Zaviedli triedenie bioodpadu, majú lepšie výsledky v odpadovom hospodárstve

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Kompostér [INCIEN]

Na kompostovanie môžete mať pripravený prepracovaný systém, no ak podceníte informovanie a osvetu, očakávané výsledky sa nedostavia, píše IVANA MALEŠ.

Ivana Maleš je spoluzakladateľkou Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN).

Samosprávy na celom Slovensku zápasia s riešením odpadového hospodárstva. V mnohých sa stretávame s tým, že doplácajú nemalé prostriedky na vyvážanie odpadu na skládku, čo je často spôsobené nízkymi poplatkami, ktoré za odvoz platia občania.

S pripravovanou novelou zákona o poplatkoch za odpady uložené na skládky však bude potrebné túto stratégiu prehodnotiť. Poplatky môžu výrazne vzrásť, ak sa v oblasti manažovania odpadov v samospráve nič nezmení.

Bioodpad tvorí aspoň 45 percent

Reálny stav odpadového hospodárstva môže obec alebo mesto zistiť prostredníctvom analýzy odpadov.

Počas nej sa pri zbere komunálneho odpadu vyberie vzorka (najčastejšie 10 percent) zo zberných nádob a ich obsah sa ručne pretrieďuje. Podľa výsledkov samospráva zistí, koľko občania reálne vyprodukujú zmesového komunálneho odpadu (ZKO), a súčasne koľko z neho je biologicky rozložiteľný komunálny odpad (z našich skúseností minimálne 45 percent) a koľko ostatné zložky (papier, plasty, sklo, kovy, nápojové kartóny).

Aby sme situáciu v odpadoch zlepšili, musíme vedieť koľko ich máme

Moravská obec vďaka elektronickému evidenčnému systému ušetrila 13 tisíc eur a znížila množstvo komunálneho odpadu o 31 percent, píše IVANA MALEŠ.

Často sa v ZKO nájde aj množstvo odpadu, ktorý by mohol byť vytriedený (plast, kov, papier) no občania nevedia kam ho správne vytriediť alebo nemajú vytvorené vhodné podmienky.

Ďalšou dôležitou informáciou, ktorú obec získa, je, či je súčasťou ZKO aj kuchynský odpad, ktorý by mal byť spracovaný v hygienizačnom zariadení, a ďalej stavebný alebo nebezpečný odpad, ktoré by mali byť odovzdané na zberný dvor.

Rozhodnutie o kompostárni

Biologicky rozložiteľný odpad (BRKO) často tvorí minimálne 45 percent objemu nádob so ZKO.

V domácnostiach so záhradami sa dá jeho spracovanie realizovať jednoducho – domácim kompostovaním. Väčšina miest a obcí sa rozhodla pre systém domáceho kompostovania a zabezpečila pre svojich občanov kvalitné záhradné kompostéry. Vďaka kompostovaniu si z BRKO, ktorý vzniká v záhrade a z časti aj v kuchyni (odrezky zo zeleniny a ovocia), môžu občania vytvoriť priamo na mieste jeho vzniku kvalitné hnojivo. Domácim kompostovaním sa ušetrí množstvo odpadu, ktorý by skončil na skládke a občania ušetria náklady na hnojivá pri starostlivosti o rastliny. Kompost poskytne bohatú prírodnú výživu pestovaným plodinám a navyše zvýši kvalitu a úrodnosť pôdy.

Európska daň z nerecyklovaných plastov? Slovensko ju „analyzuje“

Vďaka aukciám emisných povoleniek a novej dani z nerecyklovaných plastov by zo Slovenska do európskeho rozpočtu tiekli desiatky miliónov eur ročne.

Pri spracovaní kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu je potrebná jeho hygienizácia, aby boli eliminované patogénne mikroorganizmy, ktoré by mohli byť nebezpečné. Tento proces je potrebné zrealizovať v zariadeniach na to určených. Samospráva môže zaviesť zber kuchynských odpadov a spracovať odpad na kompostárni, ktorá je vybavená hygienizačnou jednotkou.

Pri rozhodovaní o vybudovaní kompostárne je dôležité zhodnotiť množstvo a druhy odpadov, ktoré sa budú zhodnocovať a zároveň zabezpečiť ich logistiku na miesto budúcej kompostárne. Tiež treba brať do úvahy výber vhodného pozemku pre jej umiestnenie a výber správnej hygienizačnej technológie pre zabezpečenie kvality výsledného produktu.

Bez osvety to nepôjde

Ak chce samospráva zaviesť zmenu v aktuálnom systéme odpadového hospodárstva, je potrebné, aby v dostatočnej miere informovala občanov. Môžete mať pripravený prepracovaný systém, no ak podceníte informovanie a osvetu, očakávané výsledky sa nedostavia.

Domácnosti potrebujú dostatok informácií, aby mohli prispieť k želanej zmene a dosiahnuť tak zníženie množstva ZKO vyvážaného na skládku, lepšie výsledky pri kompostovaní, triedení odpadu a predchádzaní jeho vzniku.

Príklady z dobrej praxe

Systém záhradného kompostovania zaviedlo už mnoho obcí a miest na Slovensku. Komplexnosť riešenia spočíva v tom, že okrem obstarania kvalitných kompostérov zorganizovali pre občanov osvetovú prednášku. Prostredníctvom nej sa dozvedia, ako kompostér správne využívať, čo doň vkladať, ako sa o kompost starať, využívať ho, a aké výhody má pre ich záhradu.

Výsledky samospráv hovoria za seba.

Napríklad obec Dlhé nad Cirochou na východe Slovenska po zavedení systému domáceho kompostovania v kompostéroch znížila množstvo BRKO v nádobách so zmesovým komunálnym odpadom o 79,59 percent. Obec Kynceľová zapojila do kompostovania všetky domácnosti a po viac ako dvoch rokoch majú viditeľné výsledky. Celkové množstvo produkovaného ZKO sa znížilo o približne 35 percent. V prvom kvartáli po obstaraní kompostérov bola v Lietavskej Lúčke úspora na odpadovom hospodárstve vo výške 3 000 eur.

Mnohé obce a mestá vidia priestor na šetrenie prostriedkov v rozpočte práve v zavedení systému domáceho kompostovania. Ten môže prispieť k zníženiu produkovaného ZKO a predĺži dobu, za ktorú sa nádoba naplní. Obec môže upraviť frekvenciu zvozov a platiť menej za jeho uloženie na skládku už dnes a  pripraviť sa tak na zmeny v legislatíve, ktoré ju o necelý rok čakajú.

Zvýšenie poplatkov za skládkovanie je kľúčové pre naše odpadové hospodárstvo

Pre obce je dnes výhodnejšie dať odpad na skládku ako ho nechať zhodnotiť.