Pre účinný boj proti plastovému odpadu chýbajú štatistiky

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Viacvrstvové a ťažko recyklovateľné obaly z cukroviniek. [EURACTIV/Štefan Bako]

Bez štatistických údajov je náročné sledovať konkrétny prúd odpadov a prijímať opatrenia na zlepšenie nakladania s ním, či už organizačné alebo finančné, píše PETRA CSÉFALVAYOVÁ.

Petra Cséfalvayová je spoluzakladateľkou Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN).

Ako súčasť kontinuálneho úsilia zameraného na transformáciu európskej ekonomiky na udržateľnejší systém a realizáciu ambiciózneho Akčného plánu obehového hospodárstva prijala v roku 2018 Európska komisia súbor opatrení. Patrí medzi ne aj Európska Stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve zameraná na transformáciu spôsobu, akým sú plastové produkty navrhované, vyrábané, využívané a recyklované. Všetky plastové obaly by mali byť do roku 2030 recyklovateľné.

V hľadáčiku Európskej únie boli a sú hlavne plastové výrobky na jedno použitie. Tie predstavujú 70 percent odpadov v európskych moriach.

Európsky parlament 27. marca schválil znenie novej smernice o znižovaní vplyvu niektorých plastových výrobkov na životné prostredie, ktorá práve vychádza z európskej stratégie.

Na rôzne výrobky sa preto budú uplatňovať rôzne opatrenia. Ak existujú dostupné a cenovo prijateľné alternatívy, bude predaj plastových výrobkov na jedno použitie zakázaný. Pri produktoch, ktoré sa nedajú ľahko nahradiť, sa smernica zameriava na ich obmedzenie prostredníctvom znižovania spotreby v jednotlivých štátoch, požiadaviek na dizajn a označovanie a povinností výrobcov ohľadom nakladania s odpadmi a nakladanie s odpadmi.

Nová smernica

Nové pravidlá zahŕňajú tieto opatrenia:

Zákaz niektorých plastových výrobkov

Ak existujú dostupné a cenovo prijateľné alternatívy, bude predaj plastových výrobkov na jedno použitie zakázaný. Zákaz sa bude vzťahovať na plastové vatové tyčinky, príbory, taniere, slamky, miešadlá a tyčky k balónikom, ktoré budú musieť byť vyrobené výlučne z udržateľnejších materiálov. Nápojové obaly na jedno použitie obsahujúce plasty budú na trhu povolené len v prípade, že ich uzávery a viečka zostanú pripevnené k nádobe.

Ciele zníženia spotreby

Členské štáty budú musieť obmedziť používanie plastových nádob na potraviny a nápojových téglikov. Môžu napríklad stanoviť národné ciele pre znižovanie spotreby, poskytovať v mieste predaja alternatívne produkty alebo zabezpečiť, aby plastové výrobky na jedno použitie neboli ponúkané bezplatne.

Európska komisia: Recyklácia sa na Slovensku zvýšila vďaka zmene štatistiky

Európska exekutíva hodnotila uplatňovanie environmentálneho práva v členských štátoch. Slovensko pochválila za zálohovanie PET fliaš a pokarhala za slabú recykláciu komunálneho odpadu.

Povinnosti pre výrobcu

Výrobcovia sa budú podieľať na nákladoch spojených s nakladaním s odpadom a tiež s osvetovými opatreniami, pokiaľ ide o nádoby na potraviny, vrecká a obaly (napríklad od zemiakových lupienkov a cukroviniek), nápojové obaly a tégliky, tabakové výrobky s filtrami (napríklad cigaretové ohorky), vlhčené obrúsky, balóniky a ľahké plastové tašky. Dostanú tiež stimuly k vývoju menej znečisťujúcich alternatív k týmto produktom.

Ciele v oblasti zberu

Členské štáty budú povinné do roku 2025 zabezpečiť zber 90 percent jednorazových plastových fliaš od nápojov, napríklad prostredníctvom systémov vratných záloh.

Požiadavky na označovanie

Niektoré produkty budú musieť mať jasné a štandardizované označenie, ktoré obsahuje informácie o tom, ako sa má odpad odstraňovať, o negatívnom vplyve výrobkov na životné prostredie a o prítomnosti plastov v nich. Jedná sa o hygienické vložky, vlhčené obrúsky a balóniky.

Osvetové opatrenia

Členské štáty budú povinné zvyšovať informovanosť spotrebiteľov o negatívnych dopadoch vyhadzovanie plastov na jedno použitie a rybárskych zariadení a tiež o dostupných systémoch pre opätovné použitie a možnostiach nakladania s odpadmi zo všetkých týchto výrobkov.

Samotná smernica môže pripraviť pôdu pre plnenie dobrovoľných záväzkov, ku ktorým sa zaviazali mnohé spoločnosti a organizácie v obmedzovaní jednorazových plastových výrobkoch a zvýšení miery recyklovaných výrobkoch na trh. Tieto dobrovoľné záväzky tvoria podporný nástroj pre realizáciu smernice.

Chýbajúce štatistiky

Výzvou však ostáva nejasná definícia plastov a nepresné štatistické dáta či nezverejnenie indikátorov na kontrolu plnenia cieľov. Samotná definícia „plastov“ s odkazom na nariadenie REACH o chemickom zložení výrobkov, nie je presná. Nezahŕňa napríklad polymérne adhezíva využívané v automobilovom priemysle, laky o iné.

Často sa používajú termíny „recyklovateľný plast“ a recyklácia“. Drvivá väčšina termoplastov je pritom aj násobne recyklovateľná, pokiaľ je riadne vytriedená, teda neobsahuje prímesi. Ťažko recyklovateľné alebo nerecyklovateľné sú niektoré výrobky z plastov – napríklad kombinácia plastov s inými produktmi (kov, papier, kartón), ktorú nájdeme v nápojových obaloch, alebo vzájomne nemiešateľné polyméry vo viacvrstvových fóliách (termofólie vytvárajúce špecifickú ochrannú atmosféru ako napríklad obaly na zemiakové lupienky).

Jednorazové plasty končia. Čo bude ďalej?

Nová európska smernica, ktorú sa chystá transponovať aj Slovensko, nedokáže vyriešiť rastúcu svetovú produkciu plastového odpadu. Kým globálna diplomacia zlyháva, Francúzsko a Holandsko prišli s dobrovoľnými záväzkami pre nadnárodné firmy.

Je preto nevyhnuté spolupracovať naprieč celým hodnotovým reťazcom pri identifikácii pojmu recyklovateľný plast alebo výrobok z plastu ako s výrobcami, tak aj s recyklátormi.

Ďalším špecifickým problémom sa stáva neúplná legislatíva, ktorá bráni plneniu jednotlivých záväzkov.

Národné štatistiky neobsahujú údaje o vzniku, zbere a recyklácii jednotlivých druhov odpadových plastov. Preto je prvoradé vyčísliť a stransparentniť materiálové toky. To by sa malo udiať za pomoci legislatívnych nástrojov, ale aj výrobcov a združení, ktoré musia spolupracovať.

Bez štatistických údajov je náročné sledovať konkrétny prúd odpadov a prijímať opatrenia na zlepšenie nakladania s ním, či už organizačné alebo finančné.