Zálohovanie PET fliaš, zákaz ničenia nového tovaru, odpadová polícia. Francúzsko robí ekologický obrat

Francúzska štátna tajomníčka Brune Poirsonová predstavuje zálohovanie. [Twitter BP]

Ambiciózny francúzsky odpadový zákon prichádza so systémom vratných záloh aj zákazom vyhadzovania nepredaných výrobkov. Obce sa obávajú narušenia triedenia ostatných obalov, mimovládky príliš vágnych ustanovení.

„Skutočný ekologický obrat“. Tak nazvala štátna tajomníčka francúzskeho ministerstva životného prostredia Brune Poirsonová nový zákon proti plytvaniu a za obehové hospodárstvo.

Vláda bude o ňom rokovať v stredu 10. júla.

„Popasovať sa s odpadom je skutočný boj. Čelím silným lobistickým skupinám. Tento svet je jeden z najobskúrnejších sektorov vo Francúzsku,“ povedala Poirsonová v rozhovore pre týždenník Journal du Dimanche. Pripomenula, že posledný veľký zákon o odpadoch bol schválený pred 30 rokmi.

Príprava jej prvého zákona trvala štátnej tajomníčke poldruha roka. Medzi hlavné opatrenia patrí zákaz vyhadzovania nových výrobkov, zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov v nových oblastiach, prispôsobenie cien výrobkov ich recyklovateľnosti, vznik odpadovej polície, zálohovanie PET fliaš a plechoviek a recyklácia 100 percent plastov. Zákon tiež transponuje novú európsku legislatívu vrátane obmedzenia jednorazových plastov.

V niektorých oblastiach však namiesto zavádzania nových opatrení len otvára diskusiu. To platí napríklad o zálohovaní, kde existuje obava obcí, že zo systému vytiahne ekonomicky zaujímavý odpad. Francúzskym zeleným, ktorí v eurovoľbách skončili na treťom mieste, ale aj mimovládkam chýba v zákone viac konkrétnych opatrení.

Veľa odpadu a jeho spaľovania

Vo svojom hodnotení z apríla 2019 Európska komisia chváli Francúzsko za rastúci podiel recyklácie komunálneho odpadu. Od roku 2010 postupne stúpla z 36 na 43 percent v roku 2017. Priemer Európskej únie je podľa Eurostatu 46 percent. Slovensko napríklad recykluje len 30 percent.

Komisia môže preto konštatovať, že Francúzsku – na rozdiel od Slovenska – nehrozí nesplnenie cieľa recyklovať 50 percent komunálneho odpadu v roku 2020.

Slovensko má lepšie odpadové štatistiky, skládkuje pritom čoraz viac

Slovenské ministerstvo životného prostredia sa chváli vyššou recykláciou a nižším skládkovaním. Za prvým údajom je najmä kvalitnejšie výkazníctvo, druhý ukazovateľ je spochybnený nárastom v absolútnych číslach.

Európska exekutíva však vyčíta Francúzsku pretrvávajúcu vysokú produkciu komunálneho odpadu na počet obyvateľov. V roku 2017 tam vzniklo 514 kilogramov odpadu na hlavu. Európsky priemer je 486 kilogramov, Slovensko je na úrovni 378 kilogramov.

Vyjadruje tiež obavy o plnenie cieľov po roku 2020. V roku 2035 budú štáty povinné recyklovať až 65 percent komunálneho odpadu a skládkovať len 10 percent.

Dnes pritom krajina skládkuje 21 percent a spaľuje až 35 percent odpadu. Množstvo spaľovaného odpadu zostáva konštantné.

Odpadový škandál Amazonu

Práve škandál súvisiaci so spaľovaním sa v januári stal pre vládu impulzom, aby zrýchlila prípravu nového zákona.

Televízia M6 vtedy zistila, že francúzska pobočka zásielkovej spoločnosti Amazon vyhodí každoročne milióny nových produktov. Reportér, ktorý sa vo firme zamestnal, odhalil, že nepredané výrobky putujú do spaľovaní alebo na skládky. Dôvodom bol vysoký poplatok za skladovanie produktov, ktorý Amazon účtoval ich predajcom alebo výrobcom. Tí následne radšej súhlasili s ich zničením ako so spätným odberom.

