Výrobcovia chceli posunúť zálohovanie PET fliaš, envirorezort trvá na roku 2022

Minister životného prostredia László Sólymos z Mostu-Híd (vpravo) a riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky Martin Haluš. [TASR/Pavel Neubauer]

Príprava zákona o vratnom systéme nápojových obalov vstupuje do ďalšej etapy. Jeho kritici poukázali, že ide nad rámec európskej legislatívy, ochranári ho privítali.

Envirorezortu sa podarilo odstrániť všetky rozpory k návrhu zákona o zálohovaní PET fliaš a plechoviek. V utorok (12. marca) prešiel aj Legislatívnou radou vlády SR.

„Ak všetko pôjde ako má, ministerstvo životného prostredia by v druhej polovici tohto roka nový zákon predložilo vláde na schválenie,“ informoval rezort v tlačovej správe.

Výrobcovia a odpadári, ktorí žiadali posunutie zálohovania, neuspeli. Tešiť sa môžu ochranári, ktorí zákon od začiatku podporovali.

Zotrvanie na termínoch

„Som rád, že s partnermi sa nám podarilo prerokovať všetky dôležité témy. Politika otvorených dverí a konštruktívne diskusie len potvrdzujú, že máme na stole kvalitnú modernú legislatívu, ktorá výrazne zníži podiel plastového odpadu v prírode a ochráni životné prostredie,“ povedal podpredseda vlády a minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd).

Jeho rezort potvrdil, že témou rozporového konania bola samotná potreba zálohovania, účinnosť zákona, správca zálohovania či jeho financovanie. „Diskusie viedli k zapracovaniu pripomienok do návrhu zákona,“ uviedol Sólymos.

Plastové fľaše a plechovky bude Slovensko zálohovať od roku 2022

Ministerstvo životného prostredia zverejnilo návrh zákona o vratných nápojových obaloch z plastu a kovu. Kritici podľa neho nepredložili konštruktívne návrhy, ani vlastné analýzy nákladov.

Pôvodne zamýšľané termíny platia aj po pripomienkovacom a rozporovom konaní. „Zálohovanie by sa reálne spustilo v roku 2022 po nastavení celého systému zálohovania, vrátane zabezpečenia vratných automatov a celkovej logistiky,“ napísal envirorezort v tlačovej správe.

Ešte pred schvaľovaním vládou a následne v parlamente musí zákon prejsť vnútrokomunitárnym pripomienkovým konaním. Tam sa k nemu vyjadria členské štáty Európskej únie a Európska komisia, keďže sa dotýka voľného pohybu tovaru na európskom trhu.

Bez negatívnych dopadov

Ministerstvo pripomenulo, že podľa januárového prieskumu verejnej mienky so zálohovaním súhlasí 86 percent ľudí na Slovensku. V prieskume, ktorý si u agentúry AKO objednala Slovenská agentúra životného prostredia, sa proti vratnému systému vyslovilo len 10 percent ľudí.

„Výsledky prieskumu nepotvrdili tvrdenia niektorých kritikov zavedenia zálohovania, že zálohovanie naruší systém triedeného zberu a bude pôsobiť na ľudí demotivačne. Na otázku, či zálohovanie ovplyvní vaše zvyky pri triedení ostatného plastového odpadu, odpovedalo 77 percent respondentov, že budú triediť plasty tak ako doteraz a iba tri percentá priznali, že by triedenie plastov obmedzili,“ informovalo ministerstvo.

Tvrdí, že zálohovanie nenaruší triedenie iných druhov odpadu aj na základe litovskej skúsenosti. Vyplýva to z prieskumu, ktorý sa v Litve uskutočnil v roku 2018, teda štyri roky po zavedení zálohovania nápojových obalov.

„Z oslovených respondentov až 87 percent priznalo, že možnosť zálohovania využívajú, PET fľaše vracajú a berú si späť zálohu. Z nich až 93 percent uviedlo, že začali v domácnosti zodpovednejšie pristupovať k triedeniu aj ostatných zložiek odpadu a 95 percent dokonca postrehlo nižšie znečistenie parkov, jazier a prírody,“ spresnilo slovenské ministerstvo.

Podpora rybárov a vodohospodárov

Ministerstvo za jeden z hlavných dôvodov zálohovania považuje zníženie znečistenia životného prostredia (littering) plastovými fľašami. Tie bývajú voľne pohodené v prírode či v mestách.

To k podpore zákona viedlo tento týždeň Slovenský rybársky zväz. „Určite odporúčame prijať vhodné opatrenia na zamedzenie znečisťovania povrchových vôd plastovým odpadom, ako aj brehových častí rybárskych revírov. Množstvo plastov má negatívny dopad na kvalitu vôd vo vzťahu k rybám, ktoré v nej žijú,“ povedal jeho tajomník Ľuboš Javor podľa tlačovej správy envirorezortu. Plastový odpad sa v riekach rozpadáva na menšie časti, ktoré prenikajú do životného prostredia. Pri PET fľašiach sú navyše podľa ministerstva problematické látky, ktoré sa využívajú pri zatraktívňovaní povrchov fliaš.

