Vietor na Balkáne láka investorov

Autor: AKARAKINGDOMS, Zdroj: FreeDigitalPhotos.net

Prírodné podmienky na západnom Balkáne sa v predstavách investorov do veternej energie javia ako ideálne – je tu množstvo stabilného vetra s vhodnou rýchlosťou , ktorý vzniká v dôsledku lokálnych rozdielov medzi teplotami a tlakom vzduchu medzi Jadranským morom a hornatým vnútrozemím.

Európska asociácia pre veternú energiu (EWEA) vo februári vydala publikáciu zameranú na rozvíjajúce sa trhy v Európe, kde uviedla, že na Balkáne „existuje obrovský potenciál pre veternú energiu“. Zároveň ale priznala, že pre „zaistenie stáleho rastu budú potrebné stabilnejšie politiky a lepšie podporné mechanizmy“.

Ekonómovia vo svojich vyhliadkach pre región predpovedajú na rozdiel od eurozóny a väčšiny krajín EÚ hospodársky rast. Za najsľubnejšie trhy sa považujú Srbsko a Chorvátsko.

Spoločnosť Continental Wind Partners má síce sídlo v USA, avšak väčšinu svojich projektov realizuje v Európe. Podieľala sa na konštrukcii najväčšieho veterného parku v Európe – Fantanele-Cogealac v Rumunsku, ktorý v roku 2008 kúpil český koncern ČEZ, i na projekte parku Mirovci, ktorý bude po dokončení najväčším v Bulharsku. V roku 2006 vstúpila na poľský trh a najnovšie rozvíja aj projekty v Chorvátsku a Srbsku.

Dovolenka s výhľadom na vrtule?

Chorvátsko sa s pobrežím v dĺžke asi 1780 km stane od júla členskou krajinou EÚ a v súlade s energetickými politikami Únie sa predpokladá rozvoj obnoviteľných zdrojov energie v rámci národného energetického mixu. Záhreb si už vypočítal aj svoj cieľ pre OZE do roku 2020, v rámci ktorého plánuje vybudovať veterné parky s kapacitou 1200 MW.

Developeri ale stále bojujú so zdĺhavým procesom vydávania povolení a tiež obmedzeniami prenosovej sústavy pre pripojenie novej kapacity, čo môže naplnenie zamýšľaných cieľov zmariť.

„Rozvoj projektu trvá asi päť až sedem rokov, čo je neprijateľne dlho. Ak sa to tak zostane, Chorvátsko nesplní ciele EÚ a môže čeliť pokutám,“ uviedol pre Reuters analytik Edo Jerkic.

Vzhľadom na významný hospodársky prínos turistického ruchu na pobreží a vhodné podmienky aj ďalej od pobrežia sa projekty parkov zatiaľ sústreďujú na pevninskú oblasť regiónu Kvarner. Vláda v Záhrebe tiež predstavila plány investovať miliardy eur do modernizácie a výstavby tepelných i vodných elektrární. (2.1.2013

Poučenie z chýb v EÚ

Nové trhy na západnom Balkáne by sa z pohľadu prilákania investícií mali podľa odborníkov zamerať najmä na jasný regulačný rámec, správne nastavenie stimulov a dotácií a na nevyhnutnú modernizáciu prenosovej sústavy, čím sa vyhnú hlavným problémom, ktoré zamestnávajú aktérov pri rozvoji OZE v krajinách EÚ.

Vlády v Bosne, Chorvátsku, Macedónsku i Srbsku už intenzívne diskutujú o tom, ako firmám ponúknuť zaujímavé stimuly, ale zároveň sa vyhnúť neudržateľnému zvyšovaniu účtov za elektrinu v dôsledku príliš štedrých podpôr a tiež dodatočným škrtom v nastavených dotačných systémoch, ktoré vyvolali nevôľu od Veľkej Británie po Rumunsko.

Srbská vláda tiež nedávno rozhodla o znížení výkupných cien pre veterné elektrárne a znížení dostupnej kvóty pre pripojenie novej kapacity.

„Nízke kvóty pre integráciu vetra znamená, že developeri, ktorý už niekoľko rokov pracujú na projektoch, by nemuseli byť schopní postaviť nové turbíny,“ varovala Ana Brnabic, projektová manažérka Continental Wind Serbia a vedúca Srbskej asociácie pre veternú energiu (SEWEA). Firma napríklad počas 4 rokov plánuje vybudovať 2 parky s kapacitou takmer 300 MW, ktoré by dokázali pokryť 7 % ročného dopytu po elektrine v krajine.

Na obavy investorov, ktorí argumentovali tým, že prijaté opatrenie ohrozí plánované investície do asi 20 projektov s kapacitou 3000 MW, vláda reagovala prísľubom, že tarifa sa každoročne bude indexovať podľa miery ročnej inflácie v eurozóne.

(EurActiv/Reuters)