Pavel Macko: Netreba ísť iba do železa, zamerajme sa na inteligentnejšiu obranu

Pavel Macko (vľavo). [Archív P.M./Facebook]

VOĽBY 2020 | Umelé konštrukcie pre vytvorenie európskej armády sú podľa neho predčasné, zo slovenskej Bezpečnostnej rady by chcel vidieť výkonný orgán aj v stave bezpečnosti. Ak vieme preukázať, že je za šírením dezinformácie cudzia moc, záležitosť musí prejsť k silovým zložkám, hovorí gestor bezpečnostnej kapitoly PS/Spolu.

Pavel Macko je obranným expertom a generálporučíkom slovenskej armády, ktorý bol v apríli 2018 prepustený do zálohy z pozície zástupcu Náčelníka generálneho štábu. V koalícii PS/Spolu, za ktorú kandiduje, je gestorom kapitoly Bezpečnosť a obrana. V rozhovore sa dozviete,

  • prečo zahraničná kapitola programu PS/Spolu hovorí o ambícii vytvárania európskej armády, no kapitola bezpečnosti je zdržanlivejšia,
  • či by bol za vstup do Macronovho vojenského projektu „skutočnej európskej armády“, Európskej intervenčnej iniciatívy,
  • ako si predstavuje budovanie chýbajúcich spôsobilostí Európy,
  • v ktorých PESCO projektoch by si vedel predstaviť ďalšie slovenské zapojenie,
  • čo si myslí o užšej obrannej spolupráci V4,
  • ako by transformoval systém reakcie na krízové situácie.

NATO v roku 2020: Jeden za všetkých, všetci po „klinickej smrti“

Severoatlantickú alianciu čaká historicky tretie najväčšie cvičenie na európskom kontinente. Nad novým strategickým plánom sa začne zamýšľať novovytvorená „rada múdrych“. Turecko v Stredomorí pridá spojencom na čelo ďalšiu vrásku a silnejúca čínska armáda ich prinúti hľadať konkurenčné výhody v technológiách.

Program koalície PS/Spolu v kapitole zahraničných vecí hovorí, že jej „dlhodobou ambíciou je vytvorenie ozbrojených síl EÚ“. Vaša obranná časť je ale rezervovanejšia. Do akej miery podporujete európsku obrannú integráciu a kam by mala európska obranná spolupráca smerovať? 

Náš postoj k jednotnej európskej armáde ako čohosi, čo by malo nahradiť ozbrojené sily národných štátov, je daný v Bezpečnosti a obrane, teda v kapitole, ktorú je treba brať v tejto oblasti za smerodajnú. Viem, že táto poznámka sa v zahraničnej časti programu nachádza. Hovorí sa tu však o vízii, pretože našou víziou je prehlbovanie integrácie Európy.

Čo sa obrany týka, jednoznačne a bez akejkoľvek pochybnosti vnímame európsku obrannú spoluprácu ako súčasť spoločného transatlantického dáždnika.

Má pod dáždnikom šancu aj spoločná európska armáda?

Hlavným garantom tvrdej obrany je pre nás Severoatlantická aliancia. Samozrejme, vnímame aj disharmonický hlas, ktorý sa začína ozývať z NATO, ale bez ohľadu na okolnosti, Európa momentálne k Severoatlantickej aliancii nemá žiadnu alternatívu. NATO dáva dohromady sily a spôsobilosti jednotlivých členských krajín ako súčasť kolektívnej obrany.

Aj preto existuje článok 3, ktorý hovorí, že sa krajiny samé starajú o svoju obranu, článok 4 o tom, že ak existuje riziko, konzultujeme ho a článok 5, o prípade materializácie problému, kedy si navzájom pomáhame. Európska únia to nevie nijako nahradiť. Akékoľvek umelé konštrukcie pre vytvorenie európskej armády sú predčasné, lebo nie sú vytvorené ani politické, ani ekonomicko-spoločenské podmienky. Samotné NATO nemá spojeneckú armádu, má iba národné armády.

