Ako vznikla a funguje jedna z prvých cirkulárnych budov na Slovensku

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Búdka 22 [FB Búdky 22]

Búdka 22 minimalizuje dopad na životné prostredie a podporuje inovatívne riešenia, píše PETRA CSÉFALVAYOVÁ.

Petra Cséfalvayová je spoluzakladateľkou Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN).

Stavby sú v rámci cirkulárnej ekonomiky chápané ako banka materiálov, ktoré využijeme v budúcnosti.

Súčasný trend búrania starých budov a ich náhrada novými budovami z nových materiálov sa v rámci obehového hospodárstva postupne mení. Uložiť materiály starých budov na skládku a používať nové materiály pre nové budovy v rámci obehového hospodárstva nedáva zmysel.

Koncept obehového hospodárstva v rámci stavebníctva je model, kde sa odpad stáva zdrojom, využívajú sa materiály a technológie, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu, a predlžuje sa životnosť výrobkov, tovarov a služieb. Zároveň svojím fungovaním a prevádzkou aj samotná budova minimalizuje dopad na životné prostredie a podporuje inovatívne riešenia.

Búdka 22: Ochrana životného prostredia a inovácie

INCIEN bol v zime 2016 prizvaný k spolupráci na jedinečnom projekte Búdka 22, aby podporil tím zostavený z profesionálov v oblasti architektúry, dizajnu a inovácií. Základnou myšlienkou bolo predísť vzniku odpadu, ako aj minimalizovať vplyv stavby na životné prostredie počas rekonštrukcie a prevádzky.

Stavbári neveria recyklovaným materiálom, Komisia to chce zmeniť

Už pri stavbe budov by sa malo myslieť na ich demoláciu, tvrdí európska exekutíva.

Búdka 22, teda zrekonštruovaná stará vila na Búdkovej 22 v Bratislave, má byť hniezdom inovácií a kreatívneho prostredia. Má slúžiť nielen komunite, ktorá je zložená z viacerých organizácií a spája neziskový sektor so súkromným, ale aj ako podpora vzdelávania v sociálnych inováciách. Ekoinovácie sú toho samozrejme neoddeliteľnou súčasťou a preto sa aj INCIEN stal integrálnou súčasťou Búdky 22.

Pravda, aj iné budovy majú zapracované niektoré z prvkov obehovej ekonomiky, ktoré má Búdka 22, ale sú to väčšinou novostavby.

Celý projekt je možné rozdeliť na tri fázy:

  1. Fáza stavebnej rekonštrukcie, dekonštrukčných a demolačných prác.

Vo fáze vzniku stavebného odpadu sme sa zamerali na triedenie odpadového materiálu a jeho zhodnotenie a recykláciu. Odpad z rekonštrukcie neskončil na skládke, ale bol zrecyklovaný. Z recyklácie vzniklo recyklované kamenivo – recyklát, ktorý má porovnateľné kvalitatívne vlastnosti ako jeho prírodné zdroje. Jeho využitím je možné výrazným spôsobom výrazne znížiť negatívny dopad ťažby na životné prostredie.

Slovenské úrady sa o tému zeleného verejného obstarávania nezaujímajú

Len menej ako 7 percent zákaziek zohľadňuje environmentálne kritériá. A iba štvrtina štátnych a samosprávnych inštitúcií sa vôbec unúvala informovať o zelenom verejnom obstarávaní.

Produkty vznikajúce pri recyklácii sa môžu rôznym spôsobom využiť ako:

  • stabilizačný podkladový materiál (podložia ciest parkovacích plôch);
  • drenážne materiály;
  • plnivo do betónov (porovnateľné vlastnosti ako pri použití prírodného kameniva);
  • zásypový materiál.
  1. Prestavba, repasovanie existujúcich prvkov stavby, oprava – predĺženie životnosti celej stavby a jej častí, nové ekologickejšie riešenia:

Celá rekonštrukcia sa viedla v zmysle princípu zachovania pôvodného materiálu a konceptu minimalizácie nových zásahov. Tie pozostávajú z repasovania, opravy poškodených častí a výmeny len nevyhnutných prvkov.

Výnimkou nebola ani strecha, ktorá sa nachádzala v zlom a nefunkčnom stave. Preto bola rozobratá a opravená. Pôvodné škridle bez nároku na ďalšiu špecifickú úpravu boli odznovu využité.

Zelená ekonomika: Firmy a spotrebitelia nie sú ani informovaní

O hlavných prekážkach pre zelené podnikanie na Slovensku píše Petra Cséfalvayová zodpovedná za strategické poradenstvo pre súkromné spoločnosti v Inštitúte cirkulárnej ekonomiky.

