Poradkyňa prezidentky: Špeciálny status Donbasu nemôže obmedziť euroatlantickú integráciu Ukrajiny

Jana Kobzová. [EURACTIV.sk/Štefan Bako]

Hoci z parížskeho stretnutia Normandskej štvorky podľa Jany Kobzovej nevzišli prekvapenia, veci, na ktorých sa lídri dohodli, sú výnimočné a dôležité najmä pre ľudí, ktorí vo východnej Ukrajine žijú.

Jana Kobzová je hlavná zahraničnopolitická expertka Kancelárie prezidentky Slovenskej republiky. Do leta pôsobila ako riaditeľka pre politiku v Rasmussen Global a od minulého týždňa (5. decembra) je držiteľkou ocenenia ministra zahraničných vecí za aktívne presadzovanie priorít slovenského predsedníctva v OBSE na Ukrajine. 

Čo je cieľom stretnutí Normandskej štvorky, teda prezidentov Ukrajiny, Ruska a Francúzka a nemeckej kancelárky, a prečo sa stretnutie konalo v Paríži až po troch rokoch?

Snahou štvorice bolo hľadať mierové, pokojné a diplomatické riešenie tohto konfliktu. To sa žiaľ doteraz nepodarilo. Posledné tri roky, kedy sa stretnutia neorganizovali, neznamenali, že konflikt nepokračoval. Stále ide o vojnu s nízkou intenzitou, čo znamená, že každý týždeň si vyžiada obete. Nie je to teda zamrznutý konflikt. Je však dobré, že stretnutie v Paríži sa uskutočnilo, vzhľadom na to, že sa pri trojročnej stagnácii neviedli rokovania.

EURACTIV Podcast | Pozície Kyjeva a Moskvy v ukrajinskom konflikte sú stále veľmi rozdielne

Hlavná zahraničnopolitická expertka kancelárie prezidentky Zuzany Čaputovej, Jana Kobzová v podcaste hovorí o najnovšom vývoji na Ukrajine, výsledkoch summitu Normandskej štvorky v Paríži aj o regionálnych vplyvoch Severoatlantickej aliancie.

Na čom sa prezidenti Zelensky, Putin, Macron a kancelárka Merkelová dohodli?

Zo stretnutia nevzišli žiadne veľké prekvapenia, čo je pozitívne aj z pohľadu Slovenska. Zároveň sa ale dohodlo niekoľko dôležitých vecí,  ktoré sú výnimočné a dôležité najmä pre ľudí, ktorí na týchto teritóriách žijú.

Dohodlo sa pokračovanie a naplnenie podmienky o pokoji zbraní, ideálne do konca roku 2019. Dohodla sa ďalšia výmena zadržiavaných osôb, ktorá je dôležitá pre rodinných príslušníkov, ale aj symbolicky. Pokračovať sa bude v odmínovaní, Donbas je totiž jednou z najzamínovanejších oblastí na svete. Zároveň sa dohodlo otvorenie niekoľkých ďalších priechodov na kontaktnej línii, takže ľudia na oboch stranách budú môcť častejšie a jednoduchšie prechádzať z jednej strany na druhú. A napokon, že sa vojenské sily na oboch stranách stiahnu v ďalších troch zónach kontaktnej línie. Samozrejme, bude treba počkať, či a ako sa všetky body dohody naplnia.

Súčasťou rozhovorov bolo aj zahrnutie takzvaného Seinmeierovho vzorca do výslednej dohody. Ide o podmienku zorganizovania lokálnych volieb na Donbase a následného zavedenia špeciálneho statusu pre región. Našli Rusi a Ukrajinci v tejto otázke spoločnú reč?

V tejto debate určite panujú rozdiely v tom, ako organizáciu miestnych volieb vidí ruská a ukrajinská strana. Konanie miestnych volieb je súčasťou minských dohovorov, kde nie je úplne jasná sekvencia, ale je jasne napísané, že v priebehu riešenia konfliktu budú na územiach, ktoré momentálne Ukrajina nekontroluje, uskutočnené miestne voľby do samospráv. Zástupcovia z nich budú následne pôsobiť v rámci Ukrajiny ako celku. Dôležité preto je, na základe akého zákona a za akých podmienok budú zvolení. A práve to je v centre sporu požiadaviek z ruskej a ukrajinskej strany.

Ukrajina ako člen NATO? Naplnenie strategického cieľa krajiny je v nedohľadne

Ukrajinskí predstavitelia verili, že zásadné reformy v štáte napomôžu k členstvu v NATO a ďalších západných štruktúrach. Napriek úsiliu je ale perspektíva členstva v Aliancii stále vzdialená. Dôvodom nie je iba konflikt s Ruskom, ale aj napätie s Maďarskom.

