Dotácie na biopalivá sú na úrovni záchrany Cypru

Medzinárodný inštitút pre udržateľný rozvoj (IISD) vypočítal, že v roku 2011 sa na podporu odvetvia biopalív v Európe vynaložila z verejných rozpočtov suma 9,3 miliárd až 10,7 miliárd eur. Tieto dotácie tak boli asi o 60 % vyššie než celková suma kapitálu, ktorú do produkcie biopalív investovali samotné súkromné firmy.

Inštitút pritom uvádza, že vychádzal zo štatistík Európskej komisie a jednotlivých členských štátov.

Štúdiu predstavia dnes, krátko pred tým, ako sa bude v Európskom parlamente diskutovať o návrhu úpravy legislatívy EÚ týkajúcej sa biopalív.

„Už vieme, že politika biopalív EÚ klíme nepomáha a táto štúdia demonštruje, že nepomáha ani našej ekonomike,“ poznamenala Nuša Urbančič z environmentálneho think-tanku Transport & Environment, ktorý si vypracovanie správy objednal.

„Ročná podpora 10 miliárd eur pre biopalivá v Európe sa rovná každoročnému bailoutu Cypru,“ upozornila. „Ak budú krajiny trvať na naplnení cieľa 10 %, táto suma by sa mohla zdvojnásobiť.“

Zástupcovia odvetvia biopalív sa zatiaľ k záverom správy nechcú vyjadrovať, keďže s ňou ešte nie sú oboznámení a tiež nemajú žiadne alternatívne odhady výšky verejných dotácií.

„Potrebujeme zistiť návratnosť investícií. Nakoľko naši jediní zákazníci sú ropné odvetvia, musíme zaistiť, že existujú stimuly pre alternatívu voči fosílnym palivám a verejná podpora je cestou ako to spraviť,“  uviedla Isabelle Maurizi, projektová manažérka Európskej rady pre biodiesel. Odmietla sa vyjadriť k tomu, aká výška verejnej podpory priemyslu by bola dostatočná a či v určitom bode by vhodné dotácie obmedziť.

Medzi najväčších producentov repky olejnej používanej na výrobu biopalív prvej generácie patrí v EÚ Nemecko, Španielsko, Francúzsko a Taliansko, v ktorých tiež sídlia najväčšie európske automobilky aktívne podporujúce využívanie bionafty ako nástroja na znižovanie emisií CO2 z dopravy.

Limit alebo ďalší rast?

V októbri 2012 Európska komisia navrhla, aby sa podiel biopalív vyrábaných z potravinových zložiek ako repka či kukurica do roku 2020 obmedzil na 5 %. To vyvolalo silný odpor firiem vyrábajúcich biopalivá prvej generácie.

Slovensko i ďalšie krajiny EÚ tiež postavili proti zavedeniu limitu. Argumentujú hlavne tým, že tento strop im zabráni dosiahnuť stanovený 10-percentný cieľ a poškodí poľnohospodárov, ktorým biopalivá poskytujú nový zdroj príjmov.

Ak sa strop pre biopalivá prvej generácie, podľa štúdie IISD sa náklady z verejných rozpočtov ešte zvýšia. Dotácie na výskum a vývoj, povinnú spotrebu a daňové výnimky sa do roku 2020 vyšplhajú na 28,8 miliárd až 33,1 miliárd eur.

Podľa akčných plánov krajín EÚ totiž na základe súčasnej politiky dosiahnu biopalivá v doprave podiel 8,6 %, z toho 70 % bude tvoriť bionafta, 23 % etanol a len 7 % vyspelejšie a udržateľnejšie palivá druhej generácie.

Autori správy vyvrátili aj argument priemyslu, že bioapalivá prispievajú k energetickej bezpečnosti Únie. V prípade prvej generácie biopalív sa totiž až 40 % surovín do bionafty do EÚ dováža, v prípade bioetanolu to má byť 20 %.

Isabelle Maurizi ale považuje číslo 40 % za prehnané.

Vo februári 2012 členské štáty odsúhlasili zavedenie plošného cla vo výške 9,5 % na bioetanol pôvodom z USA po tom, čo vyšetrovanie Európskej komisie ukázalo, že americkí producenti využívajú domáce dotácie na predaj paliva v EÚ za dumpingové ceny.