Enviroštúdia predstavila scenár pre 100 % OZE do roku 2050

„Dosiahnutím týchto úrovní by sa EÚ dostala na cestu mať najneskôr do roku 2050 energetický systém 100-percentne poháňaný obnoviteľnými zdrojmi,“ uvádza sa v správe s názvom „Re-energizovanie Európy“. Vypracovala ju konzultačná spoločnosť Ecofys pre Svetový fond na ochranu prírody (WWF).

V rámci nedávneho prieskumu verejnej mienky v EÚ až 70 % respondentov uviedlo, že prioritou v nasledujúcich 30 rokoch by mali byť obnoviteľné zdroje energie. Až 44 % opýtaných Slovákov, najviac spomedzi obyvateľov členských krajín, považovalo za prioritu zvyšovanie energetickej efektívnosti.(EurActiv, 9.1.2013)

Jason Anderson, vedúci pre klimatickú a energetickú politiku EÚ vo WWF, ale upozornil, že v prípade absencie právnych postihov je nepravdepodobné, že ciele budú úspešné.

„Čas a opäť indikatívne ciele a dobrovoľné dohody zlyhali a nahradili ich záväzné ciele,“ uviedol v rozhovore pre bruselský EurActiv. „Cieľ pre úspory energie je nezáväzný a na ceste k nesplneniu, takže začnime uvedomením si, že v rámci arzenálu politických opatrení, ktoré EÚ má, sú užitočnými záväzné ciele.“

Autori štúdie špecifikovali možné európske úspory energie v období 2005-2030 podľa sektorov: priemysel môže ušetriť 31 % energie, budovy 26 % a doprava 11 %.

Podľa sektorov

Metódy ako redukcie dosiahnuť sa tiež líšia podľa odvetví. Napríklad v priemysle by sa redukcia energetickej náročnosti mala dosiahnuť vďaka zvýšeniu recyklácie materiálov, rekonštrukciou existujúcich tovární, prísnymi požiadavkami pre použitie najlepšej dostupnej technológie (BAT) v nových podnikoch, ale tiež neustálym zlepšovaním BAT.

Podľa projekcií Ecofys správy by sa už do roku 2030 mohlo z obnoviteľných zdrojov 65 % elektriny, 35 % tepla a 29 % palív používaných v priemysle a doprave. Celkový podiel OZE na konečnej energetickej spotrebe EÚ-27 by tak mohol činiť až 41 %.

„Tieto výsledky predstavujú scenár, v ktorom je do roku 2050 konečným cieľom 100 % obnoviteľnej energie,“ píše sa v správe.

Zjavne nezlučiteľný je tento predpoklad vzhľadom na neschopnosť prenosových sústav akceptovať vysoký podiel elektriny z OZE, preto autori počítajú so stropom 45 % pre variabilné OZE, ako veterná a solárna. Naopak, má dôjsť k masívnemu rozvoju vodnej a geotermálnej energie, koncentrovanej solárnej energie a bionergie.

Biomasa posledná

Biomasa je v scenári Ecofysu považovaná za posledný obnoviteľný zdroj, ku ktorému by sa malo pristúpiť, a navyše má byť predmetom kritérií udržateľnosti.

Štúdia ukazuje, že do roku 2020 sa očakáva, že viac ako 10 % konečnej energetickej spotreby v EÚ by malo pochádzať z biomasy. „Nakoľko sa očakávať, že viac ako 70 % všetkej biomasy v EÚ bude lesná, WWF nalieha na EÚ a členské štáty, aby zaviedli právne záväzné kritéria pre biomasu používanú na elektrinu, vykurovanie a chladenie,“ píše sa v správe.

Použitý model navyše predpokladá postupné odstavenie jadrovej energetiky v rokoch 2040-2050 a nepočíta ani s výrazným zavádzaním technológií na zachytávanie a skladovanie uhlíka.

Plyn – zásadný pre rovnováhu

Niektorí odborníci, ale opakovane poukazujú na riziká výpadkov elektriny z dôvodu zvýšenia dodávok z OZE, ak nebude dostupné technológie skladovania či záložné systémy.

James Anderson pre EurActiv uviedol, že plyn „bude určite zásadný pre vyrovnávanie dodávok v nasledujúcich dekádach, ale so zníženými prevádzkovými hodinami“.

Vyzval k najvyššej opatrnosti pri používaní nekonvenčných zdrojov zemného plynu, ako sú bridlice. „Problémom pri začlenení bridlicového plynu je, že to jednoducho odkryje ďalší obrovský objem uhlíka, kedy nemôžeme očakávať, že ho spálime a zostaneme v bezpečných hraniciach globálneho otepľovania,“ vysvetlil. „Ako uviedla Medzinárodná energetická agentúra, väčšina uhlíka je nespáliteľná. Takže, ktoré kúsky sa použijú a ktoré nie?“