Oettinger žiada o podporu pre balík energetickej infraštruktúry

Foto: Európska komisia

„Naliehavo vás žiadam, aby ste neprispievali výhradami, ale všeobecnou podporou, ktorá môže byť kritická pre našu výrobu,“ uviedol v utorok (14.2.) počas stretnutia s ministrami Günther Oettinger.

Elektrizačné sústavy v Európe sa podľa neho v súčasnosti zasekli vo „svete kniežatstiev 19. storočia“ a bez rýchlej modernizácie prenosových sústav „to bude koniec Európy“. „Máme eurokrízu, energetickú krízu, ekonomickú krízu, a tento kontinent – to znamená vy a ja – si viac nezaslúži, aby ho brali vážne,“ uviedol.

V balíku pre rozvoj energetickej infraštruktúry, ktorý EK predstavila v októbri 2011, sa navrhlo vyčlenenie časti budúceho rozpočtu na financovanie energetickej infraštruktúry s cieľom prepojiť európske siete a integrovať do nich obnoviteľné zdroje.

Granty by boli „počiatočným kapitálom“ pre projekty severovýchodného prepojenia sietí, inovačné projekty uchovania elektriny, výstavbu príbrežnej rozvodnej siete na prepravu elektriny vyprodukovanej vo veterných parkoch naprieč celým kontinentom či kompresory umožňujúce obojsmerný tok plynu.

Finančné škrty

Niektoré krajiny EÚ sa sťažujú, že náklady na modernizáciu infraštruktúry v čase úsporných opatrení sú príliš vysoké. Oettinger ale upozornil, že vyčlenená suma 9,1 miliardy eur je len zlomkom z rozpočtu pre obdobie 2014-2020 a predstavuje len 4,5 % zo sumy 200 miliárd eur, ktorú je potrebné do roku 2020 investovať do energetickej infraštruktúry.

„Nemôžeme zlyhať v rokovaniach o 9 miliardách eur, ktoré sú nevyhnutné, pretože 4 miliardy eur stačiť nebudú,“ povedal komisár. „To by už bolo lepšie robiť si prepojenia sami.“

Členské štáty nie sú ochotné pokročiť v prospech takzvaného európskeho záujmu a uprednostniť ho pred okamžitými národnými potrebami. Odvolávajú sa pritom často na princíp subsidiarity.

Počas stretnutia ministrov napríklad Česká republika vyzvala, aby sa pri alokácii nákladov dbalo na to, ktoré krajiny budú mať z infraštruktúrnych projektov prospech. Podľa českého zástupcu má návrh zaviesť trojročné lehoty pre konečné kladné alebo záporné rozhodnutie prijímané príslušným orgánom, ďalekosiahle“ dôsledky a takýto „transfer právomocí z národných orgánov nemôžu podporiť“.

Národné záujmy

Trojročnú lehotu EK navrhla s cieľom prekonať administratívne prekážky a desaťročia trvajúce odvolania v procese plánovania rozvoja infraštruktúry.

Predstavitelia v Bruseli sa napríklad obávajú toho, že členské krajiny, ktoré kritizovali rozhodnutie Nemecka nekoordinovať svoj odklon od jadrovej energie, budú namietať voči pokusom o koordinovanie aktivít v oblasti rozvoja prenosových sústav.

„Zdieľame tie isté rozvody a elektrina nepozná žiadne národné hranice,“ uviedol jeden zo zdrojov pre EurActiv. „Čokoľvek sa stane v jednom kúte sústavy, ovplyvní každého ďalšieho v Európe.“ Na presun od uprednostňovania národných záujmov pred kolektívnym je ale podľa neho potrebná „kultúrna revolúcia“.

Riaditeľka  pobočky Greenpeace EÚ pre energetiku Frauke Thies sa ale obáva toho, že ministri „diskutujú o investíciách, ktoré očividne ignorujú dlhodobé klimatické ciele Európy. Uprednostňovaním infraštruktúry pre fosílne palivá vyhadzujú peniaze…“ Podľa nej by sa mali „sústrediť na silnejšiu európsku elektrizačnú sústavu, ktorou sa do elektrického systému nasmeruje väčšie množstvo čistých obnoviteľných zdrojov, energetická sieť sa stane efektívnejšou a znížia sa náklady.“