Steinmeierov vzorec ukazuje sekvenciu toho, ako by sa to celé malo stať. Ukrajinská strana najprv prijme pre oblasti, ktoré nekontroluje, špeciálny status. Ten začne platiť o ôsmej hodine večer v deň lokálnych volieb. Potom, ako medzinárodné organizácie, vrátane OBSE, potvrdia, že voľby boli slobodné a demokratické, vstúpi špeciálny status do platnosti. Ukrajinská strana s tým v princípe problémy nemá, ale zdôrazňuje, že sa to nemôže udiať bez toho, aby bola vyriešená bezpečnostná situácia v oblasti. Momentálne prebieha diskusia o tom, kedy sa stiahnu vojská a aká bude následnosť krokov. Na tom sa však strany stále nedohodli.

Niektoré analýzy alebo médiá vykresľujú možnosť autonómie pre Donbas ako istý druh ústupku Zelenského Rusku. Aké nálady to medzi obyvateľmi vyvoláva?

Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že prezident Zelensky má ešte stále veľkú podporu. Jedným z jeho hlavných volebných sľubov bolo priniesť pokoj zbraní a mier do Donbasu. Rovnako hovorí, že niektorým oblastiam na východe Ukrajiny by sa napríklad ponechala jazyková autonómia. No zároveň pripomína, že pokiaľ ide o autonómiu, tá nemá nič spoločné s federalizáciou.

Nikto nehovorí o tom, že by oblasti mali dostať špeciálny status. Ten by im povoľoval blokovať zahraničnopolitické rozhodnutia krajiny, akými sú euroatlantická a európska integrácia, zakotvené už priamo v ústave. Pre Kyjev je to červenou líniou.

Je treba oceniť, že summit sa vôbec uskutočnil, a to z iniciatívy prezidenta Macrona, ale najmä vďaka reálnym krokom, ktoré prezident Zelensky od nástupu do úradu uskutočnil. Konečne, po troch rokoch od dohody o troch zónach, z ktorých by sa mali vojská stiahnuť, sa to reálne uskutočnilo. Ukrajinské vojská sa stiahli a následne sa stiahli bojové formácie z druhej strany kontaktnej línie. Pomohlo to naštartovať pozitívnejšiu dynamiku.

Oleg Sencov: V Rusku očakávam revolúciu a prebudenie národa, lebo Putin sa odísť nechystá

Slovensko je siedmou krajinou, ktorú ukrajinský režisér, pôvodom z Krymu, od svojho septembrového prepustenia navštívil. V ruskom väzení strávil laureát Sacharovovej ceny vyše päť rokov. Podľa neho robí Európa pre Ukrajinu dosť: „Problémy doma sa musíme naučiť riešiť sami,“ povedal.

Krym síce nebol témou v Paríži a nie je ani témou Minských dohovorov, no pre Európsku úniu, ale aj Severoatlantickú alianciu, je stále kľúčovou témou. Mení sa nejako situácia na tomto území?

Slovenská republika, rovnako ako zvyšok Európskej únie, nelegálnu anexiu Krymu neuznáva. Žiaľ, oblasť nie je ani predmetom Minských dohôd. Situácia sa zhoršuje z hľadiska ľudských práv pôvodného obyvateľstva, teda Krymských Tatárov, a zároveň dochádza k väčšej militarizácii polostrova. To nevplýva dobre ani na bezpečnosť Ukrajiny, ale ani na našu bezpečnosť, či bezpečnosť regiónu okolo Čierneho mora, a tým pádom celej Severoatlantickej aliancie.

Téma sa otvárala aj na poslednom stretnutí lídrov NATO. Stále viac sa v tejto súvislosti akcentuje posilnenie vojenskej prítomnosti na východnej hranici Aliancie. Bude mať posilnenie Východného krídla Severoatlantickej aliancie nejaký vplyv na partnerstvo NATO a Ukrajiny?

Áno, tento vplyv už dokonca má. NATO začalo Východné krídlo posilňovať práve v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine. Kroky majú dva efekty.

Jednak je to odstrašujúci efekt, kde NATO jasne a praktickými krokmi ukazuje, že akýkoľvek členský štát bude bránený a chránený. A jednak to má posilňujúci efekt, pretože sa tým posilňuje solidarita v rámci Aliancie.

Ukrajina samozrejme nie je členom NATO, takže tam podobné opatrenia neprebiehajú. Osobne pozitívne vnímam najmä to, že dialóg medzi Ukrajinou a NATO sa od roku 2014 zintenzívnil, a to nielen v reakcii na ruskú agresiu, ale aj pre to, že vláda v Kyjeve naštartovala integračné úsilie. Urobila tiež konkrétne kroky, pokiaľ ide o reformu armády, navýšenie vojenského rozpočtu, zvýšenie kompatibility s NATO a podobne.