EÚ diskutuje o rozšírení štátnej pomoci pre jadro, Slovensko to podporuje

Do médií prenikol pracovný dokument Komisie upravujúci pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci, podľa ktorých by sa uľahčila podpora pre jadrové elektrárne.

Hovorca komisára pre hospodársku súťaž Antoine Colombani reagoval, že nejde o oficiálny návrh Komisie len o podklad pre budúcu verejnú konzultáciu. Zdôraznil, že „Komisia si nijakým spôsobom neželá podporovať dotácie pre jadrovú energiu“. Tie nie sú zakázané ani podľa súčasných usmernení, ale Komisia posudzuje žiadosti štátov o ich poskytnutie prípad od prípadu. Colombani dodal, že Komisia dokumentom len reaguje na želanie niektorých členských krajín, ktoré ju dotovať chcú.

V dokumente sa uvádza, že rozvoj jadrovej energie, obzvlášť uľahčenie investícií do jadrovej energie, je cieľom podľa článku 2(c) Zmluvy o Euratome a preto „Komisia nespochybňuje, že takého opatrenie je zamerané na spoločný cieľ EÚ“. Pomoc by sa mohla týkať výstavby i vyraďovania elektrární a nakladania s rádioaktívnym odpadom.

Ako uviedol hovorca EK Colombani, v súčasnosti neexistujú špecifické pravidlá EÚ pre poskytovanie štátnej pomoci v sektore energetiky, len na ochranu životného prostredia.

Environmentálna pomoc

V máji 2012 oznámila Komisia zámer modernizovať pravidlá štátnej pomoci EÚ. Koncom júla oficiálne spustila verejnú konzultáciu k úprave usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia tzv. EAG, do ktorej sa zapojilo asi 80 subjektov, vrátane 16 členských štátov. Slovensko medzi nimi nebolo.

Britské ministerstvo potvrdilo úmysel dotovať popri obnoviteľných zdrojoch aj technológiu CCS a jadro a dokonca predstavila možné podmienky pre schválenie takejto pomoci. Aj Česká republika uviedla, že je vhodné uvažovať o rozšírení mechanizmov podpory na všetky bezuhlíkové technológie. Naopak rakúske úrady zdôraznili, že podpora jadra je nezlučiteľná s konceptom udržateľného rozvoja a že ju so všetkým dôrazom zamietnu. Proti sa postavilo aj Nemecko, ktoré rozhodlo o uzatvorení všetkých svojich atómových elektrární do roku 2022.

Po vyhodnotení konzultácie Komisia uviedla, že sa rozhodla zrevidovať rozsah usmernení pre environmentálnu pomoc a pretransformovať ich tak, aby lepšie zahrnuli aj pomoc pre energetiku (EEAG). Nakoľko však ide o značné zmeny pravidiel, požiadala zúčastnené strany, aby sa vyjadrili práve k týmto otázkam. Na marcovú výzvu Komisie vyjadriť sa reagovalo aj slovenské ministerstvo financií.

Životné prostredie a energetika

Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž (DG COMP) v marci uviedlo, že „všeobecný princíp technologickej neutrality je dobrým začiatkom pre rozvoj EAG. V zásade by trh vybral najefektívnejšie technológie za predpokladu, že sa internalizujú externé náklady“.

V dokumente vydanom 11.3.2013 sa uvádza, že členské štáty vo svojom prístupe k nízkouhlíkovej ekonomike idú ďalej než stanovuje smernica pre podporu obnoviteľných zdrojov a obsahuje ho aj Energetická cestovná mapa do roku 2050. „Existuje tiež prípad členských štátov zvažujúcich podporu pre jadrovú energiu z dôvodu dekarbonizácie a tiež bezpečnosti dodávok,“ uviedla Komisia a dodala že ich želanie „si zaslúži hĺbkovú diskusiu, aby sa zanalyzovalo, či trhové zlyhania odôvodňujú intervenciu a či je možné zaviesť ex-ante pravidlá v rámci usmernení za súčasného zaistenia transparentnosti nákladov a internalizácie externých nákladov.“

V dokumente tiež Komisia okrem iného potvrdila, že mieni postupne odstrániť environmentálne škodlivé dotácie.