Slovenský obranný projekt pre PESCO prepája vojakov, výskum a vývoj, hovorí jeden z jeho autorov

Hoci sa do slovenského projektu Euroartillery zapojilo oficiálne zatiaľ len Taliansko, podľa jedného z jeho autorov, plukovníka VLADIMÍRA KAVICKÉHO, sa oň zaujíma ďalších 13 krajín. Rozsiahly projekty má financovať Európska únia prostredníctvom Stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO).

Ako by sa mohli podmienky meniť?

Problém je, že Európa a aj NATO na európskom kontinente sa v dnešnej dobe nie sú schopné účinne brániť ani len strednému konfliktu. V ostatných dvoch desaťročiach sme sa tréningu na konflikt s vysokou intenzitou bojovej činnosti vôbec nevenovali.

V Európe stále nemáme celé spektrum spôsobilostí a schopností, a preto sme závislí na severoamerických partneroch. Bolo by nelogické v tejto chvíli rušiť národné armády a vytvoriť jednotnú európsku armádu. Ani ich zlúčením totiž nedostanete to, čo pre obranu Európy potrebujeme.

Preto navrhujeme, aby Slovensko podporovalo NATO ako garanta obrany a bezpečnosti, aby sme posilňovali budovanie európskeho podielu na kolektívnej obrane. Všetky chýbajúce spôsobilosti Európy je podľa nás výhodné budovať na základe európskej obrannej spolupráce. Podporujeme Európsky obranný fond aj vývoj nových technológií, nakoľko by Európa mala mať svoje vlastné obranné, bezpečnostné, či komunikačné systémy. Rovnako podporujeme spoluprácu európskych obranných síl k získaniu schopností reagovať na iné než veľké vojnové hrozby. Ide napríklad o schopnosť Európy stabilizovať svoje najbližšie okolie, teda tam, kde nie je možné uplatniť článok 5 Zmluvy o NATO.

PESCO pôsobí stále skôr v politickej doméne

Po troch kolách navrhovania a schvaľovania konkrétnych obranných projektov pre PESCO, teda Permanentnej štruktúrovanej spolupráce v rámci EÚ, sa 25 zapojených krajín podieľa na vývoji 47 projektov. Slovensko vedie jeden, na ďalších piatich sa v rôznej miere podieľa. Nové kolo projektových návrhov je naplánované na rok 2021. Malo by byť Slovensko v návrhoch a participácii na projektoch PESCO aktívnejšie?

Záujem by jednoznačne bol, no som rezervovaný v podmienkach. Projekty totiž musia smerovať k získaniu spôsobilostí a kapacít a nebyť iba politickým gestom. Momentálne je väčšina PESCO projektov veľmi pomalá a pôsobí viac v politickej doméne, než v reálnej snahe budovania spôsobilostí. Mali by sme sa preto na nich podieľať, a to najmä v oblastiach, ktoré chýbajú aj našim ozbrojeným silám. Nejsť iba do tvrdého železa, ale snažiť sa zamerať aj o inteligentnejšiu obranu.

Ktoré by boli konkrétne oblasti možného zapojenia?

Určite by som sa venoval prieskumným systémom, autonómnym systémom a ochrane pred nimi. Pridať sa vieme aj k projektu inteligentnej munície, ktorá zo súčasných ozbrojených síl dokáže urobiť účinnejšie a precíznejšie sily, ktoré menej ničia, ale dosahujú efekt.

Bola by vaša koalícia za intenzívnejšiu spoluprácu s armádami Vyšehradskej štvorky, napríklad pred summitmi NATO, či v spoločnom PESCO projekte? 

Bol by som za pokračovanie reálnej spolupráce armád V4, no nerobil by som z nej nevyhnutnú podmienku. Nemala by to byť brzda alebo blokačný mechanizmus. Faktom však je, že ak nedokážeme spolupracovať ani v tom najbližšom regióne – a najmä v otázkach tvrdej obrany – ako potom chceme spolupracovať s ostatnými?

