Aby sme situáciu v odpadoch zlepšili, musíme vedieť koľko ich máme

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračné foto [EPA-EFE/AAP]

Moravská obec vďaka elektronickému evidenčnému systému ušetrila 13 tisíc eur a znížila množstvo komunálneho odpadu o 31 percent, píše IVANA MALEŠ.

Ivana Maleš je spoluzakladateľkou Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN).

O našich odpadoch sa veľa hovorí najmä v súvislosti s vysokou mierou skládkovania. Podľa najnovších údajov Eurostatu skládkujeme až 65 percent komunálneho odpadu.

Ako jeden z kľúčových nástrojov štátu pre zlepšenie situácie sa skloňuje zvýšenie poplatku za skládkovanie odpadu. Momentálne je Slovensko krajinou, ktorá má jeden z najnižších poplatkov za skládkovanie a množstvo odborníkov na to upozorňuje ako na dlhodobý problém, ktorý vytvára neúmerné environmentálne záťaže a brzdí naše odpadové hospodárstvo, aby smerovalo k viac obehovému hospodárstvu.

Krajiny ako Holandsko, Nórsko, Taliansko, Česká republika svoju cestu k minimalizácii množstva skládkovaného odpadu až k úplnému zákazu skládkovania neupraveného komunálneho odpadu začali práve výrazným zvýšením poplatku za skládkovanie.

Skládkovacie poplatky nestačia

Aby sme produkovali menej odpadu a viacej triedili, len zvýšenie poplatkov za skládkovanie však situáciu nevyrieši.

Odpadové hospodárstvo je potrebné nastaviť tak, aby bolo udržateľné a aby obec alebo mesto za odpady neplatili viac. Odpadové hospodárstvo treba na úrovni samospráv manažovať tak, aby zber a triedenie odpadov boli nastavené efektívne, transparente a motivovali ľudí, aby sa do systému zapojili.

Eurostat zverejnil nové odpadové štatistiky, Slovensko poskočilo

Slovensko v roku 2016 recyklovalo 23 percent komunálneho odpadu. V roku 2015 to bolo len necelých 15 percent. Europoslanci tvrdia, že treba zlepšiť prácu s verejnosťou, spoluprácu so samosprávami a manažment bioodpadu.

Samospráva má možnosť využívať viaceré nástroje. Zavedením iba jedného opatrenia nemôže samospráva očakávať, že sa efektivita zlepší. Preto je tých krokov potrebné urobiť niekoľko.

Analýza zmesového odpadu

Analýza zmesového komunálneho odpadu spočíva v analýze obsahu nádob, do ktorých obyvatelia vyhadzujú zmesový komunálny odpad.

Po dohode so samosprávou sa vysype určitý počet nádob (napríklad 10 percent) v deň zberu odpadov na jednu kopu, ktorá slúži ako vzorka. Odpady z tejto vzorky sa vytriedia na jednotlivé zložky a zanalyzuje sa ich pomer v zmesovom komunálnom odpade.

Podľa výsledkov analýzy obec alebo mesto vie, ktorá komodita je problémová a na ktorú sa treba zamerať pri ďalšom rozvoji odpadového hospodárstva.

Vedie biologický odpad

Na základe analýzy aktuálneho stavu sa nastaví plán k transformácii, respektíve k zlepšeniu odpadového hospodárstva.

Z analýz, ktoré INCIEN vykonal v niektorých mestách a obciach na Slovensku za posledné dva roky vyplýva, že najviac zastúpenou zložkou v zmesovom komunálnom odpade bol biologicky rozložiteľný odpad (46 percent) a v menšej miere aj plasty a papier (okolo 11 a 7 percent).

Čo máme spoločné s Nórmi? Potenciál v bioodpade

V Osle sa kuchynský a záhradný odpad využívajú na výrobu kompostu, elektriny, tepla, ako aj paliva pre mestskú hromadnú dopravu, píše IVANA MALEŠ.

Mnohé obce nemajú uvedené informácie na nádobách o spôsobe triedenia kovov a nápojových kartónov. Preto sa aj tieto dva materiály často nachádzajú v zmesovom komunálnom odpade (3 a 1,5 percenta).

Komfort pre obyvateľov

Ak má byť systém efektívny, musí byť pre obyvateľov komfortný.

Jeden z najkomfortnejším modelov zberu odpadov je tzv. door-to-door systém (od domu k domu, D2D). Každý obyvateľ doma triedi odpady a priamo z jeho domácnosti sa odpad zberá. V prípade bytovej výstavby sa odpad zberá v rámci siete uzamykateľných stojísk nádob, ktoré sú priradené iba k určitým bytovkám a ich obyvateľom. Takýmto spôsobom sa v rámci zberu získava čistá surovina, ktorá nie je znečistená ako v prípade, keď máme spoločné stojiská pre veľký počet obyvateľov.

