Štúdie: Investície do elektroenergetiky prinášajú rôzne príležitosti

Najväčšiu európsku ekonomiku čaká dramatický posun v štruktúre trhu s elektrinou, ktorý súvisí s rýchlejším odstavením jadrových reaktorov a ich nahradením obnoviteľnými zdrojmi energie (OZE). Nemeckí zákonodarcovia  by chceli, aby do roku 2020 pochádzalo z OZE 36 % elektriny v krajine. Celková kapacita na výrobu elektriny by sa mala v rovnakom období zvýšiť o 17 %, avšak podľa analýzy americkej firmy v súčasnosti Nemecko zaznamenalo pokles v objeme výroby elektriny o 5,6 %, ktorý súvisí s nahrádzaním tepelných elektrární obnoviteľnými zdrojmi.

Správa, ktorú v utorok zverejnila spoločnosť Frost & Sullivan, predpokladá do konca dekády nárast celkovej výrobnej kapacity na 179 gigawattov (GW), v porovnaní so 153 GW v roku 2010. Postarať by sa o to mali predovšetkým veterné a solárne zariadenia, ale tiež záložné plynové jednotky.

Analýza odhadla, že kapacita solárnych elektrární sa zvýši trojnásobne, elektrina z vetra sa bude každoročne zvyšovať v priemere o 2 GW.

„Energetický obrat“ si vyžiada aj značné investície, potrebné na modernizáciu prenosových sústav, výrobnej a distribučnej infraštruktúry, čo podľa konzultanta spoločnosti Jonathana Robinsona prináša aj „zaujímavé príležitosti pre výrobcov zariadení a projektových developerov“.

E.ON otvára dvere spolu-investorom

Nemecký koncern E.ON je ochotný ponúknuť na predaj časť akcií v projektoch výstavby príbrežných veterných parkov. Nemecké vydanie Financial Times v pondelok informovalo, že prebiehajú predbežné rozhovory so záujemcami.

Mike Winkel, výkonný riaditeľ pre klímu a obnoviteľné zdroje v spoločnosti E.ON, pre nemecké noviny uviedol, že dodatočné financovanie umožní spoločnosti vybudovať v budúcnosti väčšie parky.

Už v decembri 2011 E.ON oznámil, že v nasledujúcich piatich rokoch investuje 7 miliárd eur na rozvoj OZE na pobreží Severného a Baltského mora. Snaží sa tak komplexne adaptovať na transformáciu energetickej politiky na domácom trhu, kde ho čaká predovšetkým nahradenie jadrovej energetiky, ale tiež na spoločnom európskom trhu, v súvislosti s klimaticko-energetickými cieľmi 20-20-20.

Predmetom avizovaných investícií je výstavba troch veľkých veterných parkov – Amrumbank West s odhadovanými nákladmi 1 miliarda eur a 80 turbínami s celkovou kapacitou 288 megawattov (MW), Humber Gateway v britských vodách s kapacitou 219 MW a nákladmi vo výške 850 miliónov eur a Kårehamn na juhu Švédska za vyše 120 miliónov eur a s kapacitou 48 MW.

Nevyhnutnou súčasťou projektov ale bude zlepšenie prenosu elektriny. Firma preto podporí aj výstavbu nových elektrických rozvodov, podobne ako v prípade výstavby nedávno sprevádzkovaného vedenia vysokého napätia medzi Breklumom a Flensburgom, ktoré okrem iného bude slúžiť aj pre transport elektriny vyrobenej v spomínanom parku Amrumbank West.

E.ON verí, že sa mu podarí prilákať najmä penzijné fondy a poisťovne, ktoré sú zväčša otvorenejšie voči dlhodobým obdobiam pre návratnosť investícií.

Konsolidácia veterného trhu

V prospech ich očakávaní hovorí napríklad aj analýza spoločnosti PricewaterhouseCoopers (PwC), ktorá očakáva, že tento rok sa začne konsolidovať trh s veternou energiou a inštitucionálni investori budú viac ochotní podporiť tieto projekty.

Evolúcia dohôd týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov ale bude závisieť od vývoja krízy v eurozóne. Hoci PwC predvída pokračovanie scenára pretrvávajúcej neistoty, ak dôjde k nepriaznivým udalostiam, ktoré povedú k hlbšej kríze eurozóny, počet dohôd by sa mohol stlmiť.

Príkladom spolupráce medzi inštitucionálnym investorom a energetickou firmou môže byť minuloročná dohoda medzi Dong Energy a PansionDanmark o spolufinancovaní výstavby veterného parku vo výške 6 miliárd dánskych korún (asi €807 mil.). Takisto Bank of London and The Middle East (BLME) v pondelok (20.2.) oznámila, že sumou 14 miliónov libier (asi €16,74) podporí modernizáciu prenosovej sústavy pre dodávky elektriny z veterných parkov na britskom pobreží.

Dôležitým hráčom na trhu sa podľa PwC stanú firmy z Ázie  a pacifickej oblasti, ktoré budú odkupovať aktíva v sektore čistej energie. „Rozsah pre veľmi významnú kombináciu medzi jedným alebo viacerými subjektmi z Ázie, Pacifiku, Európy a Severnej Ameriky existuje a rok 2012 by mohol byť tým, kedy k tomu dôjde. Slabosť európskej firmy prebieha v rovnakej dobe ako sa čínska vláda snaží obmedziť počet dodávateľov turbín na pevnine, čo spôsobuje spomalenie projektov v Číne a rastúci apetít čínskych producentov turbín na zámorských trhoch,“ uvádza sa v správe PwC.

Zdroje + prenos + šetrenie

Winkel  varoval, že snahu spoločností ako je E.ON môžu najmä po roku 2015 skomplikovať  oneskoria v modernizácii prenosových sústav a schopnosti zapojiť nové zdroje do siete. V nedávnom vyjadrení pre Berliner Zeitung pripustil, že projekt Amrumbank West v Severnom mori bude meškať asi 15 mesiacov oproti očakávaniam.

Do roku 2020 by sa preto len v samotnom Nemecku malo vybudovať 3000 km nových káblov , aby sa zabezpečili stabilné dodávky elektriny. Nemecký Financial Times vytvoril aj infografiku najdôležitejších projektov, ktoré vedú predovšetkým severojužným smerom.

Napriek zvýšeniu kapacity produkcie elektriny, dôjde podľa štúdie firmy Frost & Sullivan k zníženiu celkovej výroby elektriny, a to v roku 2020 na 590 terawatthodín (TWh) v porovnaní so 625 TWh v roku 2010. Dôvodom má byť prijatie rôznych opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti. Podľa zákona o energetickej efektívnosti by sa do roku 2020 mala spotreba energie znížiť o 9 % v porovnaní s úrovňou v rokoch 2001 – 2005.

Autori štúdie zároveň upozornili, že Nemecko bude musieť zvýšiť dovoz elektriny od svojich susedov, takže pre Berlín bude dôležitý aj rozvoj cezhraničnej energetickej infraštruktúry. Ako počiatočný kapitál by mohli slúžiť granty z Nástroja na prepojenie Európy, ktorý v októbri 2011 predložila Európska komisia.

Fosílne palivá budú mať naďalej primát spomedzi energetických zdrojov v Nemecku. Najvýznamnejším zdrojom by ale malo zostať uhlie s podielom 37 % na výrobe elektriny, a to aj napriek zatvoreniu viacerých baní. Podľa analýzy bude viac tepelných elektrární závisieť na uhlí importovanom zo zahraničia. Výroba elektriny zo zemného plynu by si mala udržať podiel 14 %.

(EurActiv/Reuters)