Biomasa vo Vojanoch znamená príležitosť pre región

V tepelnej elektrárni Vojany sa už v roku 2008 spustilo prvé skúšobné spoluspaľovanie biomasy. Po nevyhnutných úpravách kotlov, ktoré predtým využívali ako zdroj čierne uhlie, sa postupne zvýšil podiel biomasy zo 4 % v rámci prvej fázy projektu až na súčasných 20 % tepelného príkonu, tj. 400 ton biomasy denne, v modernizovanom 5. bloku elektrárne.

Už v tomto roku sa tak pri produkcii elektriny zníži množstvo vypustených emisií oxidu uhličitého o 91 tisíc ton. Ročná produkcia dodanej ekologickej elektriny stúpne trojnásobne.

V súčasnosti Slovenské elektrárne, člen skupiny Enel, vo Vojanoch využíva odpadové drevo – drevnú štiepku, ktorá sa do elektrárne zváža hlavne z okolitých regiónov, ale tiež čiastočne z Ukrajiny a Maďarska.

Do úpravy a výstavby nových technologických zariadení tu už spoločnosť investovala 1,9 miliónov eur. Projekt spaľovania biomasy ale plánuje ďalej rozšíriť. V rámci 3. etapy sa má maximálny podiel spaľovania biomasy dosiahnuť aj na 6. bloku.

„Bloky 5 a 6 by mohli byť úžasnou príležitosťou pre ďalší rozvoj regiónu,“ zdôraznil riaditeľ závodu Ondrej Marcinčák. Vysvetlil, že spoločnosť sa nechce spoliehať len na dodávky odpadového dreva, ale rada by podnietila pestovanie potrebných rýchlorastúcich drevín priamo v okolí prevádzky.

Ako dodal Ľubomír Maxim, riaditeľ prevádzky klasických elektrární spoločnosti Slovenské elektrárne, podnik je jedným z mála zamestnávateľov v regióne. Celý projekt spoluspaľovania biomasy pritom funguje čisto na komerčnej báze – na túto výrobu sa na Slovensku, na rozdiel od iných technológií obnoviteľných zdrojov (OZE), neposkytujú žiadne dotácie.

 

Opäť živý región?

„Podľa koncepčných materiálov má biomasa najväčší potenciál z obnoviteľných zdrojov energie v Slovenskej republike,“ zdôraznil vo Vojanoch štátny tajomník ministerstva životného prostredia Vojtech Ferencz. „Ide o dlhodobo stabilný zdroj energie s menšou závislosťou na krátkodobých výkyvoch počasia a sezónnej premenlivosti klímy a jej využívanie vyžaduje relatívne nízke investičné náklady.“

Štátny tajomník potvrdil, že biomasa predstavuje dôležitý impulz pre rozvoj regionálnej a lokálnej ekonomiky a je príležitosťou pre oživenie poľnohospodárskej činnosti na vidieku. Je to však jediný obnoviteľný zdroj závislý od dostatku pestovateľských a ťažobných kapacít, stabilných a spoľahlivých dodávok a od stabilných cien.

„Ministerstvo presadzuje takú stratégiu, pri ktorej bude využívanie pôdy a lesov na energetické účely vhodne usmerňované a regulované a nezmení priority využitia poľnohospodárskej pôdy a lesov,“ uviedol Vojtech Ferencz.

Riaditeľ závodu Marcinčák vyzdvihol to, že v okruhu 50 km od elektrárne sa nachádza asi dva až tri tisíc hektárov nevyužitej pôdy vhodnej na pestovanie energetických plodín. V nových zmluvách s dodávateľmi si tiež vyhradzujú právo kontrolovať pôvod suroviny, aby posilnili udržateľnosť a lokálny rozvoj.

Potenciál najväčší – dotácie žiadne

„Sme radi, keď môžeme princíp udržateľného rozvoja spojiť s tým ekonomickým,“ podčiarkol riaditeľ úseku výroby a riadenia energií v spoločnosti Nicola Cotugno, ktorý zároveň poukázal na to, že emisie produkované zariadeniami Slovenských elektrární patria vďaka vysokému podielu biomasy, jadrovej a vodnej energie k najnižším v Európe i na svete v porovnaní s inými energetickými spoločnosťami.

„Takmer všetky obnoviteľné zdroje sú dotované. Pripomínam, že tu nedostávame žiadne dotácie a robíme to kvôli životnému prostrediu,“ uviedol.

Dotácie na biomasu síce na Slovensku existovali, ale týkali sa len špecifických projektov – malých kotlov. Nicola Cotugno preto upozornil, že aktuálne vyčlenenie biomasy, ktorá má navyše spomedzi OZE na Slovensku najvyšší potenciál na rozvoj, je možné považovať za určitú formu penalizácie.  Nakoľko spoločnosť by dokázala postaviť aj oveľa väčšie zariadenia nielen využívať obmedzené možnosti spoluspaľovania, „ide o obmedzenie pre podnik, ale tiež pre región a potenciálnych pestovateľov a dodávateľov“.

Vo Švédsku, kde sa pestovanie biomasy a jej energetické zhodnotenie využíva už desiatky rokov, dosiahla energia z biomasy a odpadov v roku 2010 takmer 20-percentný podiel na hrubej spotrebe energie. Vláda pritom dotuje 40 % nákladov.

V Nemecku sa tiež podporuje výsadba plodín pre výrobu biomasy, ktorá sa už navyše nevyužíva len na spoluspaľovanie s uhlím, ale priamo na výrobu biopalív druhej generácie. K pokroku v pestovaní rýchlorastúcich drevín dochádza tiež v Rumunsku či Poľsku, kde sa niektoré elektrárne rozhodli nespoliehať na dodávateľský reťazec, ale samy sa pustili do pestovania biomasy.