Slovensko čaká zvyšovanie poplatkov za odpady

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Zberný dvor v Bratislave. [TASR/Milan Kapusta]

Do budúcnosti existujú obmedzené možnosti pre zvýšenie výnosov z recyklácie obalov. Zvyšovať sa budú len náklady, pretože sa treba vysporiadať aj s „nelukratívnymi“ materiálmi, píše ALEXANDRA GRGULOVÁ.

RNDr. Alexandra Grgulová je environmentálnou špecialistkou organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK.

Packaging Waste and Sustainability Forum je podujatie, kde sa každoročne schádzajú zainteresované strany z oblasti obalovej problematiky. Rovnako tomu bolo aj tento rok a NATUR-PACK sa fóra zúčastnil ako jediný zástupca zo Slovenska.

Aj tento rok sa na podujatí stretli zástupcovia z Európskej komisie, medzinárodných výrobcov, združení, národných organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV), či zástupcovia štátnych orgánov a neziskových organizácií.

Hlavnými diskutovanými témami boli nové ambiciózne ciele vychádzajúce z odpadového legislatívneho balíčka s výhľadom do roku 2035, ekomodulácia a obehová ekonomika, minimálne požiadavky kladené na OZV, identifikácia vstupov do výpočtov cieľov recyklácie a vymožiteľnosť práva či jej absencia.

Príprava na ekomoduláciu

Momentálne je väčšina zúčastnených štátov v štádiu prípravy na ekomoduláciu (závislosť poplatkov za odpady od miery ich recyklovateľnosti – pozn. red.). Niektorí pokročili viac, niektorí menej. Vychádza sa pritom z analýz jednotlivých obalových materiálov (ich vplyvu, recyklovateľnosti, opakovanej použiteľnosti), vytvárajú sa národné zoznamy.

Budeme za ťažšie recyklovateľné výrobky platiť viac? Nový zákon robí prvý krok

Ochranári a výrobcovia vítajú zrušenie výnimiek z triedenia bioodpadu a zákaz skládkovania neupraveného odpadu. Niektoré opatrenia v návrhu zákona však hrozia znefunkčnením systému triedeného zberu.

V Španielsku bude napríklad hodnotenie založené na štyroch parametroch, v Nemecku majú zatiaľ zverejnený predbežný zoznam minimálnych recyklačných štandardov. Každá OZV bude musieť ekomoduláciu do svojich cenníkov zapracovať tak, aby bolo pre výrobcov motivačné pristúpiť k zmene obalu. Rovnako by sa mali zohľadňovať inovatívne materiály, na ktoré, žiaľ, momentálne ešte neexistuje riešenie, lebo aj minimálne recyklačné štandardy sú založené na súčasnej infraštruktúre.

Vo Švédsku je ekomodulácia založená hlavne na možnostiach ich technickej infraštruktúry, Nórsko zase berie do úvahy aj farebnosť fliaš.

Slovensko je zatiaľ v zozname tých krajín, ktoré sú s ekomoduláciou na začiatku. Vo zverejnenom návrhu novely zákona o odpadoch je povinnosť zavedenia ekomodulácie pre OZV zahrnutá, ale zatiaľ bez bližších špecifikácií. Určite bude potrebné nastaviť štandardy na národnej úrovni, aby boli zabezpečené rovnaké podmienky pre všetkých.

Navýšenie poplatkov výrobcov

Novoschválené ciele recyklácie v odpadovom balíčku sú ambiciózne aj pre vyspelejšie štáty EÚ, nielen pre Slovensko. Belgicko sa s tým ide popasovať rozšírením zberu pri plastoch aj o tie problematickejšie, ťažšie recyklovateľné materiály, väčším pokrytím obyvateľstva hustejšou infraštruktúrou. (Viac si o tom môžete prečítať tu.)

Vyššia recyklácia odpadu? Každý musí začať sám od seba

Ak obyvatelia porušujú pravidlá pri triedení odpadu – či už zámerne svojou ľahostajnosťou alebo nevedomky z dôvodu nedostatku informácií – zbytočne komplikujú a predražujú celý systém, píše RENÁTA MIHÁLIKOVÁ.

