Únia sleduje potenciál OZE za hranicami

Európska únia sa snaží svojimi cieľmi pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie do roku 2020 udržať ako svetový líder v rozvoji obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Napriek nie najideálnejším prírodným podmienkam pokiaľ ide o množstvo slnečného žiarenia sa Nemecko stalo jednotkou pri zavádzaní solárnych technológií. Dobehnúť sa ho snažia aj Taliansko, Španielsko či USA a do rozvoja produkcie z OZE sa naplno vrhla aj Čína.  Perspektívne zdroje sa podľa mnohých odborníkov skrývajú na juhu a juhovýchode Európy.

Zavedenie inteligentných vládnych politík a otvorenie trhov s energiami pre investície súkromného sektoru budú podľa odborníkov z Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) kľúčom k odomknutiu masívneho potenciálu obnoviteľnej energie Afriky.

Spoločné výskumné centrum EÚ (JRC) zmapovalo potenciál obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v Afrike. Autori zanalyzovali súčasnú spotrebu energie na kontinente a tiež vyhodnotili potenciál rôznych OZE – solárnej, veternej, vodnej energie i biomasy a tiež potenciál nákladov a súvisiacu environmentálnu udržateľnosť.

Ako poukázal Eberhard Rhein 22 krajín v oblasti Severnej Afriky a Arabského polostrova (MENA) má dohromady potenciál solárnej energie na úrovni 4,3 milióna TWh/ročne, čo je 27 tisíckrát kombinovaný objem ich zásob ropy, ktorý by umožnil naplniť ich vlastný aj európsky dopyt po elektrine na viac než celé 21. storočie.

Bývalý predstaviteľ Európskej komisie pre vonkajšie vzťahy a poradca bruselského Centra pre európsku politiku (EPC) uviedol, že oblasť severnej Afriky a Perzského zálivu je preto s viac než 2500 slnečnými hodinami ročne a hustotou žiarenia takmer 3000 kWH/m2/ročne „ideálnymi miestami pre výrobu elektriny zo slnka.“

Rôzne voľby v Afrike

Mapa potenciálu pre výrobu elektriny zo slnečnej energie v Afrike, založená na fotovoltickom geografickom informačnom systéme (PVGIS) centra JRC ukazuje, že v mnohých častiach Afriky by sa z rovnakých fotovoltických (FV) panelov mohlo vyprodukovať dvojnásobok elektriny ako v strednej Európe. Avšak pri vyhodnocovaní udržateľnosti solárnej energie na výrobu elektriny  vo vidieckych oblastiach je túto možnosť potrebné prehodnotiť v porovnaní s nákladmi na výstavbu a modernizáciu rozvodov a tradičnými diesel generátormi. Kombinovaná analýza FV systémov, rozšírenia sietí a diesel možností ukazuje, ktorá voľba je pre ktorú oblasť nákladovo najefektívnejšou.

Porovnanie potenciálu fotovoltiky a dieselu v Afrike, Zdroj: JRC

V severnej Afrike súperí sľubný potenciál obnoviteľných zdrojov, hlavne slnečnej a veternej energie, s lacnými fosílnymi palivami. V subsaharskej oblasti je zase hlavnou výzvou udržateľnosť a účinnosť tradičného využívania biomasy a poskytnutie vhodnej alternatívy, ktorá zabráni jej nadmernému využívaniu. Táto alternatíva by sa mala zakladať na ekologických zdrojoch energie, najmä vzhľadom na to, že drevo a drevené uhlie majú subsaharskej Afrike 80 percentný podiel na celkovej spotrebe energie a väčšina obyvateľstva žije na vidieku bez prístupu k elektrine. 

V rovníkovej Afrike sa rysuje veľký potenciál pre vodné elektrárne, nakoľko je tam rozšírená sieť trvalo tečúcich riek a navyše väčšina domácností sa nachádza skôr bližšie pri rieke než pri existujúcej elektrickej infraštruktúre.

Aj vzhľadom na súčasnú elektrickú sieť je preto podľa autorov veternú energiu vo väčšom meradle najvhodnejšie rozvíjať v severných častiach Afriky, najmä pri pobreží Stredozemného mora a tiež v najjužnejších častiach kontinentu.

Pokiaľ ide o biomasu, správa zdôrazňuje dramatický rozdiel medzi efektívnosťou jej produkcie a využitia tohto paliva medzi EÚ a subsaharskou Afrikou. Autori skúmali udržateľnosť rozvoja dreva a nie úplne prebádaný potenciál ďalších energetických surovín ako je cukrová trstina.

Motory a bariéry pre financovanie

UNEP sa zase zameral na možnosti financovania projektov OZE v subsaharskej Afrike, ktoré by prispeli k zmierneniu chudoby na kontinente a prispeli k jeho širokému a udržateľnému rozvoju.