Odpadový zákon sa opäť zmení, aby Slovensko splnilo európsky cieľ

S cieľom dosiahnuť európske méty ide envirorezort zvýhodniť recyklovateľné výrobky a zadefinovať potravinový odpad. V roku 2035 musia krajiny recyklovať až 65 percent komunálneho odpadu.

Podľa Slovenského vodohospodárskeho podniku sa zvyšky plastových fliaš vstrebávajú do zeme a podzemných vôd. „Vidíme ich množstvo v riekach, jazerách ale úplne najviac na vodných stavbách. Tento plast sa nám v podobe vody a potravy pomaly dostáva do tela, je to v poriadku? To teda vôbec nie, pretože ničí a otravuje celý náš ekosystém,“ napísali vodohospodári na Facebooku.

Vlani vyzbierali 700 ton odpadu, z čoho takmer polovicu tvoril plastový odpad, najmä PET fľaše. „Náklady na odstránenie a likvidáciu odpadu predstavovali takmer 400 tisíc eur,“ informoval podnik.

Viac ako európska smernica

Ďalším dôvodom, pre ktorý ministerstvo navrhuje zálohovanie, je nová európska smernica o dopadoch niektorých plastových výrobkov na životné prostredie. Európske inštitúcie sa na jej znení dohodli vlani v decembri. Slovenský zákon by mal čiastočne transponovať európsku smernicu.

Hoci jej pôvodný návrh z dielne Európskej komisie hovoril o 90-percentnom cieli pre recykláciu plastových fliaš v roku 2025, Európsky parlament a Rada EÚ ho posunuli na rok 2029. Pre rok 2025 určili predbežný cieľ 77 percent. Smernica dáva štátom na výber ako smernicu uplatniť: zálohovaním, vytýčením zberných cieľov, alebo inak.

Slovenský envirorezort dlhodobo tvrdí, že miera recyklácie PET fliaš je dnes na úrovni 62 percent a jedine zálohovaním ju možno zvýšiť na 90 percent a viac.

Podľa odpadárov a výrobcovov, ktorí systém triedeného odpadu financujú a organizujú, ide zálohovanie zbytočne nad rámec európskej legislatívy a je nákladovo neefektívne. Počas pripomienkovacieho konania žiadali posunutie termínu začiatku zálohovania.

Ohrozenie financovania

„Aktuálny prístup Ministerstva životného prostredia SR nesie všetky znaky takzvaného gold platingu, a je preto v rozpore s vládou deklarovanými sľubmi na zlepšovanie podnikateľského prostredia,“ napísal Zväz obchodu SR vo februárovej tlačovej správe. Gold plating označuje národnú reguláciu, ktorá je ambicióznejšia ako európska, pričom má negatívne dopady.

„PET fľaše nie sú najväčším environmentálnym problémom slovenského odpadového hospodárstva,“ tvrdí zväz obchodu s tým, že sa recyklujú najlepšie zo všetkých obalov. Navyše tvoria len zlomok obalov uvedených na trh – päť percent.

Zálohovanie plastových fliaš spôsobí „rozvrat“, tvrdia výrobcovia obalov

Návrh Európskej komisie o plastovom odpade, ktorý podporilo ministerstvo životného prostredia, odmietla časť slovenských producentov a zamestnávateľov. Argumentujú aj nárastom euroskepticizmu.

Zväz obchodu SR sa v mene výrobcov ďalej „obáva, že zavedenie záloh bude omnoho drahšie, ako predpokladajú analytici z Inštitútu environmentálnej politiky (IEP)“ na ministerstve životného prostredia. Vratný systém „môže významne odčerpať investičné prostriedky, ktoré by pri inom použití (intenzifikácia triedeného zberu, nové technológie na úpravu odpadu) vyriešili omnoho väčšiu časť problému nakladania s odpadom na Slovensku,“ napísali.

Zálohovanie 90 percent PET fliaš zvýši recykláciu komunálneho odpadu podľa odhadov IEP len o 0,5 percenta. Zväz obchodu však varuje, že zároveň bude mať „významný dopad“ na systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Vyčíslili ho ako zvýšenie nákladov o štyri milióny eur v systéme, ktorý dnes stojí 30 miliónov eur. To sa podľa nich prejaví rastom recyklačných poplatkov pre ostatné druhy obalov, ktoré hradia výrobcovia.

Posunutie zálohovania

Zväz obchodu tvrdí, že dohodnuté znenie európskej smernice poskytuje „časový priestor na hľadanie najefektívnejšieho riešenia“. Riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK a člen predstavenstva Zväzu obchodu SR Michal Sebíň odporučil ministerstvu „zladiť termíny“.

