Milan Krajniak: Nateraz sme v obrane odkázaní na spoluprácu s krajinami Západu

Milan Krajniak. [TASR/Martin Baumann]

VOĽBY 2020 | Na rezorte obrany by MILAN KRAJNIAK najprv vykonal audit.  Pri diskusii o budúcnosti NATO by chcel k zhode dospieť najmä s partnermi vo V4. „Prosím, nech sa páči,“ hovorí o scenári zahraničných príspevkov na vojenské letiská, ak by boli skutočne len „čistým darom“.

Milan Krajniak je podpredsedom hnutia Sme rodina, predsedom Výboru NR SR pre preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a členom Výboru pre obranu a bezpečnosť. V minulosti pôsobil ako člen prezídia Fondu národného majetku, z ktorého odstúpil po medializovaní kauzy Gorila. Bol tiež poradcom ministra vnútra Daniela Lipšica a minulý rok aj kandidátom na post prezidenta SR. V rozhovore s ním sa dozviete:

  • či by v novej bezpečnostnej stratégií ponechal stať o agresívnej politike Ruska,
  • prečo a ako chce Sme rodina zapojiť do obranného plánovania občanov,
  • kto by mal byť najbližším spojencom Slovenska v otázkach nákupov a obstarávania novej techniky,
  • prečo je skeptický voči vytváraniu európskej armády,
  • či by od Spojených štátov prijal príspevky na rozvoj infraštruktúry armádnych letísk,
  • a ktoré inštitúcie by chcel posilňovať v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

 

V rozhovore pre Denník N Boris Kollár hovoril, že Sme rodina bude „drahou nevestou“ a v prípade účasti vo vláde má záujem o rezorty obrany alebo vnútra. Vzhľadom na to, že ste v hnutí gestorom pre obe tieto oblasti, trúfali by ste si na ministerský post?

Našou prioritou je realizácia programu v oblasti rozvoja bytovej a dopravnej infraštruktúry, ktorý môže priniesť veľa pracovných miest a rozvoj bývania na Slovensku. Absolútnou prioritou je preto ministerstvo dopravy a ďalšie rezorty, ktoré naň nadväzujú. Samozrejme, každá plnoformátová strana, ktorou sa cítime byť, musí mať zastúpenie aj v silových rezortoch. Na niektorý z nich si preto budeme určite nárokovať. Predseda Kollár to definoval tak, že ide o vnútro, obranu alebo o Slovenskú informačnú službu. Keďže som členom brannobezpečnostného výboru, najpravdepodobnejším nominantom na funkciu ministra vnútra alebo obrany by som bol ja.

V obrannej časti programu hovoríte o schvaľovaní novej bezpečnostnej, obrannej a vojenskej stratégie v podobe, ako boli pripravené tímami z rezortov diplomacie a obrany. Niektoré strany tvrdia, že dokumenty, ktoré prešli vládou, no neprešli v NR SR, sú už dnes zastarané. Mali by ste záujem o znovuotvorenie diskusie o týchto stratégiách?

Ak už nastala zhoda veľkej časti politického spektra na Slovensku na materiáloch, ktoré sú pripravené – mám na mysli najmä bezpečnostnú a obrannú stratégiu – je podľa mňa rozumnejšie a jednoduchšie prijať ich v podobe, v akej sú a v ktorej už našli zhodu. Nebránime sa diskusii ani o istej novelizácii, ale skôr si myslím, že ak nastali drobné zmeny napríklad v oblasti kybernetickej bezpečnosti, tak by sa to dalo drobne upraviť. V zásade však preferujeme schválenie zhruba v znení, v akom boli pripravené pred približne dvomi rokmi.

V znení bezpečnostnej stratégie z roku 2017 sa explicitne spomína agresívna politika Ruska, s čím mali niektoré strany v Národnej rade zásadný problém. S touto formuláciou by ste súhlasili?

