Elektrina zo saharského slnka do Európy nedorazí

Paul van Son, šéf Priemyselnej iniciatívy Desertec (Dii), v rozhovore pre bruselský EurActiv priznal, že pôvodné exportné zameranie projektu bolo „jednodimenzionálnym myslením“.

Aliancia firiem pôvodne plánovala, že z oblasti severnej Afriky (Maghreb) sa do Európy dovezie toľko elektriny, že do roku 2050 pokryje 20 % dopytu.

Teraz ale zástupcovia Dii tvrdia, že Európa dokáže naplniť väčšinu svojich potrieb z domácich zdrojov.  

„Keď hovoríme o obnoviteľnej energii zo severnej Afriky, len malý zlomok bude napokon zásobovať európsky trh,“ uviedol van Son.

„Úprimne, pred štyrmi rokmi bol Desertec len o tom, ako dostať energiu zo severnej Afriky. Zanechali sme toto jednodimenzionálne myslenie. Teraz je to viac o vytvorení integrovaných trhov, pre ktoré bude obnoviteľná energia prínosom…To je hlavný cieľ,“ uviedol.

Drahá utópia

Kritici projektu Desertec už od začiatku pochybovali o tom, či projekt za 400 miliárd eur dokáže do roku 2050 produkovať 100 GW.

Neistota následne vzrástla po tom, čo v novembri 2012 z projektu odstúpili spoločnosti Siemens a Bosch. V rovnakom čase sa tiež konzorciu firiem nepodarilo získať predpokladané financie od španielskej vlády na demonštračný projekt koncentrovanej solárnej elektrárne (CSP) pri marockom meste Ouarzazate. V projekte výstavby tejto CSP sa ale stále pokračuje.

Podľa predsedu asociácie Eurosolar Petra Droegeho Desertec „nie je uskutočniteľný vo svojej pôvodnej forme pretože je príliš drahý a utopický. Prilákal len málo financií. V zásade skolaboval do viac-menej bilaterálnej dohody“.

Zlý biznis model

Niektorí odborníci poukazujú na to, že pôvodný biznis model Desertecu nebol správny, lebo jeho zameranie na export nebolo kompatibilné s aktuálnou úrovňou prepojenia sietí medzi Maghrebom a Európou, a tiež vnútri samotnej Európy. Trh má už teraz problém absorbovať kapacitu novej produkcie z OZE.

„Na veľmi základnej úrovni nám stále chýbajú linky a kapacity na export,“ poznamenala Susanne Nies, vedúca pre energetickú politiku a výrobu v asociácii Eurelectric. „Španielsko už bojuje so svojou vlastnou nadmernou obnoviteľnou produkciou – dodatočné dovozy z tretích krajín by určite predstavovali problém.“

Van Son chce, aby sa Desertec sústredil na synergie trhu. Súhlasí s tým, že integrácia truh v Európe má pred sebou ešte dlhú cestu, ale verí, že ide stále o zaujímavú obchodnú príležitosť.

Neatraktívna Európa

Severoafrické krajiny sa zameriavajú hlavne na naplnenie svojich vlastných domácich potrieb a stúpajúceho dopytu po elektrine. Podmienky na európskych trhoch nie sú tak atraktívne, preto sa severoafrické krajiny zdráhajú zapojiť do toto projektu.

„Nevieme, či ceny elektriny na európskom trhu nám prinesú návratnosť našich investícií,“ uviedol v novembri 2012 na konferencii v Alžíri Mustafa Mekideche viceprezident štátnej firmy CNES.

Alžírsko si pritom stanovilo ambiciózny plán produkovať do roku 2030 až 40 % svojej elektriny z obnoviteľných zdrojov, čím chce uvoľniť väčšie množstvo svojho zemného plynu na exportný predaj. Avšak reálny opkrok v projektoch je veľmi pomalý, záväzok o výstavbe CSP medzi Dii a alžírskou vláda dosiaľ zostáva len na papieri.

Viera v Maroko

Desertec má ale stále niekoľko podporovateľov. Nemecká firma RWE považuje za najsľubnejšiu krajiny Maroko, s ktorou rokuje o vytvorení koalície, ktorá by mala realizovať výstavbu solárnych a veterných elektrární.

„Sme presvedčení, že projekt Desertec je veľmi dobrou príležitosťou vybudovť pre severnú Afriku dodávky obnoviteľnej energie. Hoci niektorí ľudia projekt kritizujú, my veríme, že dlhodobo to bude úspech,“ uviedol hovorca RWE Martin Pack.

Spoločnosť zároveň potvrdila, že elektriny vyrobená v projektoch v zariadeniach v Maroku má slúžiť pre lokálny trh a nie pre export.

Susane Nies z Eurelectric potvrdila, že krajiny v Afrike nemôžu „riskovať vlastnú bezpečnosť dodávok kvôli uspokojeniu dopytu v Európe. Dopyt v Afrike už teraz prekonáva ponuku,“ uviedla.