Pestovanie surovín na biomasu vyžaduje zodpovedný prístup

Spoločnosť Slovenské elektrárne (SEAS) plánuje na juhovýchode krajiny naďalej zvyšovať produkciu elektriny z biomasy, pričom sa chcú primárne spoliehať na dodávky domácej biomasy vypestovanej v okolitých regiónoch, čím by podporili lokálnu zamestnanosť a využila sa momentálne neproduktívna pôda.

Ako poznamenal riaditeľ závodu Vojany Ondrej Marcinčák, v okruhu 50 km od elektrárne sa nachádza až do 3000 hektárov vhodnej a zároveň nevyužívanej pôdy.  Viac sa dozviete v tomto článku – EurActiv, 25.04.2012

Počas stretnutia predstaviteľov Slovenských elektrární, člena skupiny Enel, so zástupcami regionálnych inštitúcií, samospráv a družstevníkmi, predstavil praktické skúsenosti z pestovania rýchlorastúcich drevín na biomasu predstavil vo Vojanoch Miroslav Forgáč, sprostredkovateľ spoločnosti SalixEnergi Europa pre SR. Zameral sa na vŕbu zo Švédska, kde sa jej pestovaniu a energetickému zhodnoteniu venujú približne 25 rokov.

Odborníci z univerzít momentálne testujú vhodnosť pestovania plodín pre biomasu priamo na odkalisku v rámci lokality elektrárne.

Začiatky sú najťažšie

Odrody tzv. švédskej vŕby sa na Slovensku skúšobne začali pestovať už v roku 2007, ale ako poznamenal Forgáč, prvé pokusy skôr ukázali, ako to nerobiť. Medzi hlavné poučenia, ktoré sa týkajú najmä prvého roka výsadby, patrí potreba nepodceniť množenie burín, správne predpripraviť pôdu a včas začať s výsadbou, aby sa zaručil maximálny výnos v ďalších rokoch. Z jednej tony štiepky z vŕby sa následne získa asi 8 GJ energie.

Na základe doterajších skúseností spoločnosti s pestovaním vŕby v Európe predložil aj údaje o nákladoch a výnosoch – po 4 rokoch pestovania švédskych odrôd sa dosahuje ročný zisk z 1 hektára výsadby asi na úrovni 250 eur, po 7 rokoch na úrovni 355 eur/rok. Poukázal aj na to, že v prípade, že hospodár sa po rokoch pestovania rozhodne vysadiť inú plodinu, nie je problém vrátiť do pôvodného stavu pred pestovaním.

Štátny tajomník MŽP Vojtech Ferencz, počas stretnutia potvrdil, že biomasa má na Slovensku najväčší potenciál spomedzi obnoviteľných zdrojov energie (OZE), predstavuje dôležitý impulz pre rozvoj lokálnej ekonomiky a oživenie agrárnej činnosti na vidieku.

 

Revitalizácia krajiny

„Musíme žiť tak, aby sme vytvorili základňu aj pre ďalšiu generáciu,“ zdôraznil profesor z Prešovskej univerzity Ondrej Hronec. Biomasa je podľa neho jednou zo sľubných možností ako znížiť emisie skleníkových plynov a podporiť trvalo udržateľný rozvoj hospodárstva.

Dodal, že sám bol kedysi veľkým kritikom znečistenia životného prostredia a ekologických záťaží, ktoré spôsobuje výroba elektriny v tepelných elektrárňach, avšak zmena v prístupe a výsledky vo Vojanoch ho presvedčili.

„Pôda je pamäťou národa,“ uviedol profesor Hronec, preto je kľúčové správne využiť produkčné i mimoprodukčné funkcie pôdy.

V súvislosti s pestovaním rýchlorastúcich plodín pre biomasu poukázal na ekologické prínosy, a to posilnenie retenčnej schopnosti krajiny a protierózneho charakteru pôdy, tvorbu humusu a mikrofauny z opadávajúcich listov, krajinotvorbu, vznik stanovíšť pre voľne žijúcu zver a vtáky. V prípade vŕby tiež dodal, že predstavuje prvú potravu pre včely, ktorých populácia po celej Európe nebezpečne klesá.

Mobilizačný efekt dotácií

Pestovanie drevín na produkciu biomasy na Slovensku upravuje zákon 57/2013 Zb. V súčasnosti sa na túto činnosť, na rozdiel od iných krajín EÚ ako je Švédsko či Nemecko, neposkytujú dotácie. Ondrej Hronec ale dodal, že od vlastných informačných zdrojov vie o politickej diskusii, v rámci ktorej sa navrhujú dotácie na úrovni 50 % nákladov. Tie by sa mohli poskytovať od roku 2014.

„To by bolo úžasné,“ poznamenal profesor Hronec, nakoľko by mali mobilizačný efekt pre pestovateľov.

Spoluspaľovanie biomasy vo Vojanoch prebieha čisto na komerčnej báze. Na rozdiel od iných OZE sa tu neposkytujú žiadne dotácie od štátu, čo podľa riaditeľa úseku výroby a riadenia energií v SEAS Nicolu Cotugna, znamená obmedzenie pre výrobcu energie i potenciálnych pestovateľov.

 

Fotografie: EurActiv.sk, SEAS