Rusko tam nie je explicitne označené za hrozbu a je pomenovaná konkrétna činnosť, ktorou bolo anektovanie územia susedného štátu bez jeho súhlasu. Áno, takýto postup v blízkosti našich hraníc považujeme za bezpečnostnú hrozbu a v takejto formulácii by to malo  aj ostať. Ale rovnako považujeme za bezpečnostnú hrozbu podľa navrhovaných stratégií napríklad aj nelegálnu migráciu z oblasti Blízkeho východu, pri ktorom vieme, že problém spôsobili okrem iného aj vojenské zásahy našich spojencov. V tomto zmysle sa mi zdá bezpečnostná a obranná stratégia vyvážená. Pomenúva hrozby, ktoré vidíme a činnosti, ktoré považujeme za ohrozujúce, nie jednotlivé štáty.

Uvedomujúc si všetky riziká, plynúce z konfliktu na východnej Ukrajine, asi každý uzná, že je veľký rozdiel medzi hrozbou, ktorou je pre svet napríklad Severná Kórea s jadrovými zbraňami alebo Islamský štát, ktorý je čisto teroristickou organizáciou. Práve to sú aktuálne hrozby, ktoré sú život ohrozujúce a ktoré priamo ovplyvňujú fungovanie a bezpečný život ľudí na celom svete a v Európe obzvlášť. Dávať na rovnakú úroveň Rusko sa mi zdá neprimerané.

Rusi posilňujú prítomnosť za polárnym kruhom, NATO je nejednotné

Pre klimatickú krízu, ktorú sprevádza aj topenie ľadovcov a zjednodušovanie prechodu, sa Arktída dostáva z periférie bezpečnostného záujmu do jej centra. Ruská vojenská prítomnosť sa strojnásobila a Čína nechce ostať pozadu napriek tomu, že územia v regióne nemá.

V programe píšete, že by sa slovenské spravodajské služby „mali sústrediť aj na elimináciu ruských, čínskych, severokórejských, ale aj niektorých partnerských spravodajských zložiek na území Slovenska“.

Určite. Všetkých služieb, ktoré vyvíjajú na území Slovenskej republiky činnosť za účelom zberu utajovaných skutočností a informácii, ktoré môžu použiť či už vo vojenskom, alebo aj v ekonomickom súperení.

Nemôžu takéto otvorené a deklarované aktivity podkopať dôveru našich partnerov napríklad v Aliancii?

Každá suverénna krajina predsa bráni svoj priestor pred pôsobením cudzích spravodajských služieb. Mám pocit, že ak by sme to nerobili, práve vtedy by sme pre nikoho neboli dôveryhodným partnerom.

Partnerov hľadajme najmä v strednej Európe

Čo sa plánu rozvoja obrany a jej modernizácie týka, v programe hovoríte o zapojení nielen odbornej verejnosti, ale aj o pripomienkovaní od občanov. Kde v tomto odvetví vidíte pridanú hodnotu občanov?

Máme predsa bývalých pracovníkov ministerstva obrany alebo bývalých dôstojníkov, vojakov, príslušníkov ozbrojených síl vo výslužbe, ktorí nemusia byť zapojení v profesijných organizáciách, ale ich názory sú samozrejme vítané a mohli by byť zohľadnené. Mnoho odborníkov už nepôsobí v štátnej sfére a nepochybne má čo povedať.

Hovoríte skôr o odborníkoch a odbornej verejnosti. Ako sa ale do obranného plánovania zapoja bežní občania, ktorých spomínate v programe?

Tak ako sa má občan právo vyjadriť k výberu policajného prezidenta, nakoľko má právo zúčastniť sa na zasadnutí brannobezpečnostného výboru, ktorý vypočúva kandidátov na policajného prezidenta, tak si myslím, že nie je problém aby sa ktokoľvek mohol vyjadriť aj k takýmto strategickým zámerom.

Vystúpiť z NATO? Bola by to katastrofa pre bezpečnosť aj ekonomiku, hovoria slovenskí experti

Hoci Severoatlantická aliancia nástroje na vystúpenie zo spoločenstva k dispozícii má, bezpečnostní experti sa zhodujú, že táto riskantná špekulácia by bola politickým, ekonomickým, no najmä bezpečnostným hazardom a pre krajinu, akým je Slovensko, by mohla skončiť katastrofou.

