Čína a EÚ pracujú na riešení obchodných sporov

Námestník čínskeho ministra obchodu Čung Šan sa dnes (27.5.) stretne v Bruseli s komisárom EÚ pre obchod Karlom De Guchtom, aby prerokovali predovšetkým otázku čínskych solárnych panelov.

Kolégium komisárov začiatkom mája rozhodlo o uvalení dočasných antidumpingových ciel na solárne moduly a kľúčové komponenty čínskeho pôvodu. 6. júna vyprší termín na ich zavedenie. Komisia tiež plánuje preskúmať praktiky čínskych výrobcov telekomunikačných zariadení Huawei a ZTE.

Výrobcovia z EÚ obviňujú Čínu, že svojim výrobcom poskytuje nelegálne dotácie, a tí potom produkty predávajú v Európe za neprimerane nízke ceny.

Nemecký minister hospodárstva Phillip Rösler minulý týždeň označil zavedenie solárnych ciel voči Číne za „obrovskú chybu“.

Berlín nie je jediný, ktorému sa zavedenie cla nepáči. Podľa informácií agentúry Reuters až 15 členských štátov vyjadrilo svoju nevôľu voči tomuto kroku.

Viac obchodu, viac sporov

Čína je druhým najdôležitejším obchodným partnerom Európskej únie. Minulý rok bol dovoz z Číny na úrovni 290 miliárd eur, európske firmy zase do Číny vyviezli tovar a služby za 144 miliárd eur. S prehlbovaním vzájomných obchodných vzťahov sa tiež zvýšil počet sporov. Až 18 sporov z celkového počtu 31, v rámci ktorých EÚ začala vyšetrovanie, sa týka Číny.

Kauza solárnych panelov je zatiaľ najväčšia. Čínske firmy predávajú ročne na trhu EÚ panely za 21 miliárd eur, čo znamená 60 % z hodnoty celkového čínskeho vývozu solárnych panelov. Z pohľadu všeobecného exportu Číny do EÚ to predstavuje 7 % sumy.

Čínski výrobcovia solárnych zariadení sa sústreďujú na lukratívny export, keďže príjmy získavajú najmä z predajných marží. Pred rokom Washington zaviedol na čínske solárne panely dovozné clá vo výške 31-250 % a vzhľadom na spory s EÚ hľadajú firmy príležitosti na ďalších rozvíjajúcich sa trhoch. Tie sa črtajú najmä v Ázii, Japonsku a Austrálii.

Peking: Straty na oboch stranách

Čínsky premiér Li Kche-čchiang ešte počas návštevy Švajčiarska v piatok zdôraznil, že sankcie Bruselu voči čínskym výrobcom solárnych panelov a telekomunikačných zariadení poškodia aj európskych spotrebiteľov a môžu viesť k posilneniu protekcionizmu vo svete.

„Kroky proti týmto výrobcom poškodia ako čínsky priemysel a pracovné miesta, tak aj záujmy európskych firiem a spotrebiteľov," uviedol Li Kche-čchiang.

Dodal, že Peking s takýmto postupom absolútne nesúhlasí, ale nešpecifikoval, ako by Čína mohla na kroky Únie reagovať. Jeho vyjadrenia môžu vyvolať obavy, že čínska vláda prijme odvetné opatrenia napríklad proti európskym dodávateľom telekomunikačných zariadení, ktorí sa chcú presadiť na čínskom trhu.

Čínsky a švajčiarsky premiér podpísali v Zürichu memorandum o porozumení, ktoré umožňuje vytvorenie dohody o voľnom obchode.

Nemecko chce predísť eskalácii

V nedeľu Li Kche-čchiang navštívil Nemecko, kde spolu s kancelárkou Angelou Merkel vyzvali na podporu voľného obchodu. Premiér označil rozhodnutie EK za „obzvlášť pochybné“ najmä vzhľadom na to, že globálna hospodárska obnova je stále príliš krehká.

Nemecká kancelárka uviedla, že urobí všetko pre to, aby sa predišlo eskalácii sporu.

„Nemecko urobí všetko, čo sa dá, aby nedošlo k zavedeniu permanentných dovozných ciel a budeme sa snažiť vyjasniť veci čo najrýchlejšie,“ povedala Angela Merkel pre médiá. „Nemyslíme si, že toto nám pomôže, takže nasledujúcich šesť mesiacoch chceme intenzívne využiť.“

Únia má po zavedení dočasných ciel pol roka na doriešenie prípadu a prijatie definitívneho rozhodnutia.

Nové trhy

Čínske firmy sa sústreďujú predovšetkým na lukratívny export, keďže príjmy získavajú najmä z predajných marží v zahraničí.

Na preplnenom domácom trhu nemajú tak atraktívne príležitosti, a to aj napriek tomu, že Peking chce tento rok navýšiť domácu inštalovanú kapacitu solárnych panelov o 10 gigawattov, čím sa Čína stane najväčším solárnym trhom. Prebytok ponuky ale stlačil zisky z rozvoja projektov zelenej energie.

Podľa údajov spoločnosti IHS sa v apríli čínske moduly na domácom trhu predávali po prepočítaní za $0,57 za watt elektriny, čo je celosvetovo najnižšia cena. V Japonsku bola ich cena po prepočítaní na úrovni $0,72/watt.

Daniel Heck, hovorca spoločnosti Canadian Solar, so sídlom v Ontáriu, ale väčšinou aktivít v Číne, uviedol, že investori sa v krajine zdráhajú budovať solárne elektrárne. Vláda totiž veľmi pomaly implementuje vyplácanie stimulov spotrebiteľom, ktorí využívajú solárnu energiu.

Naopak Japonsko sa po havárii v jadrovej elektrárni Fukušima naplno pustilo do rozvoja sektora obnoviteľných zdrojov energie.

Veľké príležitosti sa ponúkajú aj v ďalších krajinách Ázie a Pacifiku, napríklad v Austrálii, kde vláda už v roku 2001 stanovila cieľ pre rozvoj OZE, a to na úrovni 9.500 GWh. V januári 2011 súčasná vláda cieľ revidovala. Do roku 2020 sa v krajine majú nainštalovať obnoviteľné zdroje s kapacitou 45.000 GWh.

(EurActiv/Reuters/TASR)