Slovensko zatiaľ neplánuje účasť na Európskej intervenčnej iniciatíve

Bratislava sa zatiaľ nechystá pridať sa k Macronovmu vojenskému projektu „skutočnej európskej armády“, ktorý vznikol mimo štruktúr EÚ aj NATO.

Aktívnejší formát európskej intervencie navrhuje aj francúzsky prezident. Od roku 2018 sa k tzv. Európskej intervenčnej iniciatíve (E2I), ktorá sa vytvára mimo štruktúr EÚ, pridalo 13 krajín Únie a Nórsko. Ak by sa koalícia PS/Spolu dostala do vlády, presadzovala by vstup do E2I?

Bol by som za to, aby sa Slovensko pridalo, pretože tento mechanizmus nie je o unitarizme, ale o koordinácii a individuálnom rozhodovaní. Je treba pridať sa k nemu, aby sme boli schopní zasiahnuť a aby sme sa na scenár zásahu aj pripravovali. To však robíme aj dnes: EU Battlegroups (bojové skupiny Únie, ktoré doteraz nikdy nezasiahli, pozn. red.) nie sú nič iné. Rovnako ide o intervenčné skupiny vyššieho spektra a nižšej intenzity.

Kyberhrozby potrebujú koordináciu

V oblasti kybernetických a hybridných hrozieb navrhuje koalícia PS/Spolu lepšie vybaviť hlavného gestora kybernetickej bezpečnosti, teda Národný bezpečnostný úrad, ale zároveň založiť aj Centrum pre hybridné hrozby a dezinformácie. Nejde v tomto prípade o ďalšie delenie v čase, keď sa boj proti týmto hrozbám čoraz koncentrovanejšie koordinuje?

Obe majú iný účel. Národná autorita pre kybernetickú bezpečnosť bude buď na NBÚ, alebo sa na národnej úrovni nájde niečo, čo bude organizačne, technicky, ale aj procesne riadiť kybernetickú bezpečnosť a koordinovať jej jednotlivé zložky.

Pokiaľ hovoríme o Centre pre hybridné hrozby, išlo by o koordinačné centrum, ktoré má včas zachytiť a vyhodnotiť hybridné hrozby, ale následne ich na riešenie odovzdá primárnym nositeľom spôsobilostí, nakoľko hybridné hrozby predstavujú veľmi široké spektrum. Sú v nich zahrnuté aj kybernetické hrozby, čo znamená, že ak by sa identifikoval útok ako kybernetický, musel by prejsť na toho, kto takúto hrozbu rieši.

Išlo by napríklad aj o šírenie dezinformácii?

Ak ide len o dezinformáciu, z Centra by to putovalo na strategickú komunikáciu dotknutých rezortov. Ak vieme preukázať, že je za ním rozvratné pôsobenie cudzej moci, záležitosť musí prejsť k silovým bezpečnostným zložkám, ktoré sú primárnymi hráčmi. Centrum teda nie je „superministerstvo“, ale má zabezpečiť všestranné posúdenie možnej hrozby. Nemôže ísť ani o žiadny úrad rezortu.

Slovensko sa zapája do spoločného centra Únie a NATO pre boj proti hybridným hrozbám

Slovensko sa stane 26. členom spoločného projektu EÚ a NATO, ktoré už dva roky pôsobí v Helsinkách. Do centra výnimočnosti ale Bratislava nevyšle stáleho zástupcu.

Iné strany ponúkajú návrhy vybudovať podobné koordinačné centrum priamo pod Bezpečnostnou radou štátu. Bola by takáto možnosť relevantná?