„Asi 1,3 miliardy ľudí po celom svete stále nemá prístup k elektrine a 95 % z nich žijú v Afrike. Kontinent je pritom bohatý na obnoviteľné zdroje, ktoré pri realizácii správneho druhu politík môžu odomknúť nový rozvoj v budúcnosti,“ uviedol výkonný riaditeľ UNEP Achim Steiner.

Odborníci z UNEP vo svojej štúdii načrtli možnosti ako prekonať súčasné prekážky, najmä pokiaľ ide o náklady na výrobu elektriny a zložitý prístup do siete. Odhadli, že ak sa kým nedôjde k silnejším záväzkom s cieľom obrátiť aktuálne trendy, v roku 2030 bude bez elektriny stále polovica obyvateľstva v subsaharskom regióne. Uviedli, že spoliehanie sa na tradičné zdroje pre výrobu elektriny v domácnostiach nebude stačiť a kvôli rastúcemu dopytu a potrebám bude nevyhnutné v Afrike každoročne nainštalovať asi 7000 MW novej výrobnej kapacity.

Investori pritom veria, že veľká časť tejto kapacity sa môže dosiahnuť z domácich zdrojov. Poukazujú pritom na značný potenciál OZE v Cape Verde, Keni, Sudáne, Čad a na Madagaskare.  Podľa Africkej rozvojovej banky je napríklad potenciál veternej energie v Mauretánii takmer štyrikrát vyšší než energetické potreby krajiny, v Sudáne by zase mohla pokryť až 90 % ročných potrieb elektriny.

OZE v regióne MENA

Ako uviedol Eberhard Rhein, v solárne sľubnom regióne MENA je však v súčasnosti nainštalovaná kapacita ani nie 1 GW, čo je menej ako desatina novoinštalovanej kapacity v Nemecku za posledný rok. K zmene dochádza len pomaly. Niektoré krajiny, hlavne tie, ktoré nemajú žiadne alebo len malé zásoby fosílnych palív, robia prvé kroky smerom k OZE.

Alžírsko či Maroko si za cieľ stanovili do roku 2030 rozšíriť výroby elektriny zo slnka a vetra na úroveň 40 % podielu. Skromnejšia Saudská Arábia plánuje do roku 2020 zo slnka pokryť 10 % svojich potrieb. Spojené arabské emiráty si dali za cieľ do konca dekády naplniť zo slnka 7 % svojho dopytu, z toho polovica má byť prostredníctvom fotovoltických panelov  polovica z koncentrovanej slnečnej energie (CSP).

V tomto roku sa napríklad do prevádzky spustí projekt CSP elektrárne Shams 1 pri meste Masdar v Abu Dhabi. Náklady na výstavbu sú 600 miliónov dolárov. Odrazové plochy parabolických žliabov na takmer 260 tisíc zrkadlách budú mať výkon asi 100 MW a zariadia sa medzi najväčšie solárne projekty na svete. Do projektu sa zapojila domáca firma Masdar, španielska Abengoa Solar a francúzsky Total.

Vďaka realizácii projektu sa od augusta 2012 ušetrí asi 175 tisíc metrov kubických emisií CO2 ročne, čo sa rovná vysadeniu 1,5 milióna stromov alebo stiahnutiu 15 tisíc áut z miestnych ciest. Nasledovať by mali aj projekty elektrárne Shams 2 a 3.

Úzka spolupráca

Záujem EÚ o spoluprácu s krajinami Perzského zálivu v projektoch OZE potvrdzuje aj diskusia prostredníctvom bilaterálnej Siete pre čistú energiu EU-GCC. Európske firmy  radi prispejú svojim know-how, návrhy a technológiami na projekty s perspektívnou budúcnosťou, najmä keď sa môžu spoľahnúť na podporu od bohatých regionálnych partnerov.

Relatívna geografická blízkosť podľa Rheina priamo nabáda „k úzkej spolupráci medzi oboma pobrežiami Stredomoria, pri investíciách aj prepojeniach sietí“. Najplodnejšia kolaborácia sa má vytvoriť medzi Európou a Maghrebom. „Značné množstvo projektov je tu vo fáze plánovania aj konštrukcie s účasťou európskej protistrany, vrátane EIB a vyhliadky na prepravu veľkého množstva solárnej elektriny do Európy sú tu v strednodobom horizonte realistické,“ napísal.

Ako príklad a „ústredný bod“ uvádza projekt Desertec, v rámci ktorého sa má do roku 2040 investovať do fotovoltických a CSP elektrární asi 400 miliárd eur. „Európa by mohla až 15 percent svojich elektrických potrieb v polovici storočia uspokojiť z dovozu zo solárnych elektrární v severnej Afrike, ktorá bude prepojená obrovskými inteligentnými sieťami až po Škandináviu a bude formovať neodmysliteľný doplnok k veternej energii z pobrežia,“ argumentuje Rhein.

Riaditeľ UNEP Achim Steiner zdôraznil: „Urýchlenie a zväčšenie rozsahu udržateľnej energie pre všetkých bude kľúčom pre realizovanie prechodu na nízkouhlíkové, zdrojovo efektívne a inkluzívne zelené hospodárstvo.“