Samozrejme, ruka v ruke s tým ide aj navýšenie poplatkov výrobcov. Momentálne sa podľa zástupcu európskeho združenia EXPRA Joachima Quodena do rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) investuje v rámci celej EÚ približne päť miliárd eur, ale je otázne, koľko nás to bude stáť v budúcnosti.

Zástupca britskej spoločnosti EUNOMIA Research & Consulting Dominic Hogg poukázal na to, že už nebude veľmi možné navýšiť výnosy z recyklácie, že sa budú zvyšovať len náklady, nakoľko je potrebné pokryť aj „nelukratívne“ materiály, ktoré doteraz väčšina štátov nezbierala.

Slovensko by mohlo ísť v tomto príkladom, nakoľko sa v rámci triedeného zberu zbierajú všetky materiály, ale problém je s podfinancovaním trhu. Preto aj u nás bude potrebné počítať s navýšením cien.

Oddialenie plnenia cieľov?

S témou recyklácie súvisí samotný výpočet cieľov, a teda hlavne problematika definovania vstupov, čo by sa započítavať do recyklácie malo a čo nie.

Povinné triedenie bioodopadu aj čiastočný zákaz skládkovania. Mení sa zákon o odpade

Nová legislatívna úprava obmedzuje skládkovanie a spaľovanie komunálneho odpadu. Zavádza tiež pravidlo, podľa ktorého by mali poplatky za výrobky zohľadňovať ich recyklovateľnosť.

Prítomní sa zhodli na tom, že by sa za bod výpočtu mal považovať údaj o množstve odpadu vstupujúceho do recyklácie. Pri podrobnejšom definovaní, napríklad či započítavať znečistenie alebo nie, však už nebolo možné nájsť konsenzus.

Slovensko ambiciózne ciele recyklácie implementuje do národnej legislatívy pripravovanou novelou zákona o odpadoch, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť od 1. júla 2020. Žiaľ, vzhľadom na súčasnú situáciu nemáme istotu, že Slovensko bude schopné dosiahnuť ciele pre roky 2025 a 2030.

Preto by bolo vhodné využiť možnosť oddialenia splnenia týchto cieľov až o päť rokov a stratégiu (infraštruktúru) a podmienky na to dostatočne pripraviť, nakoľko Slovensko spĺňa podmienky na uplatnenie si tejto výnimky.

Kompostovateľné obaly ako problém

Zástupcovia medzinárodných výrobcov diskutovali o minimalizovaní vplyvu svojich obalov na životné prostredie. Napríklad v prípade kompostovateľných obalov sa jedna medzinárodná spoločnosť vyjadrila, že takéto obaly sú podľa nich skôr vhodné v krajinách, kde nie je tak dobre nastavená infraštruktúra triedeného zberu ako v EÚ. V EÚ by sme sa mali sústrediť na recyklovateľnosť a recykláciu a nezaťažovať si systém komoditou, ktorá triedenie a recykláciu v našich podmienkach sťažuje.

Na Slovensku sa budú vo veľkom vyrábať bioplasty. Ich triedenie doriešené nie je

Bioplasty z obnoviteľných zdrojov nikdy nebudú lacnejšie ako z fosílnych palív, hovorí vedec Pavol Alexy zo Slovenskej technickej univerzity. Jeho tím pracuje na bioplastoch rozložiteľných v prírode.

Spoločnosti si taktiež stanovujú svoje vlastné záväzky týkajúce sa dizajnu obalov, či to už je väčší obsah recyklátu vo fľašiach ako vyžaduje EÚ legislatíva alebo nepoužívanie sleevov (celopoťahových etikiet) na fľašiach.

Zúčastnení sa tiež zhodli, že jedným z najväčších problémov v každom štáte je ťažká vymožiteľnosť práva a že práve v tejto oblasti by bolo potrebné urobiť krok vpred. Rovnako je tomu aj na Slovensku, kde sa s týmto problémom stretávame takpovediac dennodenne.

Odpadový balíček musia členské štáty implementovať do svojich národných legislatív do júla 2020. Európska komisia by mala byť v tomto nápomocná a pomocou vykonávacích aktov usmerniť štáty, ako jednotlivé ustanovenia previesť do praxe.