Na Slovensku chýba medzisektorová spolupráca, ktorá by viedla k spoločnej stratégii na podporu zeleného podnikania – nastavenie koncepčného …

Pri materiáloch, ktoré bolo nutné zakúpiť sa prihliadalo na ich environmentálny charakter a posúdenie ich vplyvu na životné prostredie počas ich celého životného cyklu (certifikát LCA – life cycle assessment). Prednostne sa vyberali materiály bez obsahu chemicko-toxických látok vyrábané technológiou uzavretých materiálových tokov.

Jedným z najzaujímavejších príkladov sú podlahy. Napríklad materiál FORBO MARMOLEUM COCOA obsahuje odpadový materiál zo škrupín kakaových bôbov a je biologicky odbúrateľný a vyrobený na 100 percent z obnoviteľných zdrojov. Je hodnotený aj metódou LCA.

Zaujímavosťou sú aj inštalované batérie Hansgrohe, ktoré sú systematicky navrhnuté tak, aby šetrili vodu a energiu a aby chránili cenné zdroje.

Takto zhodnotený odpad neskončil na skládke alebo v spaľovni, ušetrilo sa množstvo skleníkových plynov a primárnych zdrojov. Tento princíp bol využitý počas všetkých fáz projektu rekonštrukcie.

  1. Nastavenie fungovania prevádzky objektu na základe konceptu ZERO WASTE (nulový odpad):

Koncept zahŕňa nastavenie fungovania objektu, ktorý minimalizuje tvorbu odpadu a zavádza princípy predchádzania vzniku odpadu. Jeho prevádzka má čo najnižšiu uhlíkovú stopu a vplyv na životné prostredie. Tento koncept sa riadi sa mottom „Najlepší je ten odpad, ktorý nikdy nevznikne“.

V predchádzaní odpadu sa Slovensko spolieha na dobrovoľnosť. Ako väčšina Európy

Zvýšiť podiel textilu či elektroniky zo second-handu si stanovili ako cieľ len dva štáty Európskej únie.

Využíva:

  • výrobky a služby s minimálnym dopadom na životné prostredie, a to najmä také výrobky a služby, ktoré majú vyhodnotený celý životný cyklus a jeho dopad na životné prostredie;
  • materiály, ktoré by sa inak stali odpadom, predĺženie životného cyklu, a upcycling, teda proces spracovania vecí, kedy im dávame inú funkciu (keď sa závesu ušijú tašky, z nohavíc kabelka, z trička utierka atď.);
  • opakovane použiteľné obaly;
  • nákup tovaru, ktorý nie je balený do vlastných obalov – bezobalové nákupy (potraviny, drogéria, čistiace prostriedky).

Budova, ktorá ide príkladom

Búdka 22 má dôsledne zavedený triedený zber odpadov. Znížime tým množstvo zbytočne uloženého odpadu na skládku a podporujeme jeho využitie, a tým aj ochranu životného prostredia.

Samozrejme sa aj kompostuje vo vlastnom záhradnom kompostéri umiestnenom v záhrade. Vlastný kompost bude využitý v  záhradke. Kompostovanie ako priamy príklad využitia odpadu ako zdroja, kedy z bioodpadu vznikne hodnotný zdroj živín pre našu pôdu.

Zaviedli triedenie bioodpadu, majú lepšie výsledky v odpadovom hospodárstve

Na kompostovanie môžete mať pripravený prepracovaný systém, no ak podceníte informovanie a osvetu, očakávané výsledky sa nedostavia, píše IVANA MALEŠ.

K ZERO WASTE patrí zároveň znižovanie množstva znečistenia v ovzduší. Búdka 22 zapojila organizáciu Botanical Lab do zariadenia objektu izbovými rastlinami s vysokou efektivitou čistenia ovzdušia.

Väčšina ľudí si neuvedomuje, že znečistenie vzduchu v interiéroch môže byť oveľa horšie ako vonkajšie znečistenie vzduchu. Projekt okrem zeleného prostredia v interiéri podporuje aj podmienky fair trade. Ide o významný krok pre znižovanie ekologickej stopy priemyselne pestovaných rastlín a podpora férových miezd pre farmárov.

Zaujímavosťou Búdky 22 je aj osadenie včelích úľov v záhrade. Ide o zapojenie sa do projektu Mestské včely. Pri tejto participácii vidíme prínos k trvalo udržateľného spôsobu života v meste a aktívne zapojenie sa do záchrany včiel.

Búdka 22 je jedna z prvých lastovičiek  obehovej ekonomiky v stavebníctve a v architektúre. Bude stavbou, ktorá integrovala princípy cirkulárnej ekonomiky a stala sa priateľskou k životnému prostrediu. Je v synergii s lokalitou, komunitou a kultúrou, šetrí energie a ostatné zdroje, využíva obnoviteľné materiály, zakladá sa na princípe rovnosti a dostupnosti pre všetkých a podporuje mobilitu priateľskú k životnému prostrediu vrátane podpory cyklistickej dopravy.