(Nízko)uhlíkový postoj Slovenska

Ministerstvo vo svojom stanovisku na jar 2013 ocenilo rozšírenie rozsahu pravidiel štátnej pomoci EÚ o oblasť energetiky. Uviedlo, že „je možné podporiť všeobecný princíp technologickej neutrality ako základného elementu pre hodnotenie kompatibility opatrení štátnej pomoci…vrátane rozšírenia podpory pre ďalšie nízkouhlíkové energetické zdroje vrátane jadrových energetických zdrojov“.

Pokiaľ ide o zámer odstránenia dotácií škodlivých pre životné prostredie, ministerstvo financií navrhlo, aby budúce pravidlá štátnej pomoci rešpektovali aspekt bezpečnosti dodávky energie a „naďalej umožňovali nepriamu podporu fosílnych palív uprednostnením výroby energie z domácich primárnych zdrojov“.

Od enviro- debaty  k jadru

Popri nových príspevkoch aj viaceré subjekty, ktoré sa zúčastnili minuloročnej verejnej konzultácie, upravili svoje stanoviská. Debata sa čoraz viac sústredila na pomoc pre jadrové elektrárne, pričom ich podporovatelia i odporcovia otvorenejšie vyjadrili svoje postoje.

Európske združenie Eurelectric uviedlo, že súhlasí s princípom technologickej neutrality, ale dôležité je pokročiť v menej vyspelých technológií, ktoré ešte nie sú komerčne funkčné, napr. CCS. K otázke podpory pre jadrové elektrárne sa priamo nevyjadrilo, naopak v súvislosti s odstránením dotácií pre fosílne palivá Eurelectric poznamenal, že nie je zástancom dotácií pre vyspelé technológie výroby a  nevidí dôvody pre ich podporu.

Skupina Enel vo svojom stanovisku z konca apríla uviedla: „Je zásadné, aby EÚ nevztyčovala umelé prekážky používania jadrovej energie pre tie členské štáty, ktoré sa rozhodnú túto možnosť nasledovať, a aby opatrenia na podporu investícií do nízkouhlíkovej výroby boli technologicky neutrálne.“ Zároveň dodala, že preferencia inovatívnych a menej vyspelých technológií je pozitívna.

Organizácia Greenpeace svoje druhé stanovisko rozšírila o argumenty proti poskytovaniu dodatočných dotácií pre jadrovú energiu. Greenpeace uviedol, že je nekompatibilná s environmentálnymi princípmi EÚ a ich autorizácia nie je v súlade s európskym všeobecným záujmom ani princípmi vnútorného trhu.

Čo ďalej?

Uniknutý dokument s návrhmi pre usmernenia štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky 2014-2020 je tento týždeň predmetom interných konzultácií v rámci Európskej komisie. Verejná konzultácia je naplánovaná na jeseň 2013, po nemeckých parlamentných voľbách.

„Komisia v žiadnom prípade ešte neprijala pozíciu o tom, či budú alebo nebudú potrebné takéto špecifické pravidlá,“ zdôraznil Colombani.

„Malo byť jasné, že prijatím takýchto ustanovení v usmerneniach sa poskytovanie štátnej pomoci pre jadrovú energiu nestane pre členské štáty ľahšie v porovnaní so súčasnou situáciou. Každá notifikácia členským štátom bude samozrejme stále predmetom analýzy prípad od prípadu zo strany Európskej komisie…Ak sa napokon žiadne špecifické ustanovenia v usmerneniach nezavedú, Komisia bude jednoducho vyhodnocovať oznámenia podľa všeobecných pravidiel Zmluvy o štátnej pomoci,“ dodal hovorca Komisie.