaľ využíva 23 prevádzok. „Sme v testovacom režime a partnerskú sieť zatiaľ nerozširujeme. Čoskoro však prejdeme do ostrého režimu, pričom očakávame skokové rozšírenie našej siete. Máme už totiž veľké množstvo zákazníkov, ktorí na oficiálne spustenie čakajú,“ priblížil pre EURACTIV.sk zakladateľ firmy Ondřej Širočka.

Ľubľana patrí v zhodnocovaní odpadu k európskej špičke. Ako to dosiahla?

Dôrazom na bioodpad a propagáciou udržateľného správania dosiahlo hlavné mesto Slovinska 68-percentný podiel separovaného zberu. V Bratislave naopak podobný podiel predstavuje zmesový odpad.

Partner

ENVI - PAK