Jadrová nehoda by Francúzsko stála asi 430 miliárd eur

Jadrová havária podobná tej, ku ktorej došlo v marci 2011 v japonskej Fukušime, by Francúzsko vyšla oveľa drahšie. Dôsledky by stáli asi 430 miliárd eur, čo je približne 20 % HDP krajiny.

Inštitút ochrany pred rádioaktívnym žiarením a jadrovej bezpečnosti (IRSN) predstavil v stredu (6.2.) v jadrovom výskumnom centre v Cadarache prvú štúdiu s kalkuláciami možných finančných dôsledkov jadrovej nehody vo Francúzsku.

Veľmi vážna nehoda, ktorá by poškodila 1 z 58 reaktorov a kontaminovala životné prostredie rádioaktívnym materiálom by viedla k premiestneniu asi stotisíc ľudí, zničeniu úrody a masívnemu výpadku elektriny. Mohlo by dôjsť k úplnému zastaveniu prevádzky všetkých atómových elektrární, prechodu na iné zdroje energie, zvýšeniu dovozu elektriny zo zahraničia a pod.

„Veľmi vážna nehoda by mala hrozné dôsledky, ale musíme sa s nimi vyrovnať, pretože krajina by nebola zničená. Takže o tom musíme hovoriť, nech už je to akokoľvek ťažké,“ zdôraznil šéf IRSN Jacques Repussard.

Dosiaľ k najhoršej jadrovej nehode došlo vo Francúzsku v rok 1980 v Saint-Laurent-des-Eaux. Rovnako ako havária na reaktore A1 v Jaslovských Bohuniciac (1977) bola na medzinárodnej stupnici INES označená stupňom 4.

Imidž a turistický ruch

Autori štúdie tvrdia, že veľká časť finančných strát by vyplynula z poškodenia imidžu krajiny. Nehoda by totiž zasiahla export výrobkov a tiež turistický ruch, ktorý patrí počtom návštevníkov k najväčším na svete. Krajina by tým prišla asi o 160 miliárd eur.

„Turizmus je dôležitou aktivitou pre Francúzsko a priame náklady by nepostihli len dotknutý región, ale celú krajinu,“ uviedol Patrick Momal, ekonóm IRSN zodpovedného za vypracovanie štúdie. Aj keby nedošlo ku kontaminácií poľnohospodárskych produktov či vína, strach spotrebiteľov by ich aj tak vyradil z nákupných košíkov.

Priaznivé okolnosti vo Fukušime

IRSN odhadol japonské náklady havárie na asi 200 miliárd eur. Hoci aj tie bolo obrovské, za rovnakých okolností na tom boli podľa inštitútu oveľa lepšie ako by bolo Francúzsko.

„Vetry boli Japoncom naklonené. A v Japonsku nie je tak významný medzinárodný turistický ruch. Medzinárodní návštevníci cestujú hlavne za biznisom,“ poznamenal Momal. Po nehode vo Fukušime došlo k vysťahovaniu približne 80.000 „rádiologických utečencov“.

Dva scenáre

IRSN počítal s dvoma scenármi havárie, ktorá by viedla k roztaveniu jadra v typickom 900 megawattovom reaktore.

Vážna nehoda (INES stupeň 6) by Francúzsko stála asi 120 miliárd eur, čiže 6 % HDP. Nutné vysťahovanie až do 10.000 ľudí u kontaminovaných zón by bolo podľa IRSN „zvládnuteľné“.

Veľmi vážna havária (INES stupeň 7), ku ktorej došlo v roku 1986 v Černobyle a v roku 2011 vo Fukušime,le označili za „katastrofu“, ktorá by „silno a trvalo traumatizovalo krajinu“.

Závažné by boli zdravotné dopady z úniku rádioaktívneho materiálu, dlhodobá kontaminácia pôdy a tiež vplyv na susediace krajiny.

Náklady prevencie a rizík

„Musíme si uvedomiť, že pravdepodobnosť, že dôjde k takýmto nehodám zostáva extrémne nízka,“ vysvetlil Momal. Dodal, že tieto odhady pomáhajú tvorcom politík porovnať náklady preventívnych opatrení so skutočnými rizikami.

Na základe záťažových testov požiadal francúzsky úrad jadrovej bezpečnosti ASN štátnu energetickú spoločnosť EDF, ktorá prevádzkuje reaktory v krajiny, o zvýšenie úrovne bezpečnosti v elektrárňach. Zástupcovia EDF odhadli, že nové opatrenia budú stáť 10 miliárd eur.

Európska komisia odhadla výšku dodatočných investícií potrebných na odstránenie nedostatkov zistených v celoeurópskych stress testoch na 10 -25  miliárd eur.

Francúzsky prezident François Hollande prisľúbil znížiť do roku 2025 podiel jadra na energetickom mixe zo súčasných 75 % na 50 %. V septembri tiež potvrdil, že sa do konca roka 2016 zavrie najstaršia elektráreň Fessenheim. (EurActiv, 17.09.2012)