Nakoľko by mal byť slovenský plán rozvoja obrany v budúcnosti v zhode s odporúčaniami NATO, najmä v súvislosti s ďalšími nákupmi techniky?

Náš plán rozvoja musí byť v prvom rade vytvorený na základe nášho odhodlania brániť našu územnú celistvosť a suverenitu. Samozrejme potom a po dohode s našimi partnermi v NATO musí prebehnúť istá špecifikácia. Je predsa zrejmé, že Slovenská republika nemôže mať desať tankových divízii, 1 500 stíhacích lietadiel, 500 bombardovacích lietadiel a rovnako nebudeme mať ponorky a lietadlové lode.

V spolupráci s partnermi najmä v strednej Európe môže dôjsť k istej špecializácii slovenskej, českej a poľskej armády. Tieto vojenské zručnosti a spôsobilosti môžu pôsobiť doplnkovo a partnersky. Asi je zbytočné, aby sme sa snažili rozvíjať malú armádu, ktorú päťmiliónová krajina vo všetkých spôsobilostiach rovnomerne nemôže finančne utiahnuť.

Podporujete teda omnoho bližšiu spoluprácu krajín Vyšehradskej štvorky v obrane?

Táto spolupráca už prebieha a osobne som za jej prehlbovanie a pokračovanie. Ako sa ukázalo, nielen z hľadiska vojenských spôsobilostí, ale aj z hľadiska ľudskej komunikácie, či spôsobu a prístupu velenia v armáde sú si tieto krajiny a ich vojaci blízki. Spolupráca sa ukázala byť prospešná.

Malo by byť partnerstvo s krajinami V4 pre Slovensko väčšou prioritou ako spolupráca v spoločnej európskej obrane?

Som veľmi skeptický k vytváraniu európskej armády, o ktorej sa raz za desať rokov začne vážnejšie hovoriť. To, k čomu nie som skeptický a čo by malo veľký prínos je, ak by krajiny V4 dokázali viac spolupracovať pri väčších výzbrojných nákupoch pre svoje armády. Tam vieme dosiahnuť zaujímavú „množstevnú“ zľavu a lepšie podmienky pri servise. Navyše je efektívne, ak by napríklad v  prípadnom vojenskom konflikte došlo k poškodeniu a technika by pôsobila na spoločných platformách, bola by vzájomne nahraditeľná, či s doplnkovými náhradnými dielmi pri opotrebovaní.

Čo ale v oblasti výskumu, no najmä vývoja obrannej techniky? Napríklad v európskych projektoch PESCO sa V4 podieľa spoločne len na jednom projekte vojenskej mobility, kde sú ale zapojené takmer všetky štáty. 

Žiaľ, je to tak. Ide o dlhodobú záležitosť, na ktorej treba spolupracovať. Čo sa týka vývoja, tam je treba počítať s tým, že najlepšie vieme transfer technológii dosiahnuť pri ofsetových programoch v prípade obstarávania väčšieho množstva bojovej techniky. Pokiaľ nedochádza k spoločnému nákupu, každá krajina si to stráži. Slovensko sa musí snažiť, aby sme v prípade nákupov dosiahli aj technologický transfer a prípadne to, aby nejaká časť komponentov mohla byť vyrábaná na Slovensku. Tým by sa podporil slovenský obranný priemysel. Pri nákupe F-16 sme to napríklad nevyužili.

Čo sa týka projektov PESCO, je to otázka strednodobej budúcnosti. Nedá sa to urobiť zo dňa na deň. Projekt, ktorý máme s talianskou armádou na vývoj húfnice je v poriadku. (V projekte Euroartillery ide o vývoj mobilnej delostreleckej platformy, systému riadenia paľby, nie nového dela, pozn. red.)  Ide o špecifikum, v ktorom máme dlhšiu tradíciu a sme v tom uveriteľný partner. Podobne by sme mohli rozvíjať technológie, týkajúce sa napríklad chemického vojska a v spolupráci s Českou republikou aj ženijného vojska, kde máme dlhodobo dobrú spoluprácu.

