Čo máme spoločné s Nórmi? Potenciál v bioodpade

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Kompostáreň pri Košiciach [TASR/František Iván]

V Osle sa kuchynský a záhradný odpad využívajú na výrobu kompostu, elektriny, tepla, ako aj paliva pre mestskú hromadnú dopravu, píše IVANA MALEŠ.

Ivana Maleš je spoluzakladateľkou Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.

V odpadovom hospodárstve máme stále pocit, že Slovensko veľmi pomaly implementuje riešenia, ktoré sú už roky dávno overené v zahraničí a prinášajú lepšie výsledky, ako tie, ktoré momentálne máme. S tým súvisí aj využívanie odpadov ako zdroja, ktoré priamo ovplyvňuje aj vývoj obehového hospodárstva.

Budúci rok by mal byť pre Slovensko prelomový, nakoľko je plánované zvýšenie poplatku za skládkovanie odpadov. Zvýšenie poplatkov za skládkovanie v každej krajine Európskej únie, ktorá tento krok podstúpila, spôsobilo zvýšenie miery recyklácie a využívania odpadov ako zdroja. V mnohých krajinách ako Holandsko alebo Rakúsko viedlo k úplnému zákazu skládkovania odpadov.

Zvýšenie poplatkov za skládkovanie je kľúčové pre naše odpadové hospodárstvo

Pre obce je dnes výhodnejšie dať odpad na skládku ako ho nechať zhodnotiť.

Na Slovensku je stále v prevádzke 118 skládok a 2 spaľovne na komunálny odpad. Miera recyklácie je stále medzi 12 a 15 percentami (podľa inej metódy výpočtu dosiahnutých cieľov recyklácie je to 23 percent, ale aj tak sa nepribližujeme priemeru Únie, ktorý je 45 percent). Do roku 2020 sme sa zaviazali dosiahnuť až 50-percentnú mieru recyklácie. Nórsko je krajina, ktorá ešte v roku 2009 úplne zakázala skládkovanie odpadov. V posledných 10 rokoch sa zamerala sa na ich zhodnocovanie, triedenie a následnú recykláciu.

Nórsko: Spaľovne ako problém

Momentálne je v Nórsku 17 spaľovní odpadov, čo Nóri vnímajú ako problém. Jasne hovoria, že pred 10 rokmi boli spaľovne pre ich krajinu riešením, ktoré im pomohlo posunúť sa v rámci hierarchie odpadového hospodárstva o krok vyššie.

Ale nie je to opatrenie, ktoré rieši súčasné problémy odpadového hospodárstva. V procese spaľovania odpadov Nórsko prichádza o veľmi cenné materiály, ktoré môže odpredať na trhu s druhotnými surovinami alebo zrecyklovať a požiť na výrobu nových výrobkov.

Momentálne Nórsko dosahuje úroveň recyklácie okolo 35 percent. Je na ceste znižovania množstva odpadu zhodnoteného v spaľovniach a uprednostňuje cestu predchádzania vzniku odpadov a jeho triedenia. Toto je jeho jasný cieľ.

Jediná OZV pre PET a plechovky

Najlepšie sa mu darí plniť ciele najmä v oblasti zberu a zhodnotenia PET fliaš a plechoviek.

V rámci krajiny funguje systém zálohovania týchto druhov obalov, ktorý prevádzkuje organizácia zodpovednosti výrobcu – Infinitum. Ako jedinej organizácii zodpovednosti výrobcov (OZV) sa jej darí plniť ciele triedenia a recyklácie na 95 percent, a tak jej klienti neplatia do systému žiadne zákonné poplatky (podľa zákona o odpadoch v Nórsku sa platí tzv. „environmentálna daň“ podľa dosiahnutej miery recyklácie; tí, ktorí dosiahnu viac ako 95 percent, neplatia túto daň).

Slovensko a Nórsko spája problém recyklácie a rozdeľuje verejná mienka

V Nórsku sú skládky zakázané od v roku 2009. Na Slovensku sa nedarí zvýšiť ani skládkovací poplatok.

Infinitum prevádzkuje tri spracovateľské centrá na území Nórska, kde vytriedi v priemere 100 ton PET denne. PET fľaše a plechovky zbiera do automatov na vrátenie použitých obalov a starých olejových sudov, ktoré sú rozmiestnené v supermarketoch, ale aj na rôznych miestach u zmluvných partnerov a sídlach rôznych neziskových organizácií. Ročne vyzbiera 22 000 ton PET a 7000 ton hliníkových plechoviek. Všetky vytriedené suroviny putujú na recykláciu do Švédska alebo Nemecka. V súčasnosti Infinitum plánuje rozšíriť svoje služby a okrem triedenia plánuje plasty na území Nórska aj spracovávať a dodávať spracované plasty výrobcom obalov v Nórsku. Cieľom tejto firmy je uzavrieť kruh materiálov a predĺžiť ich životnosť v maximálnej možnej miere.

