V rámci prieskumu verejnej mienky v EÚ, ktorý sa týkal postojov obyvateľov ku kvalite ovzdušia, sa niekoľko otázok týkalo aj produkcie energie, budúcnosti využívania rôznych zdrojov či obáv týkajúcich sa ťažby bridlicového plynu v susedstve.
Respondenti mali napríklad identifikovať energetické alternatívy, ktoré by sa podľa nich mali v nasledujúcich 30 rokoch prioritne rozvíjať, pričom zvoliť si mohli maximálne 2 možnosti.
Najmenej častou odpoveďou boli nekonvenčné fosílne palivá, napr. bridlicový plyn, a tiež tradičné fosílne zdroje. Naopak, až 70 % respondentov z celej EÚ najčastejšie uviedlo, že prioritou by mali byť obnoviteľné zdroje energie.
Fosílne zdroje
Nekonvenčné fosílne palivá považujú za prioritný zdroj najmä obyvatelia Poľska – 32 %. Priemer v EÚ bol len 9 %, pričom za prioritné pre budúcnosť ich považovali len 3 % opýtaných z Fínska, Švédska a Talianska. Na Slovensku tento energetický zdroj zmienilo 5 % opýtaných.
Konvenčné fosílne palivá, ako je uhlie, ropa či zemný plyn, považovali za prioritné v budúcnosti najmä Lotyši (19 %) a Gréci (15 %). Respondenti zo Slovenska zase prejavili veľký záujem o rozvoj technológie zachytávania a skladovania uhlíka (CCS). Za prioritnú pre nasledujúcich 30 rokov ju považovalo 22 % opýtaných, pričom priemer v EÚ bol 12 %.
SR: OZE a efektívnosť
Vo všetkých členských krajinách EÚ sa ako najčastejšia priorita uvádzali obnoviteľné energetické zdroje. Uprednostnilo ich 82 % opýtaných z Portugalska a 81 % opýtaných z Dánska, Nemecka, Rakúska a Španielska. Len v prípade Bulharska a Rumunska uviedla OZE menej ako polovica respondentov.
Na Slovensku ju za prioritu pre nasledujúce dekády považovalo 57 % opýtaných. V porovnaní s ostatnými členskými krajinami Slováci oveľa častejšie uvádzali ako prioritu energetickú efektívnosť. Zvýšenie úspor energie uviedlo ako prioritu až 44 % opýtaných.
Energetickej efektívnosti boli tiež naklonení najmä obyvatelia Malty, Luxemburska, Rakúska a Veľkej Británie. Túto možnosť si zvolilo 28 % opýtaných z celej EÚ, pričom najmenej často si ju zvolili Cyperčania (18 %).
Jadru veria hlavne Česi
Jadrovú energiu ako prioritu v nasledujúcich 30 rokoch uviedlo v priemere 18 % opýtaných z EÚ-27. Najmenej ju zmieňovali respondenti z Cypru a Rakúska (4 %). Jadro sa ako priorita vyskytovala aj v odpovediach obyvateľov krajín, v ktorých sa nedávno rozhodlo o odstavení alebo nebudovaní týchto elektrární. Za prioritu ju stále považuje 8 % respondentov z Nemecka, 11 % z Talianska a dokonca 21 % opýtaných z Belgicka.
Najčastejšie sa ako budúca energetická priorita vyskytovala v odpovediach z Českej republiky – 44 %. Spomedzi opýtaných zo Slovenska ju za prioritu považovalo 27 % respondentov.
Socio-demografická analýza odpovedí potvrdila, že jadru boli skôr naklonení muži ako ženy. Ako prioritu ju uviedlo 23 % opýtaných mužov z celej EÚ v porovnaní s 13 % žien.
Predchádzajúci rozsiahly prieskum postojov Európanov k jadrovej energii a bezpečnosti atómových elektrární sa uskutočnil na jeseň 2009 (Eurobarometer 324).