Odborári vo francúzskom Amazone pre denník Le Monde odhadli, že v roku 2018 dosiahol počet takto vyhodených produktov 3,2 milióna. V spaľovni či na skládke končilo nepredané nové lego či plienky.

Štátna tajomníčka Poirsonová bola „šokovaná a zhrozená“.

„V nasledujúcich mesiacoch prejde parlamentom zákon (o obehovej ekonomike), ktorý zakáže takéto praktiky. Spoločnosti ako napríklad Amazon už nebudú môcť vyhadzovať výrobky, ktoré sú ešte spotrebovateľné,“ sľúbila.

Zákaz vyhadzovania nových produktov

Premiér Edouard Philippe v júni odhadol, že vo Francúzsku sa každý rok vyhadzujú nové nepotravinové výrobky v hodnote až 650 miliónov eur. Zákaz nazval „svetovou premiérou“ a zaradil medzi vlajkové opatrenia druhej polovice svojej vlády a mandátu prezidenta Emmanuela Macrona.

Zákaz vyhadzovania nových výrobkov by mal podľa predbežných informácií o zákone, ktoré zverejnil denník Libération, platiť podľa typu výrobkov od konca roku 2021 alebo roku 2023.

Povinné triedenie bioodopadu aj čiastočný zákaz skládkovania. Mení sa zákon o odpade

Nová legislatívna úprava obmedzuje skládkovanie a spaľovanie komunálneho odpadu. Zavádza tiež pravidlo, podľa ktorého by mali poplatky za výrobky zohľadňovať ich recyklovateľnosť.

Ďalším opatrením, ktorým chce Francúzsko bojovať proti plytvaniu, je uplatňovanie princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov na viac oblastí. Dnes sú podľa Le Monde výrobcovia zodpovední – vrátane financovania – za život produktov po dobe ich použiteľnosti v 17 oblastiach vrátane obalov, spotrebnej elektroniky či nábytku.

Od roku 2021 sa bude rozšírená zodpovednosť výrobcov vo Francúzsku uplatňovať aj na športové a záhradnícke produkty, ako aj motorky a – v súlade so schválenou európskou legislatívou – na cigarety. Asi najväčší dopad bude mať tento princíp v stavebníctve. Ten podľa štátnej tajomníčky Poirsonovej produkuje 70 percent odpadov vo Francúzsku.

Na dodržiavanie nových noriem by mal dohliadať posilnený represívny tím štátneho aparátu s využitím kamerových systémov, ktorý štátna tajomníčka v rozhovore pre Journal du Dimanche nazvala „odpadovou políciou“.

Ekopríspevok ako 20 percent ceny

Financovanie systému rozšírenej zodpovednosti výrobkov má nový zákon dosiahnuť zavedením princípu bonus-malus. Prichádza s finančným „ekopríspevkom“, ktorého výška bude závisieť od recyklovateľnosti produktu.

Ekopríspevok môže podľa informácií viacerých médií dosiahnuť až 20 percent predajnej ceny výrobku. Podľa „Cestovnej mapy pre obehovú ekonomiku“ z dielne ministerstva by mala každopádne prekročiť 10 percent ceny bez dane.

Budeme za ťažšie recyklovateľné výrobky platiť viac? Nový zákon robí prvý krok

Ochranári a výrobcovia vítajú zrušenie výnimiek z triedenia bioodpadu a zákaz skládkovania neupraveného odpadu. Niektoré opatrenia v návrhu zákona však hrozia znefunkčnením systému triedeného zberu.

V prípade plastov chce ministerstvo docieliť 100-percentnú recyklovateľnosť, a to do roku 2025.

Jedným z problémov francúzskeho odpadového hospodárstva je, že recykluje len 58 percent plastových fliaš. Európsky cieľ pre rok 2029 je triediť 90 percent plastových fliaš. Premiér Philippe preto v júnovom prejave oznámil zavedenie zálohovania PET fliaš aj plechoviek, pravdepodobne do roku 2025.

