Európa 2020: Využívame zdroje efektívne?

Ako v úvode podujatia podčiarkla vedúca zastúpenia Európskej komisie Andrea Elscheková-Matisová „na prírodných zdrojoch stojí a padá nielen európska, ale aj globálna ekonomika“. Kľúčovým problémom, ktorý v súčasnosti riešia štáty i podnikateľský sektor je ich efektívnejšie využívanie a synergia hospodárskych aktivít s udržateľným rozvojom prostredia.

Garantka workshopu, ktorý sa konal 14. apríla 2011, Tatiana Kluvánková-Oravská vysvetlila, že vzhľadom na ciele, ktoré odsúhlasili členské krajiny v klimaticko-energetickej oblasti (tzv. ciele 20-20-20) je okrem technologických inovácií v získavaní, transformácii, transporte či spotrebe zdrojov, a životnom cykle produktov pri v snahe obmedziť súvisiace negatívne efekty, potrebné dosiahnuť najmä zmenu správania producentov i spotrebiteľov smerom k hospodárskej a environmentálnej účinnosti.

Dodala, že k zmene postoja a vyššej ochote investovať do ochrany životného prostredia dochádza najmä v dôsledku katastrof a spoločenských zmien. Príkladom na Slovensku môže byť dôraz na protipovodňovú ochranu po tom, čo sme zažili obrovské záplavy.

Mária Kozová z Univerzity Komenského v Bratislave zdôraznila aktívne zapájanie sa miest a regiónov do práce Výboru regiónov, ktorý má v štruktúre európskych inštitúcií poradnú funkciu, ale tiež do iniciatív typu Dohovor primátorov a starostov, v ktorom deklarujú záujem znižovať emisie CO2 a spotrebu energie. Medzi viac ako 2400 signatármi sú len dve slovenské mestá – Nitra a Moldava nad Bodvou.

Keďže udržateľný rast Európy je predovšetkým „o optimalizácii využívania potenciálov a rešpektovaní limitov pre rozvoj aktivít v geografickom priestore“, profesor Maroš Finka sa zameral na nástroje územného plánovania. Upozornil, že hoci Európska únia nemá v oblasti priestorového plánovania etablované právomoci, rôznymi spôsobmi ho intenzívne ovplyvňuje na všetkých úrovniach. Až prijatím Územnej agendy EÚ v roku 2007 sa deklarovala snaha koordinovať jednotlivé, často i protichodné, sektorálne politiky – najmä environmentálnu a politiku zamestnanosti.

Pripomenul veľký úbytok poľnohospodárskej pôdy v prospech zastavaného územia. V roku 2007 to bolo na Slovensku napríklad 1398 ha/ročne, teda takmer 1360 futbalových ihrísk. V iných členských krajinách je pritom situácia ešte kritickejšia – tempo rastu v Nemecku je napríklad až 1 ihrisko za sekundu, čo mení energetickú náročnosť daného priestoru a má veľké klimatické účinky.

Strata poľnohospodárskej pôdy na úkor urbanizácie (1990-2000)

Zdroj: EEA

Profesorka Jiřina Jílková v súvislosti s energetickou politikou a bezpečnosťou zdrojov uviedla: „Európska únia je politicky korektná a vo svojich strategických dokumentoch to nepíše úplne otvorene, ale za jej snahou dosiahnuť väčšiu nezávislosť na fosílnych zdrojoch energie je zaistiť i politickú nezávislosť na citlivých až krízových oblastiach, z ktorých sa táto energia dováža.“

Z českých reálií takisto pripomenula dva príklady podpory obnoviteľných zdrojov a úspor energie (fotovoltaika v ČR a program Zelená úsporám), ktoré sa však skončili jednak hrozbou medzinárodných arbitráži kvôli ochrane investícií, ale predovšetkým „veľmi silno poklesla dôvera občanov i firiem, teda hlavných aktérov, ktorí majú reagovať na nástroje politiky životného prostredia v dlhodobom horizonte, v stabilitu a férovosť tejto politiky. Možno tak očakávať že v budúcnosti nebudú vnímať podobné projekty tak výrazne a pozitívne.“

Richard Filčák sa venoval problematike sociálnej diverzifikácie dopadov priemyselných procesov, presunu výroby mimo Európu a vytváraniu pracovných miest v novom ekologickejšom hospodárstve.

„Snaha o oddelenie materiálovej náročnosti od spotreby zdrojov nie je vyvolaná idealistickou predstavou politikov alebo ilúziou či diktátom Bruselu, ako sa niekedy v našom stredoeurópskom kontexte argumentuje. Trendy sú jasné už niekoľko rokov a odpovede na ne závisia od systémovej zmeny, ktorá musí nastať.“

 

Zámerom projektu Európa 2020 – inteligentná, udržateľná a inkluzívna Európa je predovšetkým iniciovať odbornú diskusiu o stratégii Európa 2020, jej prioritách a záveroch, ktoré z nej vyplývajú pre Slovensko.

Ostatným iniciatívam Stratégie Európa 2020 (t.j. Digitálna agenda pre Európu, Inovácia v Únii, Mládež v pohybe, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, Priemyselná politika vo veku globalizácie a Európska platforma pre chudobu) sa budú podrobnejšie venovať ďalšie semináre v priebehu tohto roku.