„Tým sa vytvorí priestor na to, aby sme komplexne prehodnotili stav odpadového hospodárstva na Slovensku, urobila sa analýza nielen zálohovania, ale komplet celého odpadového hospodárstva a našli sa riešenia pre odklonu odpadov od skládok,“ citoval ho Odpady-portal.sk.

O posunutie zálohovania žiadala zvlášť Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku (AVNM). „Podporujeme návrh ministerstva životného prostredia na zavedenie zálohového systému na PET nápojové obaly a plechovky, avšak s poskytnutím dostatočného času na riadne nastavenie systému, ktorý bude životaschopný a udržateľný pre všetky zainteresované strany“, uviedla podľa tlačovej správy výkonná riaditeľka AVNM Lucia Morvai.

„Výrobcovia žiadajú o posunutie účinnosti predloženého návrhu zákona na 1. január 2023 a tiež primeranú úpravu cieľov návratnosti pre zálohované obaly,“ píše sa v tlačovej správe AVNM.

Argumenty ochranárov

Výrobcovia neuspeli, tešia sa naopak ochranári. Miloš Veverka z Centra pre trvaloudržateľné alternatívy (CEPTA) označuje tvrdenia obchodníkov, odpadárov a výrobcov za pseudoargumenty. Okrem zníženia litteringu podľa neho zákon zabezpečí vyzbieranie viac suroviny s podstatne vyššou kvalitou v porovnaní so štandardným triedeným zberom. „Umožňuje to plnohodnotnú recykláciu s vysokou pridanou hodnotou a neprenáša externé náklady spojené s čistením prostredia a prírody na všetkých občanov SR,“ napísal vo februári Veverka.

Pseudoargumentom podľa neho je tvrdenie, že zálohovanie vyberie z triedeného zberu najlukratívnejšie komodity. „Naopak, zálohovanie odkrýva nezdravé krížové financovanie triedeného zberu a vykazovanie množstiev recyklácie iných plastov prostredníctvom PET fliaš. Spolu so zavedením zálohovania by malo konečne dôjsť k diferenciácii poplatkov výrobcov do organizácii zodpovednosti výrobcov (OZV) podľa recyklovateľnosti obalu či výrobku,“ vysvetľuje Veverka.

Zálohovanie PET fliaš spochybňujú odpadári aj obce

Štúdiu Inštitútu environmentálnej politiky verejne kritizujú kľúčoví aktéri. Zálohovanie PET fliaš je nesystémový krok, ktorý nevyrieši recykláciu plastov a výrazne predraží systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, tvrdí biznis.

Zálohovanie sa premietne do nákladov výrobcov v sume 1,1 centu za každú PET fľašu a 0 centov za plechovku, odhadol IEP. Ide o „zvýšenie, ktoré si výrobcovia môžu bez problémov premietnuť do celkovej ceny nápoja bez toho, aby si to spotrebiteľ vôbec všimol,“ napísal Veverka v inom článku.

Upozorňuje, že náklady nezavadenia zálohovania spojené s čistením životného prostredia sú „ďaleko za jedným miliónom eur“ a prispievajú na ne všetci daňoví poplatníci.

Vzor pre okolité krajiny

Vratný systém podľa analytika CEPTA nezničí triedený zber. „Stále bude potrebné zberať ostatné plasty – drogériové, olejové, mliekové a iné PET fľaše, plastové fľaše z iných materiálov, plastové fólie, jogurtové tégliky, tvrdé plasty, … Taktiež sklo a papier sa budú zberať ako doteraz. V kovoch bude menej plechoviek, bude však treba zbierať ostatné druhy kovových obalov (konzervy, plechovky), nápojové kartóny, jedlý plej nebezpečné odpady, elektroodpad,“ argumentuje Veverka.

Tvrdí dokonca, že náklady triedeného zberu sa znížia. „Ak sa zmenší objem plastov, ktoré treba zbierať a triediť, znížia sa aj náklady na financovanie systémov triedeného zberu v mestách a obciach SR. V mnohých krajinách, ktoré dnes zálohujú jednorazové nápojové obaly, triedený zber funguje bez problémov a podstatne lepšie, ako je tomu u nás,“ upozorňuje.

„Bude Slovensko prvou krajinou v Strednej Európe so zavedeným zálohovaním jednorazových nápojových obalov a vzorom pre okolité krajiny? Držme Ministerstvu životného prostredia SR palce, nech to dotiahne do úspešného konca,“ napísal Veverka.

Podľa envirorezortu zaviedlo systém povinného zálohovania nápojových obalov osem krajín EÚ (Litva, Švédsko, Dánsko, Fínsko, Estónsko, Nemecko, Holandsko a Chorvátsko) a ďalšie dve krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru (Nórsko a Island).

Partneri

NATUR-PACK