„Vojenský Schengen“ prepája Úniu a NATO, rivalmi v rozvoji vojenskej mobility zatiaľ nie sú

Rýchly a jednoduchý prevoz vojenských jednotiek a techniky je prioritou pre obe zoskupenia. Nakoľko ale fungujú na rozličných právnych aj politických základoch, spolupráca je neformalizovaná a ťažkopádna. Slovenský rezort obrany tvrdí, že požiadavky na rýchly rozvoj plní podľa plánu.

V nadväznosti na tému financovania obrany, ak by ste boli v pozícii súčasného ministra, prijali, respektíve pokračovali by ste v rokovaniach, ktoré sa viedli so Spojenými štátmi o príspevku na letiskovú infraštruktúru na Sliači a v Kuchyni?

Všetko závisí od podmienok. Prvé, čo treba urobiť po voľbách na ministerstve obrany je právny a vecný audit kontraktov, ktoré už boli podpísané, ktoré sa pripravujú alebo sú pripravené na podpis, prípadne na vyhlásenie tendrov. Napriek mojej snahe aj snahe ďalších kolegov, poslancov brannobezpečnostného výboru, neboli odtajnené viaceré veci, ktoré tieto kontrakty špecifikujú a nutne nemusia byť predmetom štátneho tajomstva alebo utajovaných skutočností. Bez takéhoto auditu si netrúfam povedať, v čom pokračovať a v čom nie.

Pokiaľ ide o veci, ktoré potrebujeme, ktoré armáda chce a majú zmysel, prichádza to druhé: či existuje pomer cena a výkon, či je to výhodné a či sa nedá obstarať výhodnejšie v spolupráci s niekým iným.

V tomto prípade ale išlo o príspevky na infraštruktúru, nie o nákupy.

Rozumiem, ale aj tam platí pomer cena a výkon. V tomto prípade majú peniaze prísť. Aké sú ale podmienky? Bude to závisieť na voľnom prístupe ozbrojených zložiek niektorého z partnerských štátov na letiská? Je to skutočne iba čistý dar, to znamená, že všetko spravujeme my a na čerpanie nie sú viazané ďalšie podmienky? Prosím, nech sa páči, v takom prípade je to pre nás výhodné. Ale nakoľko podmienky spomínaného dohovoru nepoznám, preto sa k tomu nedokážem vyjadriť.

V obranných programoch iných strán nevidím neprekonateľné rozdiely

Myslíte si, že aj v súčasných podmienkach je NATO stále garantom európskej bezpečnosti?

Momentálne nemáme nič lepšie a nič lepšie sa ani neukazuje. Faktom je, že NATO prechádza veľkou diskusiou o tom, ako má do budúcnosti fungovať. Všetci asi postrehli kontroverzné vyjadrenia a slovné prestrelky medzi francúzskym prezidentom Macronom a americkým prezidentom Trumpom. V najbližších rokoch sa preto asi budú definovať aj praktické kroky na riešenie medzinárodných kríz. Pre nás je absolútne kľúčové postupovať v koordinácii a v zhode s našimi partnermi z V4. Nemá zmysel, aby sa ktokoľvek v strednej Európe snažil viesť samostatnú bezpečnostnú politiku. Nemám na mysli len spojenecké aliancie, ale aj istú stratégiu v tom, ako postupovať a aké názory v diskusii o budúcnosti NATO vyslovovať.

Keď spomíname Macrona, mali by ste ako minister obrany ambíciu dostať Slovensko do jeho Európskej intervenčnej iniciatívy (E2I), ktorá sa vyvíja mimo štruktúr EÚ aj NATO a v ktorej je momentálne 14 európskych krajín?

