Rozumieme štatistikám v odpadoch?

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Michal Sebíň [súkromný archív]

Porovnanie recyklácie plastov v rôznych krajinách má veľmi nízku výpovednú hodnotu. Dôvodom je rôzna metodika spracovávania údajov. Po jej úprave na európskej úrovni sa miera recyklácie v Únii môže znížiť o viac ako desať percent, píše šéf organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK Michal Sebíň. 

Michal Sebíň je riaditeľom organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR-PACK. OZV na Slovensku zabezpečujú a financujú triedený zber komunálneho odpadu s výnimkou zmesového odpadu.

Na úvod dva citáty:

„Kontrola poukázala najmä na významné nedostatky v správnosti vykazovaných údajov o vzniknutom plastovom odpade a tým aj o nakladaní s ním. Vykazované údaje o plastovom odpade obsahujú významné chyby a je otázkou, či vôbec majú nejakú výpovednú hodnotu,” konštatuje vo svojej správe Plastový odpad Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ).

„Vo svojej správe za rok 2019 EKO-KOM uvádza, že sa v Česku zrecyklovalo 69 percent plastových obalov. To je veľmi vysoké číslo, ktoré neodpovedá tomu, čo sme videli v teréne,” zaznelo v reportáži Českej televízie Kolaps recyklace plastů. EKO-KOM je obdobou slovenských organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV). Tie zabezpečujú a financujú triedený zber komunálneho odpadu.

Z reportáže sa ďalej dozvedáme, že oficiálne vykazovaná miera recyklácie plastových obalov v Českej republike vyzerá v skutočnosti úplne inak. Do miery recyklácie sa totiž započítavajú všetky plastové odpady z obalov, ktoré sa dostanú na triediacu linku, teda aj odpady, z ktorých sa vyrába alternatívne palivo a následne sa zhodnotia energeticky. Podľa vyjadrenia zástupkyne EKO-KOM sa skutočná miera recyklácie pohybuje iba na úrovni 30 percent.

Úroveň recyklácie nechcem v tejto chvíli komentovať. Ale pozrime sa na to, ako vyzerajú európske štatistiky. Podľa posledných publikovaných čísel Eurostatu bola Česká republika v roku 2018 krajinou so štvrtou najvyššou mierou recyklácie plastových odpadov z obalov. V tesnom závese so Slovenskom na šiestom mieste.

Miera recyklácie odpadov z plastových obalov v roku 2018 [Eurostat]

Po zverejnení reportáže sa ma viacero ľudí pýtalo, čo všetko je zarátané do obalových čísel za Slovensko. V zásade okamžite spochybnili aj slovenské štatistiky. Predsa nie je možné, aby sme boli takí dobrí.

Medzi dátami, ktoré podľa spomínanej reportáže hlási Česko, a dátami, ktoré reportuje Slovensko je však zásadný rozdiel. Obalové OZV (rovnako ako výrobcovia, ktorí si plnia svoje povinnosti individuálne) totiž hlásia iba množstvá odpadov z obalov, ktoré boli vytriedené a následne zhodnotené materiálovo (recyklované) alebo energeticky, pričom tieto dve metódy zhodnotenia sa uvádzajú samostatne. Povinnosťou OZV je dokladovať takzvaný materiálový tok, ktorý je definovaný priamo v zákone o odpadoch a preukazuje cestu odpadu od jeho zberu až po konečné zhodnotenie. Takže na rozdiel od Česka sa cesta plastového odpadu na triediacej linke iba začína.

A teraz sa skúsme vrátiť ku grafu od Eurostatu. Ak by sme Českú republiku presunuli do skupiny štátov s 30-percentnou mierou recyklácie plastových obalov, dostane sa na koniec rebríčka medzi krajiny ako Maďarsko, Írsko, ale aj Rakúsko, Francúzsko alebo Dánsko, ktoré sú zase paradoxne v štatistikách o recyklácii celého komunálneho odpadu ďaleko pred nami.

Úroveň recyklácie komunálneho odpadu v EÚ v roku 2019 [Eurostat]

Akú má teda porovnanie krajín v rámci týchto štatistík výpovednú hodnotu? Zdá sa, že veľmi nízku. Každá krajina má svoju metodiku počítania cieľov (to platí aj o rôznych inštitúciách v rámci krajiny) a práve príklad ČR a SR ukazuje, že aj dve susedné krajiny môžu mať radikálne rozdielny prístup. A čo ostatné? Sú v dátach aj množstvá, ktoré sa zhodnotili energeticky? Započítavajú sa do uvedenia na trh iba obaly, ktoré skončia v komunálnom odpade? Počíta sa recyklácia obalov iba z komunálneho odpadu alebo za všetky obaly?

Vieme skutočne ako na tom sme? Plníme alebo neplníme recyklačné ciele? Na to som sa už pýtal vo svojom staršom blogu, že otázok je viac ako odpovedí. Faktom však je, že na základe našej pozície v týchto štatistikách sa často pripravuje nová legislatíva, ktorá sa práve v oblasti obalov menila v poslednom období viackrát.

Na vysokej škole som sa často rozčuľoval nad tým, že musím ručne a veľmi prácne robiť výpočty a kresliť niečo, čo by za pár sekúnd urobil softvér. Až neskôr som pochopil, že je dobré rozumieť aj tomu, ako program pracuje, a aké výpočty sú na pozadí výsledkov, ktorý mi skutočne za pár sekúnd prepočíta. Otázkou je, či dobre rozumieme výsledkom z rôznych navzájom sa prelínajúcich odpadových štatistík a či zmeny, ktoré z nich vychádzajú nakoniec smerujú tam kam majú.

Nakoniec aj NKÚ vo svojej štúdii konštatuje: „Problém vykazovania sa netýka len Slovenska, ale aj celej Únii, ktorá sa rozhodla prijať prísnejšie pravidlá podávania správ, ktoré podľa predbežných odhadov povedú k poklesu oznámenej priemernej miery recyklácie plastových obalov v Európskej únii zo 41 percent až na 29 percent.”