Podľa Oettingera sú energetickí giganti z Nemecka stále len malými hráčmi

„Ak má Nemecko hrať v svetovej lige, kde dominujú koncerny ako Exxon, Chevron alebo Gazprom, potrebujeme jedného národného hráča zodpovedajúcej veľkosti. Aby sa to dosiahlo, nemala by nemecká energetická politka nič nechať neprebádané,“ uviedol Günther Oettinger v rozhovore pre nemecký denník Rheinischen Post.

„So všetkým rešpektom k E.ON-u a REW: v svetovom meradle sú obaja len v regionálnej lige,“ priznal Oettinger. Spolupôsobenie dôležitejších hráčov na energetickom trhu, ako jeden z krokov sa ukazuje „snáď aj možnosť fúzie“, ktorou by sa posilnila rola nemeckej energetiky.

Ďalšiu silu by mohlo priniesť užšie prepojenie s podnikmi mestských služieb a nižšími správnymi jednotkami.

Otázne je, či by prípadné posilnenie národného hráča v energetike pomohlo záujmom EÚ ako celku, ktoré zastupuje a presadzuje Európska komisia a jej členovia, alebo naopak, by sa tým spoločný záujem Únie oslabil a rozdrobil. Oettinger ale pripomenul aj možné problémy súvisiace s ohrozením hospodárskej súťaže podľa pravidiel EÚ.

Jadro a zmena energetickej politiky

Komisár taktiež odpovedal na otázku či je za alebo proti jadru. Uviedol, že neobhajuje ani nijak nepodporuje výstavbu atómových elektrární. „Prosto a jednoducho s tým počítam, pretože všetko ostatné je nerealistické.“

Zdôraznil, že zloženie energetického mixu je výhradnou právomocou národných štátov. „V Európe máme 14 členských štátov s atómovou energiou a 13 bez. Keď Nemecko vystúpi, nastúpi Poľsko,“ skonštatoval a dodal, že v prípade nových jadrových elektrární je najdôležitejšie použiť „najvyšší možný štandard bezpečnosti“.

Nevyhol sa ani otázke o tom, koľko bude Nemcov stáť zmena energetickej politiky, ktorú krajina rozbehla v minulom roku. Komisár zdôraznil, že „energetická revolúcia je veľkou výzvou pre výskum a vývoj, ale tiež šancou. Odstúpenie od jadra je len jej jedným aspektom. Budovanie alternatívnych zdrojov energie a infraštruktúry sú ďalšími.“

Cena elektriny je v Nemecku druhá najvyššia spomedzi krajín EÚ – 25 centov/kWh. Viac už platia len Dáni – 29 centov/kWh. Na Slovensku je to približne 17 centov/kWh. Nemecko preto podľa neho musí dbať o to „aby sa cena prostredníctvom ďalších daní a odvodov nevyhnala až na vrchol. Skutočne drahé to ale pre občanov bude, keď priemysel kvôli vysokým cenám elektriny z Nemecka odíde“.

Neschopnosť udržať ceny elektriny na primeranej úrovni by podľa Oettingera mohla viesť k deindustrializácii a sociálnemu rozkolu v Nemecku. (EurActiv, 23.8.2011)