Takýchto iniciatív bolo za ostatných 30 rokov už veľa. Som k tomu skôr skeptický. Poviem ale príklad: najbojaschopnejšiu armádu z európskych krajín má Spojené kráľovstvo. To už čoskoro nebude členom EÚ, ale má záujem spolupracovať na zabezpečení európskej bezpečnosti. Ako to potom môžeme robiť v rámci Macronovho návrhu, keď je najsilnejšia a najakcieschopnejšia armáda na odchode.

Práve v E2I, ktoré vznikalo aj v súvislosti s brexitom, sú Briti zapojení, tak ako ďalších 12 členských krajín Únie a Nórsko.

Práve to sú tie „slabinky“ a otázniky, či a akým spôsobom môže takéto niečo fungovať. Momentálne sme odkázaní na čo najužšiu spoluprácu krajín, ktoré by sme mohli označiť za súčasť západného politického spektra a ktorého súčasťou je aj stredná Európa. Dosť problémov máme s Tureckom, než aby v rámci Európy a transatlantickej spolupráce dochádzalo k bezpečnostným treniciam.

Slovensko zatiaľ neplánuje účasť na Európskej intervenčnej iniciatíve

Bratislava sa zatiaľ nechystá pridať sa k Macronovmu vojenskému projektu „skutočnej európskej armády“, ktorý vznikol mimo štruktúr EÚ aj NATO.

Oblasti kybernetickej bezpečnosti sa v programe venujete nielen v obrannej časti, ale aj v časti o digitalizácii. Navrhujete zlúčenie Národného bezpečnostného úradu a Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu v oblasti kyberbezpečnosti do jedného úradu. V obrannej časti sa spomína len presun kompetencií. Aké opatrenia konkrétne navrhujete?

Základnú infraštruktúru nášho štátu na boj proti kybernetickým hrozbám máme stanovenú dobre. Problém nastáva nakoľko do budúcnosti musíme počítať nielen s hackerskými útokmi za účelom zberu informácii, ale môže ísť aj o pokusy ovplyvňovať kritickú infraštruktúru. Napríklad máme jadrové elektrárne, veľké vodné zdroje a podobne. Niekto by mal byť schopný operatívne na podobné hrozby odpovedať. Prirodzene, považujeme Národný bezpečnostný úrad za hlavu tohto snaženia, a preto si myslíme, že rola NBÚ má byť posilnená.

Aj v prípade, ak by za kybernetickým útokom bola cudzia, zahraničná moc? Zaujíma ma najmä úloha armády, ktorú zdôrazňujú v predvolebných programoch iné strany.

Samozrejme. Ale armádne zložky musia byť začlenené, pretože majú spôsobilosť brániť územie Slovenskej republiky vojenskou silou. Potom tu však máme kritickú infraštruktúru, ako napríklad nemocnice, veľké vodné elektrárne, jadrové elektrárne, kde by podľa nášho názoru mal byť viac zapojený Národný bezpečnostný úrad. Išlo by nielen o oblasti konzultácie a usmerňovania, ale aj z hľadiska toho, aby na tieto hrozby dokázal priamo reagovať.

NATO v roku 2020: Jeden za všetkých, všetci po „klinickej smrti“

Severoatlantickú alianciu čaká historicky tretie najväčšie cvičenie na európskom kontinente. Nad novým strategickým plánom sa začne zamýšľať novovytvorená „rada múdrych“. Turecko v Stredomorí pridá spojencom na čelo ďalšiu vrásku a silnejúca čínska armáda ich prinúti hľadať konkurenčné výhody v technológiách.

Vidíte paralely vášho obranného programu s programami iných strán, ktoré kandidujú vo februárových voľbách?

Zhoda by mohla nastať v tom, že po štyroch rokoch chaotických snáh o nákupy a zmeny stratégií na ministerstve obrany by malo dôjsť k istému stabilizovaniu. Vykoná sa audit, aby sme vedeli, ako na tom sme z hľadiska zmlúv a plánu obstarávania, na koľko je to výhodné, a potom budeme postupovať ďalej. Mohlo by dôjsť k pomerne rýchlej zhode na tom, čo je najdôležitejšie urobiť a nemali by tam byť neprekonateľné rozdiely.