Výbor EP žiada viac európsky prístup k OZE

V správe o aktuálnych výzvach a príležitostiach pre energiu z obnoviteľných zdrojov (OZE) na európskom trhu s energiou, ktorú v utorok (19.3.) schválil výbor Európskeho parlamentu ITRE, Herbert Reul (Európska ľudová strana, Nemecko),  uviedol, že v dôsledku rozdielov medzi prvkami národných trhov, rôznymi potenciálmi a fázami rozvoja technológií a ich vyspelosti, funguje v EÚ škála rôznych schém pre podporu obnoviteľných zdrojov.  

Tým, že existuje asi 170 rôznych podporných mechanizmov dochádza k značnej neefektívnosti v cezhraničnom obchode, pretože sa posilňujú a dokonca prehlbujú existujúce nerovnosti. To bráni vybudovaniu vnútorného trhu s energiou, ktorý by sa mal podľa dohody lídrov členských krajín zo 4. februára 2011 stať skutočnosťou už budúci rok.  

„Všetci očakávame, že podiel obnoviteľných zdrojov bude rásť, ale takýto rast budeme schopní pojať len ak sa zavedie požadovaná infraštruktúra,“ uviedol Reul. „Naša súčasná úprava s veľkou paletou rôznych podporných mechanizmov určite nie je ideálna, najmä pokiaľ ide o vnútorný trh s energiou. V budúcnosti by sme mali nájsť európskejší prístup. Mali by sa využiť enormné potenciály rôznych členských krajín.“

Úspory zo spolupráce

Europoslanci podčiarkli nedávne upozornenie Európskej komisie, že hoci smernica 2009/28/ES umožňuje štátom splniť ich cieľ pre OZE do roku 2020 prostredníctvom mechanizmov spolupráce, dosiaľ ho napriek značným výhodám takmer nevyužili.

Predpokladá sa, že členské štáty na dosiahnutie národných cieľov pre podiel OZE do roku 2020 vynaložia asi 41 miliárd eur vo forme dotácií. Komisia vo svojom pracovnom dokumente z roku 2008 uviedla, že optimálny obchod s OZE by mohol ušetriť až 8 miliárd eur ročne. Podľa záverov štúdie, ktorú v roku 2011 vydali Ecofys, Ernst & Young, Fraunhofer Institute a Viedenská technická univerzita by zase štáty mohli lepšou spoluprácou ušetriť 2,8 miliardy eur ročne.

V praxi zatiaľ mechanizmus spolupráce využíva len Nórsko a Švédsko. Veľká Británia vyjednáva s Írskom o dodávkach elektriny z jeho veterných elektrární. Záujem o spoluprácu prejavilo aj Luxembursko a momentálne rokuje s viacerými krajinami EÚ, ktoré očakávajú prekročenie stanoveného cieľa pre podiel vlastnej zelenej energie.

Pracovné miesta

Podľa niektorých analytikov je ale ťažké presvedčiť politikov v členských krajinách, aby sa vzdali vytvárania pracovných miest v sektore OZE na lokálnej úrovni v prospech inej krajiny. Snaha Berlína o podporu výstavby solárnych elektrární v Grécku, pričom elektrina by sa následne  dovážala do Nemecka, vyvolala nesúhlas zo strany verejnosti kvôli obavám zo straty pracovných miest doma.

Odborníci na energetiku ale tvrdia, že čím skôr si krajiny zaistia spoluprácu v obchodovaní s OZE, tým lepšiu poistku získajú v prípade, že dôjde k zvýšeniu cien elektriny z OZE dostupnej pre obchodovanie na poslednú chvíľu. Dôvodom ne-aktívneho prístupu vlád je podľa niektorých aj to, že Komisia jasne nestanovila či a ako potrestá vlády, ktoré svoje záväzky a ciele do roku 2020 nesplnia.

Europoslanci vo výbore ITRE podporili stanovenie cieľov a míľnikov pre podiel OZE do roku 2050, avšak odmietli dodatok, ktorý hovoril o povinnom cieli na úrovni 40 – 45 % pre rok 2030.

Dane a rýchlosť víťazia

Príklad jediného mechanizmu spolupráce v podpore elektriny z OZE ukazuje aj na ďalšie riziko. Systém vzájomného uznávania certifikátov pre zelenú elektrinu funguje medzi Švédskom a Nórskom od 1.1.2012. Krajiny si stanovili spoločný cieľ zvýšiť do roku 2020 produkciu z OZE o 26,4 terrawatthodín (TWh). Pre účely vykazovania si následne vzniknutú produkciu rovnomerne rozdelia bez ohľadu na to, kde je daný zelený zdroj výroby umiestnený.

Ukazuje sa, že pri budovaní projektov OZE v praxi nemusí byť hlavným faktorom samotný prírodný potenciál pre ich rozvoj. Nižšie dane a výhodnejšie finančné pravidlá vo Švédsku sú pre investorov príťažlivejšie než ideálne podmienky na výstavbu veterných turbín na dlhom a členitom pobreží Nórska. Rozdiely sa ukazujú aj pri rýchlosti vydávania licencií pre nové výrobné zdroje a pre prístup do siete, kde má opäť lepšiu pozíciu Švédsko.

Počas prvého roka fungovania schémy tak nórska produkcia dosiahla ledva 0,2 TWh, pričom indikatívny cieľ vlády predpokladal úroveň 1,47 TWh. Nórska konzultačná spoločnosť Thema očakáva, že vo Švédsku sa z dôvodu rozdielnych daňových pravidiel vybuduje asi 57 % dohodnutej produkcie. Tým sa opäť viac podporí tvorba pracovných miest na jednej strane.