Piatok 28. júla 2023 je deň, keď sme to s plastmi oficiálne „prestrelili“. Podľa zelených organizácií prekročilo dnes množstvo plastov vyprodukovaných na celom svete kapacitu systémov nakladania s odpadom. Ďalej ich už nebude možné efektívne spracovať.
Deň zamorenia plastom vyhlásila environmentálna sieť Earth Action. Cieľom je zvýšiť povedomie o naliehavej potrebe riešiť krízu spôsobenú plastovým odpadom.
Podľa ich nedávno zverejnenej správy spoločné medzinárodné úsilie o spracovanie plastového odpadu už nebude účinné, čo povedie k zvýšenému znečisteniu vody a pôdy.
„Stanovením Dňa zamorenia plastom chceme nielen poukázať na rozsah problému plastového odpadu, ale aj vyvodiť zodpovednosť voči vládam, podnikom a jednotlivcom za ich príspevok k tomuto problému,“ uvádzajú environmentalisti.
Každý rok nastane deň, keď množstvo plastového odpadu prekročí kapacity systémov odpadového hospodárstva, pričom od toho bodu už s ním nie je možné ďalej efektívne nakladať. V roku 2023 dosiahol svet podľa Earth Action tento kritický bod 28. júla.
Tento rok sa zatiaľ darí s plastovým odpadom nakladať celkom úspešne. Produkcia plastov s krátkou životnosťou však rastie oveľa rýchlejšie, až prekračuje maximálne možné tempo recyklácie.
Keďže systémy nakladania s odpadom majú problém vysporiadať sa s miliónmi ton plastov, správa varuje, že bude mimoriadne ťažké zabrániť súvisiacim únikom chemických látok.
„Momentálne žijeme nerealistický, toxický a preplastikovaný život,“ hovorí profesor Terry Collins, riaditeľ Inštitútu pre zelenú vedu na Carnegie Mellon University.
„Pri nesprávnom zaobchádzaní s plastmi a jeho uvoľňovaní do životného prostredia môžu perzistentné materiály a škodlivé chemikálie z plastov poškodiť zdravie ľudí a všetkých živých organizmov. Následky môžu byť smrteľné. Poškodzujeme nielen žijúce generácie, ale aj tie budúce,“ dodáva.
Nespravodlivosť voči globálnemu Juhu
Správa tiež zdôrazňuje, že kríza plastového odpadu neúmerne postihuje krajiny globálneho Juhu. To vedie k zhoršeniu socioekonomických problémov.
„Nerovnosti, ktoré spôsobuje terajší systém nakladania s plastovým odpadom, pridlho vytláčali znečistenie mimo našich očí. Sociálnu, ekonomickú a ekologickú záťaž tak znášali nízkopríjmové krajiny a chudobné komunity,“ povedal vedúci Svetového fondu na ochranu prírody John Duncan.
Len dvanásť krajín, z ktorých mnohé patria ku globálnemu Juhu, je zodpovedných za 52 percent svetového odpadu, s ktorým je nesprávne naložené.
Takéto krajiny sú „pohlcovače odpadov“ – znamená to, že majú nízku spotrebu plastov, ale vysokú mieru plastového znečistenia, ktoré spôsobuje dovoz odpadu. Tejto situácia napomáha aj neefektívny systém vnútroštátneho odpadového hospodárstva.
Zlepšenie kapacít nakladania s odpadom je podľa Duncana určite správnym krokom. Na druhej strane však zdôrazňuje, že viac pozornosti by sa malo venovať predbežnému znižovaniu odpadu a celkovému nastaveniu systému.
„V tejto kríze máme všetci kľúčovú úlohu. Potrebujeme rozsiahle a ambiciózne kroky svetových vlád a korporácií, ktoré povedú k udržateľnému dizajnu výrobkov,“ povedal generálny riaditeľ organizácie Earth Action Julien Boucher.
V boji proti znečisteniu plastmi budú najdôležitejšie opatrenia zodpovedajúce vlastným kapacitám každej krajiny. Vlády a podniky si tiež musia pozorne sledovať svoju „plastovú stopu“.
„Bez toho bude Deň zamorenia plastom každým rokom skôr. Ak dokážeme merať a vykazovať svoju uhlíkovú stopu, prečo by sme to isté nemohli urobiť aj v prípade plastov?“