Pri veľkom počte obyvateľov, ktorí majú jedno spoločné stojisko a ktoré nie je uzamykateľné, vzniká výrazná anonymita a je ťažké identifikovať pôvodcu, ktorý triedi správne a ktorý nie.

Evidencia až na úroveň domácností

Jeden z efektívnych nástrojov na zvýšenie miery triedenia a zároveň zníženie skládkovaného odpadu je elektronická evidencia množstva odpadov z domácností.

Evidenčný systém umožňuje samosprávam komplexný prehľad o stave odpadov. Samospráva získa reálny prehľad o počte zberných nádob, ich naplnenosti a hlavne o tom kde aké odpady vznikajú. Veľkou výhodou takéhoto systému je dostupnosť štatistík nielen na úrovni samosprávy, ale aj jednotlivých domácností. Dáta o stave odpadov môže sledovať a vyhodnocovať online, priamo na základe údajov zo systému.

Envirorezort chce nový informačný systém odpadov

Tender má hodnotu takmer 19,2 milióna eur bez DPH.

Evidencia v praxi prebieha spôsobom označenia nádob a ich následného snímania. Najrozšírenejšie spôsoby označenia nádob sú čiarovými alebo QR kódmi, prípadne GPS monitorovaním alebo rádiofrekvenčnými identifikátormi (RFID).

Príklady z Talianska a Česka

Evidenčné systémy odpadov poznáme zo zahraničia. Napríklad v regióne okolo talianskeho Milána pomohol takýto systém zvýšiť mieru triedenia až na 84 percent.

Elektronický evidenčný systém využíva desiatky obcí a miest v Českej republike a prináša im výborné výsledky. Ako príklad môžeme uviesť moravskú obec Prostřední Bečva (1 700 obyvateľov). V porovnaní s rokom 2016 vzrástlo v roku 2017 množstvo vytriedeného odpadu vo všetkých zložkách. Vďaka zavedenému systému ušetrila obec 334 000 Kč (13 000 eur) a nastavila motivačný systém pre občanov. Starosta obce priznáva, že bol príjemne prekvapený, keď už po štyroch mesiacoch evidencie kleslo množstvo komunálneho odpadu o 20 percent a výrazne vzrástol objem vytriedeného odpadu. Obec znížila zmesový komunálny odpad za celý rok o 31 percent

Na Slovensku funguje elektronický evidenčný systém, ktorý je v pilotnej prevádzke vo verzii GPS monitorovania a RFID technológie. Evidujú sa triedené zložky odpadu či množstvo zmesového komunálneho odpadu z domácností a zároveň fungovanie systému na zbernom dvore. Z analýzy odpadu pred zavedením monitorovania a po jeho spustení vyplýva, že až dve tretiny objemu komunálneho odpadu tvorí odpad z domácností, ktoré triedia vo veľmi nízkej miere.

Koniec poloprázdnych nádob

Keďže elektronický evidenčný systém odpadov poskytne presné informácie o množstve vyprodukovaného komunálneho odpadu, na základe týchto dát je možné nastaviť podporné aktivity pre zlepšenie úrovne triedenia a kompostovania odpadu, a tak znížiť množstvo komunálneho odpadu, ktorý skončí na skládke.

Minister ohlásil radikálnu zmenu odpadového systému, zneistil zástupcov výrobcov

Ministerstvo životného prostredia uvažuje o vytvorení monopolnej agentúry pre odpad. Organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré by nahradila, sú skeptické.

Osveta je dôležitá aj preto, aby občania napríklad nevykladali pred domy poloprázdne nádoby. Samospráva môže nastaviť frekvenciu zvozu tak, aby sa vynášali len plné nádoby a neplatila zbytočné poplatky za zvoz. Za zodpovedné správanie môže občanov odmeniť, napríklad poskytnutím úľav z poplatku za odvoz odpadu tzv. systémom Pay as you Throw (Plať za to, čo vyhodíš, PAYT).

Podľa týchto informácií vie ďalej zisťovať dôvody nedostatočného triedenia a prijať opatrenia na riešenie konkrétneho problému.

Väčší vplyv samosprávy

Samosprávy môžu v budúcnosti očakávať postupné zvýšenie poplatkov za uloženie odpadu na skládku a preto je múdre sa už teraz na to pripraviť. Elektronická evidencia odpadu v domácnostiach môže výrazne prispieť k dosiahnutiu vyše 50-percentnej recyklácii odpadu, ku ktorej sa Slovensko ako člen Európskej únie do roku 2020 zaviazalo.

Obec či mesto môže na základe poznania aktuálneho stavu nastaviť efektívne aktivity pre zvýšenie množstva triedeného odpadu. Môže podporiť zavedenie záhradného alebo komunitného kompostovania a zabezpečiť vzdelávacie a osvetové aktivity pre predchádzanie vzniku odpadu.

Bude tak komplexne kontrolovať, kde odpad v samospráve vzniká, bude vedieť lepšie ovplyvniť, ako sa s ním nakladá.