My pod Bezpečnostnou radou chceme funkčné Národné situačné centrum a Národné bezpečnostné a analytické centrum. Formálne už dnes existujú, avšak samotná Rada má inú úlohu a nikto toto nastavenie nerešpektuje. Chceli by sme, aby sa kompetencie Bezpečnostnej rady zmenili a posilnili, aby nešlo len o konzultačný, ale aj výkonný orgán v stave bezpečnosti, pretože vo vojnovom stave Bezpečnostná rada jasne vykonáva právomoci vlády. Priamo by potom koordinovala činnosť spravodajských služieb a Národné situačné centrum.

Ako by sa na krízové situácie z vášho pohľadu potom reagovalo?

Chceli by sme vybudovať jednotný systém reakcie na krízové situácie. To, čo sme v decembri videli v Prešove (po požiari, pozn. red.), je dobrá ukážka toho, že sa spôsobilosti dajú skĺbiť – napríklad aj letecká preprava armádnymi prostriedkami špecialistov na miesto zásahu. Národné situačné centrum je miestom, kde sa podľa závažnosti problému alebo krízy zbierajú všetky informácie, kde dokážeme na medzirezortnej úrovni vyhodnotiť optimálnu možnosť reakcie na danú krízu a následne odovzdať realizáciu jednotlivým zložkám. Toto akési operačné centrum potom dokáže iniciovať akciu.

Čo sa ozbrojených síl týka, jednoznačne musíme schváliť základné strategické dokumenty, pretože tie vytvárajú rámec toho, aké ozbrojené sily a na aký účel chceme. Chceli by sme tiež zaviesť princíp, aby dokumenty každé štyri roky, respektíve v inom cykle – hoci aj mimoriadne, pokiaľ nastane zásadná zmena okolností, ktorá si to vyžiada – podliehali revízii.

Hlavné rozvojové projekty by mali byť záväzné pre nasledujúce vlády

Vyvstáva však otázka, ako by ste chceli zabezpečiť, že sa s novou vládou nezmení ani stratégia nákupov. Vyzbrojovanie, či nákup techniky stojí krajinu obrovské finančné prostriedky, navyše dodávky špecializovaných strojov trvajú niekedy celé roky.

Kľúčové budú strategické dokumenty, z ktorých vyplynie dlhodobý plán ozbrojených síl, nie však nákupov. Dlhodobý plán by hovoril aké spôsobilosti, aké kapacity, s akou prioritou a v akej postupnosti dostaneme. Až na to by bol naviazaný plán akvizícii, ktorý je len jeho podmnožinou. Schváliť ho chceme jednoznačne v Národnej rade. Schválili by sa stratégie, ktorými sa vytvorí rámec a vízia cieľových spôsobilostí a schvaľovali by sa aj jednotlivé hlavné balíčky kapacít, to znamená hlavné rozvojové projekty, ktoré budú potom záväzné pre nasledujúce vlády.

Generál Macko: Nadnárodnú európsku armádu zatiaľ nepotrebujeme

ŠPECIÁL / Zástupca náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky považuje za najväčší historický medzník štvrťstoročnice samostatnej slovenskej armády vstup do NATO a EÚ. Slovenská obrana je podľa neho v týchto štruktúrach už jasne ukotvená a nehľadá žiadnu alternatívu.

Nakoľko by sa plán rozvoja obrany stotožňoval s odporúčaniami, ktoré máme od spojencov v Aliancii?

Jednoznačne.

Teda stopercentne?

Nepovedal by som stopercentne, máme svoje národné bezpečnostné záujmy, ale tie nie sú v protiklade s odporúčaniami spojencov, práve naopak. V programe hovoríme, že chceme byť spoľahlivým spojencom. Priorita musí preto byť na tom, aby sme si svoje záväzky plnili. Tým si zabezpečujeme garanciu našej vlastnej bezpečnosti dodatočnými silami a prostriedkami. Prostriedky sú totiž vyskladané tak, že ich v prípade krízy vieme použiť hlavne pre nás. Pre ostatných sú až sekundárne. Preto medzi našimi prioritami a odporúčaniami nie je rozpor.