Mikuláš Huba: Zálohovanie plastových fliaš pomôže ľuďom aj prírode

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Najväčšia kraslica na Slovensku, ozdobená vrchnákmi z PET fliaš [TASR/František Iván]

Niektoré staršie aj novšie členské štáty Európskej únie na rozdiel od Slovenska zálohujú plastové nápojové obaly. Prínosy to má nielen environmentálne, ale aj ekonomické a sociálne, píše MIKULÁŠ HUBA.

Prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc. je vedeckým pracovníkom Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied a zakladajúcim členom Slovenského ochranárskeho snemu. V minulosti pôsobil šesť rokov aj ako poslanec Slovenskej národnej rady a neskôr Národnej rady SR.

Príslušné smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ o odpadoch a o obaloch a odpadoch z obalov nám ukladajú nasledujúcu postupnosť v nakladaní s odpadom: predchádzať vzniku odpadov, dôsledne separovať, recyklovať, inak zhodnocovať a až na poslednom mieste zvoliť ako krajnú možnosť skládkovanie.

Situácia na Slovensku je presne opačná, a preto patríme v narábaní s komunálnym odpadom k najhorším v Európe. Veľká väčšina z neho sa skládkuje a len malá časť sa separuje a dôsledne recykluje. O systematickom predchádzaní vznikom odpadu, napríklad redukciou množstva obalov, ktoré sa následne stávajú odpadom, taktiež nie je u nás ani chýru, ani slychu. Niet preto divu, že počet a rozsah nelegálnych (čiernych) skládok odpadu je obrovský a predstavuje jednu z negatívnych charakteristických čŕt slovenskej prírody a krajiny.

Svetový problém

Špecifickú kategóriu odpadu, ktorého stále pribúda, predstavuje odpad z plastov.

Flagrantným príkladom porušovania európskej legislatívy, ktoré kodifikujú hierarchiu narábania s odpadom, a konaním v rozpore so zdravým rozumom je náš prístup k použitým plastovým nápojovým obalom. Početné príklady zo zahraničia pritom ukazujú, že zálohovanie je najefektívnejší spôsob návratu plastových obalov späť do obehu, ako aj pomoci prírode, ekonomike i bežným ľuďom.

Eurostat zverejnil nové odpadové štatistiky, Slovensko poskočilo

Slovensko v roku 2016 recyklovalo 23 percent komunálneho odpadu. V roku 2015 to bolo len necelých 15 percent. Europoslanci tvrdia, že treba zlepšiť prácu s verejnosťou, spoluprácu so samosprávami a manažment bioodpadu.

Nebolo by spravodlivé tvrdiť, že ide iba o slovenský problém. Podľa nedávno publikovaných zistení „ostrov“ z plastov na svetovom oceáne má plochu cca 32-krát väčšiu ako je územie Slovenska.

Plasty či častice z nich začínajú byť hrozbou pre človeka aj pre ostatné živé bytosti. Aj preto príslušné európske inštitúcie bijú na poplach a v jednotlivých krajinách začali prijímať viac či menej účinné opatrenia na riešenie problému s odpadom z plastov.

Slovenský príspevok

Slovenský príspevok ku globálnym problémom s plastovým odpadom nie je určite rozhodujúci, ale ani zanedbateľný.

Svedčí o tom aj skutočnosť, že až tretinu voľne pohodeného odpadu predstavujú plastové obaly. PET fľaše tvoria významnú súčasť tohto druhu odpadu zamorujúceho Slovensko napriek opätovnej použiteľnosti veľkej väčšiny z nich.

Je to tým, že len necelá polovica z nich sa u nás separuje. Na porovnanie: vo Fínsku, Nórsku, Dánsku, Nemecku, Estónsku a niektorých ďalších štátoch sa do obehu vracia 90 a viac percent PET fliaš.

Zvyšok u nás končí v lepšom prípade na skládkach a v horšom pohodený v našich lesoch, parkoch alebo na brehoch jazier a potokov. Nejde o zanedbateľný problém, o čom svedčí aj skutočnosť, že na Slovensku sa ročne predá takmer 1,5 miliardy takýchto fliaš.

Tri riešenia

Za najprincipiálnejšie riešenia tohto problému možno označiť tri.

Prvým je používať vodu z vodovodu namiesto balenej vody. Druhou cestou je prechod z plastových fliaš na sklenené. Slovensko s bohatou tradíciou sklárskeho priemyslu má na to dvojnásobne vhodné predpoklady.

Menej jednorazových obalov? Pre Slovensko je to „vysoká ekonomická záťaž“

Podľa novej európskej plastovej stratégie by mali byť všetky plastové obaly na európskom trhu recyklovateľné.

A treťou možnosťou je zálohovanie PET fliaš. Ich opätovná použiteľnosť je podľa dostupných skúseností 20 – 75-násobná. Podľa nedávnej štúdie Parlamentného inštitútu pri NR SR sa v Dánsku takto vracia do obehu viac ako 95 percent fliaš.

Spolu s Jánom Mičovským sme ešte ako poslanci NR SR v minulom volebnom období opätovne navrhli zaviesť zálohovanie plastových nápojových obalov. Naše návrhy nadväzovali na podobné iniciatívy pochádzajúce ešte zo začiatku tohto storočia (napríklad z dielne Spoločnosti priateľov Zeme z Košíc).

Výzva politikom

Na základe našej požiadavky vypracoval spomínaný parlamentný inštitút analýzu riešenia tohto problému v európskych krajinách. Z analýzy vyplynulo, že v štátoch, ktoré zálohujú, prináša tento systém po prekonaní počiatočných problémov nielen environmentálne, ale aj ekonomické a sociálne prínosy (zbieranie a odpredaj pohodených PET fliaš ako zdroj príjmov pre sociálne odkázaných).

A nie sú to len „staré“ členské štáty, ale napríklad aj Estónsko, Litva či Chorvátsko.

Naše legislatívne iniciatívy hlasovacou mašinériou neprešli, aj keď na pôde parlamentu ich nik nespochybnil a vtedajší minister životného prostredia prisľúbil, že sa nimi jeho ministerstvo bude seriózne zaoberať.

Je preto najvyšší čas opätovne vyzvať ministerstvo životného prostredia, vládu i národnú radu, aby urýchlene uzákonili a zaviedli do praxe funkčný systém zálohovania nápojových obalov. Opakované tvrdenia, že sa to u nás nevyplatí, odporujú pozitívnym skúsenostiam so zálohovaním PET fliaš v porovnateľných krajinách.

Aby sme situáciu v odpadoch zlepšili, musíme vedieť koľko ich máme

Moravská obec vďaka elektronickému evidenčnému systému ušetrila 13 tisíc eur a znížila množstvo komunálneho odpadu o 31 percent, píše IVANA MALEŠ.