Biomasové „šialenstvo“ môže zvýšiť emisie

Európsky parlament vo štvrtok (29.3.) vyzval Brusel, aby prehodnotil svoje pravidlá pre započítavanie emisií z biomasy. Podľa informácií EurActivu vyvoláva otázka spaľovania biomasy v politických kruhoch čoraz väčšie obavy.

„Platíme ľuďom za to, že rúbu svoje lesy v mene znižovania emisií skleníkových plynov a pritom ich v skutočnosti zvyšujeme. Nikto sa zjavne neobťažuje zanalyzovať to,“ uviedol pre EurActiv zdroj blízky rokovaniam. „Ako námesační idú v ústrety šialenstvu,“ dodal.

Z národných akčných plánov (NAP) o podpore obnoviteľných zdrojov vyplýva, že asi polovicu svojho podielu obnoviteľných zdrojov (OZE) do roku 2020 chcú členské krajiny dosiahnuť prostredníctvom biomasy, to jest zo zdrojov ako drevo, odpad, poľnohospodárske plodiny a ich zvyšky.  Dôraz sa kladie najmä na drevo, ktoré sa v politikách EÚ považuje za uhlíkovo neutrálne, a na národnej úrovni sa tak firmy pracujúce s drevom tešia z dotácií na výrobu,  výkupných cien či prémií k cene elektriny a domácnosti napríklad z dotácií pre kotle na biomasu.

Národný akčný plán Slovenska pre energiu z OZE uvádza: „Prioritou je biomasa, ktorej využívanie dokáže cenovo v mnohých prípadoch konkurovať fosílnym palivám.“ O palivovej drevnej biomase sa v ňom priamo píše, že je „v podmienkach SR jedným z najvýznamnejších obnoviteľných zdrojov energie.“

Projekcia výroby elektriny a tepla z OZE podľa NAP, Zdroj: MH SR

V životnom cykle dreva  a jeho využitia však vzniká takzvaný uhlíkový dlh, nakoľko existuje veľký časový rozdiel medzi vyrúbaním stromu, jeho prepravou a spálením a tým, kým nový strom vyrastie a dokáže absorbovať toľko oxidu uhličitého ako jeho predchodca. V medziobdobí teda dôjde k nárastu koncentrácie CO2 v ovzduší.

Neutrálnosť

„Je nesprávne domnievať sa, že bioenergia je uhlíkovo neutrálna svojou podstatou, závisí to od toho, čím ju nahradíte,“ vysvetlil pre EurActiv prof. Delfet Sprinz, ktorý spolupracuje s Európskou environmentálnou agentúrou (EEA). „Ak nahradíte rastúci les energetickými plodinami za súčasných pravidiel EÚ pre započítavanie, celkom ľahko môžete zvýšiť emisie skleníkových plynov.“

EEA v septembri minulého roku upozornila, že „legislatíva, ktorá povzbudzuje k nahradzovaniu fosílnych palív bioenergiou, bez ohľadu na zdroj biomasy, môže dokonca vyústiť do zvýšenia emisií uhlíka – a teda urýchliť globálne otepľovanie“.

Aj Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC) poukázal na to, že biomasu možno považovať za uhlíkovo neutrálnu len v prípade, že sa najprv zvážia a prepočítajú dôsledky súvisiace s využívaním pôdy.

Európske inštitúcie si tento problém uvedomujú a Komisia začala pripravovať návrh o stanovení záväzných kritérií pre produkciu energie z biomasy. Jej predstavenie však viackrát odložila a nie je isté, či ho predloží tento rok, ako je momentálne naplánované.

Škandinávske krajiny s bohatým lesným porastom odmietajú stanoviť  kritériá pre produkciu biomasy. Napríklad podiel biomasy na energetickom mixe Fínska je 20 %, v prípade Švédska 16 %.

Takisto priemyselníci majú sklony podporovať kritériá, ktoré ignorujú emisie zo spaľovania a environmentálne straty súvisiace s ťažbou dreva, spracovávaním, dopravou a samotným horením.

Pri kritériách udržateľnosti dokonca Európu predbehli aj Spojené štáty, ktorých klimatickú politiku Brusel často sám kritizuje. Americká agentúra na ochranu životného prostredia EPA už uskutočnila verejnú konzultáciu o tom, ako započítavať emisie zo spaľovania biomasy a predložila legislatívny návrh na ich začlenenie.

Zúfalstvo v EÚ

Viacero predstaviteľov EÚ pre EurActiv potvrdilo, že sú zúfalí z nedostatku entuziazmu zaviesť prísnejšie pravidlá započítavania zo strany riaditeľstva EK pre energetiku, ktoré má na starosti portfólio biomasy.

„Nemyslím si, že majú akýkoľvek úmysel zvážiť uhlíkové emisie zo spaľovania dreva. Nie sú presvedčení o tom, že je to dostatočne dôležitý problém,“ uviedol jeden zo zdrojov.

Na otázku, či by súčasný systém produkcie a využívania biomasy mohol zabrániť dosiahnutiu cieľa pre zníženie emisií CO2 do roku 2020, odpovedal, že „je to isté na 100 %, pretože len sotva existuje biomasa [založená na dreve], ktorá by nezvyšovala emisie. Otázkou je, na ako dlho?“

V súčasnosti neexistujú spoľahlivé údaje o tom ako dlho bude Európa trpieť tzv. uhlíkovým deficitom spôsobeným využívaním drevnej biomasy na výrobu energie.

