Slovensko má novú energetickú politiku

Vláda na dnešnom zasadnutí schválila novú Energetickú politiku (EP) SR, ktorá stanovuje hlavné ciele a priority energetického sektora do roku 2035 s výhľadom na rok 2050. 

Hlavným cieľom  EP je zabezpečiť spoľahlivosť a stabilitu dodávok energií, efektívne využívanie energie  za optimálne náklady a zabezpečenie ochrany životného prostredia.  

Zároveň Slovensku pomôže napĺňať klimatické a energetické ciele 20-20-20, či nové ciele vyplývajúce z balíčku 2030, na ktorých sa dohodli lídri Európskej únie, a ktoré sú pre Slovensko záväzné.

Dôraz na energetickú bezpečnosť

Koncepcia, pôvodne predložená Ministerstvom hospodárstva už v máji 2014, je zameraná na optimalizáciu energetického mixu z hľadiska energetickej bezpečnosti.

Slovensko je takmer na 90 % závislé na dovoze primárnych energetických zdrojov: jadrové palivo (100 %), zemný plyn (98 %), ropa (99 %) a  uhlie (68 %). 

 

Graf 1: Energetický mix Slovenska 2013

Na zabezpečovanie stability dodávok energií je preto nevyhnutná diverzifikácia dopravných ciest najmä pre zemný plyn a ropu, keďže riziko prerušenia dodávok pre tieto komodity je v súčasnosti vyššie ako pre čierne uhlie a jadrové palivo.

V prípade prepravy zemného plynu bude Slovensko aj naďalej podporovať projekt prepojenia sietí Veľké Zlievce-Vecsés, ktorého plánovaný termín uvedenia do prevádzky je január 2015. Zároveň bude Slovensko spolupracovať s poľskou stranou na prepojení tzv. severno-južného koridoru. Tento projekt získa status spoločného záujmu EÚ a náklady na slovenskú časť budú približne 142 miliónov EUR. 

V súčasnosti  má Slovensko vybudované reverzné toky plynu s Rakúskom a Českom, vládny dokument však predpokladá podporiť východo-západný smer toku zemného plynu tak, aby SR nebola zásobovaná len z reverzného smeru.

Ropnú bezpečnosť posilní  rekonštrukcia  ropovodu Adria a výstavba nového ropovodu Bratislava – Schwechat. Tento projekt Európska komisia zaradila do kategórie strategických projektov pre úniu. 

Z hľadiska energetickej bezpečnosti  koncepcia operuje s jadrovým palivom ako najmenej závislým od výpadkov dodávok, pretože dodávky uránu sú diverzifikované zo stabilných regiónov.

Slovenská republika preto aj naďalej plánuje využívať  jadrovú energiu v rámci svojho energetického mixu. Plánované je dobudovanie 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce, či  vybudovanie nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice. 

So zvyšovaním jadrového potenciálu Slovenska nesúhlasí environmentálna organizácia Greenpeace Slovensko. „Vláda chce aj naďalej bezprecedentne podporovať ekonomicky neefektívny jadrový priemysel, náklady na ktorý koniec koncov aj tak zaplatia občania,“ uviedol koordinátor klimatickej kampane Pavol Široký.

Podpora obnoviteľných zdrojov poklesne 

Keďže využívanie domácich obnoviteľných zdrojov  (OZE) zvyšuje energetickú bezpečnosť, energetická politika SR predpokladá zvýšenie ich podielu v energetickom mixe do roku 2020 na 14% požadovaných Európskou úniou.

Cieľom v oblasti podpory elektriny z OZE je znižovanie výkupných cien tak, aby po roku 2020 nebola potrebná žiadna podpora schémou výkupných cien. 

Najväčší potenciál využívania OZE pri výrobe tepla s 10% má biomasa. V prípade výroby elektriny majú najväčší potenciál hydroelektrárne, ktoré už v súčasnosti pokrývajú až 19% spotreby.  Koncepcia ráta aj s vybudovaním novej elektrárne v Seredi, ktorý by využil potenciál rieky Váh, a prečerpávajúcej stanice Ipeľ.

Podporené bude aj budovanie veterných elektrární, ktoré je v súčasnosti pozastavené. Využívanie veterného potenciálu bude možné na základe princípu reverznej aukcie, pričom povolenie dostanú tí investori, ktorí ponúknu najnižšiu výkupnú cenu.