OZE: Firmy sa Komisii sťažujú na Rumunsko

Zahraničné firmy investovali miliardy eur v balkánskej krajine miliardy eur do projektov výroby energie z vetra, slnka, biomasy i vody. Vláda ich prilákala vyhliadkou štedrých súm vyplácaných za produkciu určitého množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov.

Rumunsko podporuje OZE zelenými certifikátmi, ktorých počet a hodnotu určuje zákon. Za každú vyrobenú megawatthodinu elektriny dostane firma určitý počet certifikátov, ktoré od nej musia koncoví odberatelia nakúpiť. Okrem toho, samozrejme, producenti zarábajú na predaji samotnej elektriny.

Hodnota certifikátu sa stanovila na 27 – 55 eur, pričom za každú MWh elektriny z vetra sa garantovali 2 certifikáty. ČEZ v Rumunsku prevádzkuje najväčší pevninský veterný park Fantanele a Cogealac s inštalovaným výkonom 600 MW, do ktorého investoval asi 1,1 miliardu eur.

V júni ale ľavicová vláda predložila legislatívny zámer, podľa ktorého majú veterné elektrárne dostať len jeden certifikát, druhý získajú dodatočne najskôr v roku 2018. Chce tým obmedziť aktuálnu nadmernú kompenzáciu investorov a zmierniť rast cien pre domácnosti a podniky.

Investičná neistota

Minulý piatok spoločnosť podala sťažnosť, podľa ktorej v Rumunsku nie sú naplnené legitímne očakávania investorov. Upozornila, že nie sú špecifikované podmienky vyplácania druhého certifikátu. Agentúra Reuters vypočítala, že podľa súčasnej hodnoty zelených certifikátov by ČEZ mohol prísť až o 66 miliónov eur ročne, kým by došlo ich vyplateniu v období 2018 – 2020. Navyše by dovtedy mohla klesnúť cena týchto certifikátov alebo dôjsť k ďalšej úprave podpornej schémy.

V prípade, že by ho neskôr vôbec nedostali, mohla by nasledovať arbitráž, uviedol v rozhovore pre Hospodářské noviny šéf riadenia zahraničných investícií Martin Pacovský.

ČEZ upozornil na nemožnosť kvantifikovať možnú stratu a na to, že retroaktívna zmena pravidiel je v rozpore so zásadami základného práva EÚ, najmä pokiaľ ide o slobodu zakladania firiem a voľný pohyb kapitálu.

EK: Sťažnosti aj od iných firiem

Európska komisia uviedla, že situáciu v krajine sleduje a prešetruje podobné sťažnosti aj od iných výrobcov OZE v Rumunsku. „Vyšetruje sa viacero sťažností od súčasných a budúcich beneficientov,“ podotkla hovorkyňa komisára pre energetiku Marlene Holzner. „Na jeseň Komisia vydá svoj návod pre schémy podpory obnoviteľnej energie a intervencie vlády v sektore energetik všeobecne,“ dodala.

Zmeny sa netýkajú len veterných parkov, ale tiež ostatných obnoviteľných zduojov. Malé vodné elektrárne by mali tiež dostať len jeden zelený certifikát na MWh namiesto súčasných troch, solárne projekty dva namiesto súčasných šiestich.

Viacero projektov na výrobu zelenej energie v krajine vybudovala napríklad spoločnosť Enel Green Power. V súčasnosti v Rumunsku prevádzkuje veterné parky s inštalovaným výkonom 498 MW a od leta aj solárne elektrárne.

Vo výsledkoch hospodárenia EGP za prvý polrok 2013 sa uvádza, že firma v krajine nainštalovala veterné parky s inštalovanou kapacitou 0,2 GW, čo predstavovalo polovicu celkového rastu inštalovaného výkonu v oblasti Európy. V polovici júla firma informovala o pripojení svojich prvých dvoch fotovoltických elektrární do rumunskej siete s celkovou inštalovanou kapacitou 19 MW.

(EurActiv/Reuters)