Rozvojová energia bude bez uhlia, jadra a biopalív

Komisár pre rozvoj Andris Piebalgs pre EurActiv uviedol, že v rámci iniciatívy pre podporu udržateľnej energie, ktorú v pondelok (16.4.) predstavil predseda Európskej komisie Barroso, sa vylúčia environmentálne škodlivé projekty.

„Nemôžem vylúčiť, že budeme  v plynárenských projektoch, obzvlášť plynu pre svietenie,“ priznal komisár Piebalgs. „Radi by sme podporili veľmi čistý energetický mix a v niektorých prípadoch pôjde o podpory plynu. Pri najmenšom by som ho nevylučoval a priori.“

Zdôraznil, však že sa nebude jednať o „žiadne jadro“. „Povedal by som, že veľmi jasné je, že ani žiadne uhlia. Našim zámerom nie je ani preskúmať biopalivá,“ dodal.

Komisár dodatočne objasnil, že do plynu nepredpokladá veľké investície a vyčlenené peniaze na technickú podporu energie v rozvojovom svete by sa mohli použiť na hodnotenia environmentálnych vplyvov.

Plynu len trochu

O klimatických rizikách spaľovania plynu sa vedú diskusie aj v rámci EÚ. Jedným z tvrdých odporcov začlenenia zemného plynu medzi nízkoemisné zdroje energie je podpredseda Strany zelených v Európskom parlamente Claude Turmes. Pokiaľ ale ide o sektor energetiky v rozvojových krajinách, je zhovievavejší a chápe pozíciu komisára Piebalgsa.

„Projekty svietenia plynom môžu  usporiť CO2 v atmosfére a ušetriť skleníkové plyny,“ povedal pre EurActiv. „Tieto projekty by sa mali podrobne zanalyzovať a pre tým, ako sa v nich pokročí by sa mali stať predmetom detailného preskúmania.“

Dodal však, že „by to nemala byť priorita komisára pre rozvoj, pretože nezmierňuje energetickú chudobu.“

EÚ predstavila novú stratégiu s cieľom uľahčiť prístup k udržateľnej energiu miliónom obyvateľov rozvojových krajín v rámci širšej stratégie pod záštitou OSN. Nástroj technickej pomoci EÚ vo výške 50 miliónov eur sa v priebehu nasledujúcich dvoch rokov sústredí na rozšírenie a zlepšenie inovatívnych finančných nástrojov, ako sú verejno-súkromné partnerstvá alebo schémy garancie rizík projektov v rozvojových krajinách.

EÚ ako hlavný donor rozvojovej pomoc v roku 2010 na rozvoj energetiky venovala v posledných 5 rokoch asi 1 miliardu eur. Približne polovica z toho šla na projekty obnoviteľnej energie (OZE), zvyšok hlavne na prepojenia infraštruktúry. Piebalgs uviedol, že interkonektory podporené z peňazí EÚ „mohli prenášať aj elektrinu vyrobenú z fosílnych palív“.

„Ak vzájomne prepájate krajiny – alebo ich časti – potom sa energia môže použiť oveľa širšie,“ pripomenul s tým, že dôraz EÚ bol primárne na OZE.

Zdá sa však, že ideu dôrazu na obnoviteľné zdroje v praxi nie vždy dodržiavajú bankové inštitúcie, ktoré sú financované z prostriedkov EK a členských krajín Únie. Mimovládne organizácie napríklad v koncom roka 2011 jasne ukázali, že investície rozvojových bánk, vrátane EBRD a EIB putovali viac do projektov podpory fosílnych palív, než na technológie zelenej energie. (EurActiv, 1.12.2011).

Veľa kriku pre nič

Novoavizované navýšenie pomoci pre energetiku je podľa hovorcu mimovládnej organizácie Oxfam Marc Olivier Herman „len absolútnymi drobkami“.

Rozvojový program OSN odhadol, že do roku 2030 bude prechod na čistú energiu stáť od 249 miliárd amerických dolármi, ale vyšplhať sa môže až na 1,37 bilióna dolárov.

José Manuel Barroso na tlačovej konferencii počas pondelkového stretnutia v Bruseli pripustil, že pomoc len zo strany EK „nestačí, potrebujeme, aby sa k nám pridal súkromný sektor a tiež silný záväzok našich partnerských krajín“.

Takisto libérijský minister pre energetiku Patrick Sendolo na bruselskom Summite EÚ o udržateľnej energii pre všetkých upozornil, že dodatočná európska pomoc len nevýrazne pomôže pri okamžitých výzvach, ktorým najchudobnejšie krajiny často po nedávnych krvavých konfliktoch čelia, a to je samotný prístup ľudí k elektrickej energie.  

Minister Sendolo priznal, že tak malá krajina ako Libéria nemá v krátkodobom horizonte šancu vymaniť sa zo závislosti na tradičných fosílnych palivách, vzhľadom na to, že „len ťažko priláka súkromných investorov“.

Okamžite či/a udržateľne?

V súčasnosti majú v jeho krajine prístup k elektrine len 3 % z 3,5 miliónov populácie a prioritou tak zostáva čo najrýchlejší prístup k elektrine aj pre ostatných obyvateľov. Údaje OSN hovoria, že priemer elektrifikácie v subsaharskej Afrike je 26 %.

„Ako máme zaujať zodpovednú rovnováhu pri poskytnutí toho, čo krajiny potrebujú a prechode na druhy energií, ktoré sú čisté a udržateľné?“, obrátil sa na publikum konferencie. Vysvetlil, že hoci by Libéria rada zhodnotila svoj potenciál pre solárnu energiu a biomasu, a tiež opravila zničené vodné elektrárne, na určitý čas sa bude musieť uspokojiť s drahými generátormi na benzín a naftu. Potom bude potrebné prebudovať prenosovú sústavu a ostatnú energetickú infraštruktúru.

„Potreby sú enormné,“ priznal Sendolo pre EurActiv. „Nemôžeme len tak zájsť na trh a požiadať o všetko súkromný sektor.“

Lepšiu východiskovú pozíciu má v tomto prípade Ghana, ktorá sa považuje za jednu z najstabilnejších afrických krajín a má tiež príjmy z vlastného ropného priemyslu. Tie by podľa slov ministra pre energetiku Joe Oteng-Adjeiho chcela Ďalej použiť na udržateľný rast a podporu OZE v krajine. Minulý rok vláda v Ghane schválila zákon, podľa ktorého sa má podiel OZE na výrobe elektriny do roku 2020 zvýšiť na 10 % zo súčasného 1 %.

Pre porovnanie, v rámci „ambicióznych“ cieľov EÚ si Slovensko stanovilo zvýšiť podiel OZE na hrubej konečnej spotrebe  v roku 2020 na úroveň 14 %. Malta má stanovený rovnaký podiel ako Ghana.

EÚ bude presadzovať univerzálny prístup k udržateľnej energii aj na summite OSN o udržateľnosti, ktorý sa uskutoční v dňoch 20.-22. júna v Rio de Janeiro.