Potenciál kuchynského bioodpadu

Materiály ako papier a sklo sa spracovávajú dokonca v samotnom Nórsku, čo nie je úplne typické. Plasty sa spracovávajú väčšinou vo Švédsku a Nemecku a komodity ako textil v Litve a Bulharsku.

Najväčší potenciál vidia Nóri v oblasti bioodpadov, najmä tých kuchynských.

Kuchynské bioodpady vznikajú v každej krajine počas celého roka a ich podiel je v rámci zmesového komunálneho odpadu najvyšší. Tvorí zhruba 15 – 20 percent. Spolu so záhradným bioodpadom počas letného obdobia tvorí približne 45 percent odpadov.

Kompost, energia, palivo pre MHD

Bioodpad je druh odpadu, ktorý sa dá ako zdroj využiť rôznymi spôsobmi. V hlavnom meste Oslo ho využívajú dokonca až troma spôsobmi:

  • na výrobu kompostu, ktorý je veľmi populárny u obyvateľov mesta a takisto ho mesto využíva aj v rámci svojich zelených plôch;
  • na výrobu bioplynu, ktorý sa využíva na výrobu elektrickej energie a tepla;
  • na výrobu bioplynu, ktorý je využívaný, ako palivo do autobusov mestskej hromadnej dopravy.

Michal Sebíň: Kľúčom k 50-percentnej recyklácii je bioodpad

Keby som bol starosta, nebojoval by som proti skládkovacím poplatkom, hovorí riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK MICHAL SEBÍŇ.

Bioodpad sa zbiera v rámci mesta od každej domácnosti, ktorá má osobitné zelené vrece na bioodpady. Odpad sa odvezie na optickú dotrieďovaciu linku, kde sa bioodpad oddelí od ostatných zložiek. Odtiaľ potom putuje do kompostárne alebo bioplynovej stanice, kde sa následne spracováva.

Samosprávy majú vlastné služby

Iný prístup k odpadom majú aj samosprávy. Odpadové hospodárstvo vnímajú ako dôležitú súčasť svojej práce.

V Nórsku je veľmi silné zastúpenie technických služieb jednotlivých miest a tento model sa pre mestá ukázal ako veľmi efektívny. Dve tretiny zo 420 obcí riešia odpadové hospodárstvo vlastnými technickými službami. Technické služby majú svoje združenie, ktoré je súčasťou združenia podnikateľov v odpadovom hospodárstve Avfal Norge spolu so súkromnými zberovými spoločnosťami.

Obce prostredníctvom technických služieb dostávajú kvalitné služby, vedia si samé nastavovať podmienky ako odpadové hospodárstvo v ich regióne bude fungovať. Súkromné zberové spoločnosti zberajú odpady z komerčnej sféry a priemyslu.

Čo majú spoločné Nórsko a Slovensko

Samotní obyvatelia Nórska nevnímajú sami seba ako extrémne šetrných. V mnohých prípadoch hovoria o sebe veľmi sebakriticky, že ich spoločnosť funguje veľmi konzumne a vzhľadom aj na to, že sú krajina bohatá na prírodné zdroje, tak nie často nimi šetria.

Nórsky expert: Aj za stavbou spaľovne musí byť komerčné zmýšľanie

Recyklačné ciele sa možno nepodarí dosiahnuť ani Nórsku, hovorí pre EurActiv.sk HENRIK LYSTAD. Podpredseda Nórskeho združenia pre odpadový manažment a šéf Európskej siete pre kompost prišiel do Bratislavy na konferenciu Lepší odpadový manažment.

Čo majú teda Nórsko a Slovensko spoločné? Sme v niečom dokonca ďalej?

Aj keď nie je Nórsko členským štátom Európskej únie, zdieľa jej ciele v oblasti recyklácie tak ako členské štátyvrátane Slovenska. A nielen to. Má aj rovnaký potenciál v odpadoch ako máme aj my, tu na Slovensku. Ten najvyšší spočíva práve v bioodpadoch, ako záhradných tak aj kuchynských. Lebo tie tvoria najväčšiu zložku komunálnych odpadov a predstavujú veľký zdroj, ktorý zatiaľ nie je využitý na 100 percent.