Rovnako odôvodňuje zálohovanie aj slovenské ministerstvo životného prostredia. Na rozdiel od Slovenska sa však francúzsky návrh stretol s jednoznačnou podporou výrobcov a distribútorov nápojov, uvádza BFM TV.

Zálohovanie a obavy obcí

Zákon zálohovanie ešte nenaštartuje. Najskôr musí špeciálna komisia podľa ministerstva určiť, ktorý typ PET fliaš a plechoviek bude zálohovaný, či bude cieľom recyklácia materiálu alebo opätovné použitie fľaše, ako bude systém financovaný, a kto bude vlastníkom vrátaných záloh.

Komisia, ktorá prvýkrát zasadla len v júni, je zložená z miestnych poslancov a zástupcov mimovládok a výrobcov. Na Slovensku proces prípravy prebiehal neformálne a relatívne rýchlo, o zákone bude parlament rokovať na jeseň.

Výrobcovia chceli posunúť zálohovanie PET fliaš, envirorezort trvá na roku 2022

Príprava zákona o vratnom systéme nápojových obalov vstupuje do ďalšej etapy. Jeho kritici poukázali, že ide nad rámec európskej legislatívy, ochranári ho privítali.

BFM TV však prišla so zákulisnými informáciami, podľa ktorých ministerstvo zatiaľ pracuje s cenou medzi 10 a 25 centami za kus v závislosti od jeho objemu. Investície údajne odhadlo na takmer miliardu eur. Ročne by mal umožniť recykláciu 370 tisíc ton PET fliaš a plechoviek s nákladmi 575 miliónov eur.

Už teraz sa však o návrhu vedie polemika. Vo Francúzsku sa postupne rozširuje systém, v ktorom do jedného kontajnera pre obydlie putujú všetky obaly. Obce doň investovali veľké prostriedky. Teraz sa boja, že zálohovanie z nich vytiahne najrentabilnejšiu surovinu, ktorou PET fľaše a plechovky sú.

Obavu vyjadrilo podľa denníka Le Monde združenie obcí Amorce. Nový systém by mohol narušiť krehkú finančnú rovnováhu triediacich centier, varuje Amorce.

Riziko vágneho zákazu

Kritike čelia aj ostatné plánované opatrenia. Francúzska pobočka mimovláky Zero Waste zákon nazvala v Le Monde „zárodkom skutočného pokroku“ namiesto „ekologickej akceleárcie“, o ktorej hovoril premiér.

„Existuje veľká neistota, čo sa týka uplatnenia jednotlivých opatrení. To bude závisieť od aplikačných dekrétov a ešte pred tým od pomeru síl medzi štátom a firmami,“ predpovedá Laura Châtelová zo Zero Waste.

Holandská aktivistka: Želám si, aby ľudia o desať rokov nemali doma žiadne plasty

Zálohovanie aj bioplasty sú dobrými myšlienkami, ale samé osebe nestačia, hovorí odborníčka na svojpomocnú recykláciu TIRSA VAN DER LAANOVÁ z holandskej nadácie Precious Plastic.

Châtelová konkrétne kritizovala aj zákaz ničenia nových produktov. Podľa nej je príliš vágny a nezavádza povinnosť opätovného využitia vyradených výrobkov. Alma Dufourová z francúzskych Priateľov Zeme dokonca pre rádio France Info povedala, že súčasná podoba zákona umožňuje presmerovanie nepredaných produktov na recykláciu. Od vlády žiada záruky, že to tak nebude. Riešením môže byť motivácia v podobe nižšej dane z pridanej hodnoty, s čím však musí súhlasiť ministerstvo financií.

Šéf francúzskych zelených a europoslanec Yannick Jadot podľa Le Figaro vyhlásil, že ciele zákona podporuje, aj keď sčasti ide o transpozíciu európskeho práva.

„Problém je, že ministri hovoria o cieľoch a o tom, že teraz budú pracovať na prostriedkoch, rozmýšľať, čo bude o dva, päť rokov. Na týchto témach však už mnoho rokov pracujú profesionáli, experti, združenia, obchody, a ešte stále sme pri veľkých prejavoch a sloganoch,“ povedal Jadot. „Konkrétnych krokov je málo.“

Partneri

NATUR-PACK