Ale „riziko, že tieto emisie tu zostanú príliš dlho, je, myslím si, veľmi vysoké,“ priznal predstaviteľ EÚ. „Vidím tu značné riziko, že na niekoľko nadchádzajúcich desaťročí emisie zvýšime.“

Cyklus absorbovania a vypúšťania

Odborníci amerických organizácií došli vo svojej analýze k záveru, že rozšírením biomasy z dreva na výrobu elektriny sa prínos pre znižovanie emisií oddiali o 30-50 rokov. Takéto dlhé obdobie by podstatne oslabilo snahy EÚ o prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050.

Biomasa získaná z kompostovaného odpadu alebo poľnohospodárskych zvyškov je efektívnou cestou pre znižovanie emisií, ale EÚ má podľa kritikov veľmi vágne a nedomyslené definície toho, čo v mnohých prípadoch predstavuje zvyšky. Neberie napríklad do úvahy vplyv odstraňovania stebiel slamy na vyčerpávanie zásob uhlíka v pôde, čo vedie k vyššiemu hnojeniu a zavlažovaniu a tiež nižším výnosom z úrody.

Takisto vyrúbaný strom okamžite produkuje drevo s vyššou uhlíkovou stopou než uhlie, keďže pri horení storočného stromu sa do atmosféry uvoľní ním absorbovaný oxid uhličitý a bude trvať ďalších 100 rokov než sa rovnaké množstvo CO2 znovu absorbuje.

Pravidlá EÚ pre započítavanie emisií v súčasnosti nerozlišujú medzi zvyškami alebo drevami používanými na energetickú výrobu a udržateľnejšími druhmi biomasy, a všetky sa považujú za uhlíkovo neutrálne bez ohľadu na čas potrebný pre obnovu.

„Tieto kalkulácie sa jednoducho ešte neuskutočnili,“ povedal zdroj. „Nikto sa na to nepozrel dostatočne seriózne.“

Pozície

Debata okolo biomasy rozdeľuje aj samotných environmentalistov.

Claude Turmes, podpredseda Strany zelených v Európskom parlamente, pre EurActiv uviedol, že pravidlá pre započítavanie emisií CO2 „nie sú čierne a biele“ a „odstránenie niektorých stromov neničí celkovú kapacitu lesa zachytávať CO2“.

Dodal, že už v súčasnosti sa podporuje „kaskádové používanie, takže by sme mali používať kmene na nábytok a vedľajšie produkty dreva na papier a celulózu“.

„Musíme myť na mysli, že ak drevo nahradzuje uhlie, potom to má v tomto momente veľmi pozitívny prínos pre CO2,“ dodal. „Príspevok už nikdy viac nebude taký vysoký ako dnes, pretože v roku 2030 bude v systéme oveľa menej uhlia. Pokiaľ ide o klimatickú zmenu, záleží na každej molekule CO2, ktorá sa dnes vyhodí do ovzdušia.“

Ďalší europoslanec zo Strany zelených Bas Eickhout má ale iný názor. „Existujú dobré vedecké dôvody prečo rozlišovať medzi nekonečnými obnoviteľnými zdrojmi, ako je vietor, slnko a voda na jednej strane, a biomasa, ktorá je podobná fosílnym palivám, ale s kratším rotačným obdobím,“ uviedol pre EurActiv. „Dáva to zmysel rozlišovať medzi nimi dvoma a pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje, zasväcujeme polovicu biomase, ktorá nie je dobre premyslená“.

Filip de Jaeger, generálny tajomník Európskej konfederácie drevospracujúceho priemyslu, zopakoval viacero Turmesových argumentov. „Máme princíp kaskádového použitia, kedy najprv použijete drevo na výrobky a potom máte fázu opätovného použitia alebo recyklácie, lebo na biomasu môžete použiť starý drevený materiál,“ povedal. „Energia sa vypúšťa až na konci ich životného cyklu, takže časové rozpätie použitia je oveľa dlhšie.“

„Tiež závisí na pôde a spôsobe vykonávania ťažby dreva. V niektorých prípadoch nastanú situácie, kedy rastúce [staršie] stromy už viac neukladajú uhlík a tie nové na mladších plantážach odoberú z atmosféry viac uhlíka,“ dodal.

Ariel Brunner, ktorý má v ochranárskej organizácii Birdlife na starosti politiku EÚ, ale oponuje takýmto argumentom. Je „čiastočne pravda“, že dospelé stromy sa nasycujú a v určitom momente prestanú absorbovať CO2, uviedol. „Ale na tom nezáleží. Ak presúvate do atmosféry viac uhlíka, ako z nej odčerpávate, spôsobuje klimatickú zmenu. Mladé lesy zachytávajú uhlík rýchlejšie než staré, ale staré lesy už v sebe uchovávajú viac uhlíka. To je to, na čom záleží.“

EÚ podľa neho navyše nedostatočne podporuje kaskádové použitie dreva. „Myslíme si, že kaskádové použitie je absolútne zásadné, ale uskutočňuje sa len veľmi, veľmi čiastočne cez legislatívu EÚ, ktorá je len slabo implementovaná. Vidíme veľkú produkciu energie z panenských lesov a veľa papiera alebo odpadu z dreva sa nepoužíva opätovne ani nerecykluje. V skutočnosti došlo k poklesu triedeného zberu organického odpadu a viac ho putuje do spaľovní alebo na skládky.“

Dodal, že nahradzovanie uhlia drevom je problémom kvôli „dĺžke uhlíkového dlhu“. „Všetci sa zhodneme na tom, že keď nehradíte uhlie bioenergiou, dlhodobo budete mať prospech – ale aká dlhá je táto dlhodobosť? Ak je to päť rokov, ide o dobrú myšlienku. Ak je to 500 rokov, veci to zhoršuje. Ak je to 30 rokov, môžeme o tom diskutovať, ale v nasledujúcich troch až štyroch dekádach musí dôjsť k zníženiu emisií, čokoľvek dlhšie je veľkým problémom.“