Slovenský obranný projekt pre PESCO prepája vojakov, výskum a vývoj, hovorí jeden z jeho autorov

Interiér húfnice EVA, vyrábanej na Slovensku. [TASR/Andrej Galica]

Hoci sa do slovenského projektu Euroartillery oficiálne zapojilo zatiaľ len Taliansko, podľa jedného z jeho autorov, plukovníka VLADIMÍRA KAVICKÉHO, sa oň zaujíma ďalších 13 krajín. Rozsiahly projekty má financovať Európska únia prostredníctvom Stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO).

Plk. Kavický, zástupca národného riaditeľa pre vyzbrojovanie, pôsobí v Ozbrojených silách Slovenskej republiky vyše 30 rokov. Patrí medzi autorov projektu Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Euroartillery. Ten bol spomedzi desiatok európskych návrhov vybraný medzi 17 pilotných projektov formujúceho sa obranného jadra Európskej únie, Stálej štruktúrovanej spolupráce v obrane a bezpečnosti (PESCO). Vďaka PESCO podpore chce teraz rezort obrany s partnermi vyvinúť mobilnú delostreleckú platformu s ďalekým dostrelom, vrátane spoločného systému riadenia paľby.

Čím je projekt Euroartillery pre Slovensko zaujímavý a aký bol motív jeho prípravy?

Keď sme analyzovali možnosti PESCO projektov a zapojenia Slovenska, vychádzali sme z dlhodobej tradície Slovenskej republiky v oblasti výroby ťažkej delostreleckej techniky.

My a aj Grécko máme vo výzbroji našu 155 mm samohybnú húfnicu ZUZANA a v tomto roku chceme začať dopĺňať svoje zbraňové systémy o najnovší moderný systém ZUZANA 2. Spoločne s Českou republikou navyše vyvíjame aj ľahkú kolesovú verziu 155 húfnice EVA a spolu s Poľskom verziu 155 mm húfnice DIANA na pásovom podvozku. Okrem nich na Slovensku vyrábame aj muníciu a špeciálne zásobovacie muničné vozidlá.

Aj na základe týchto faktov sa nám zdalo logické, že sa do PESCO zapojíme práve v oblasti spôsobilostí nepriamej palebnej podpory.

PESCO odštartuje so 17 obrannými projektami

Slovenská republika bude viesť jeden projekt, do ďalších štyroch sa priamo alebo nepriamo zapojí.

Čo spôsobilosti nepriamej palebnej podpory v našom ponímaní predstavujú?

Ide o palebnú podporu operujúcich vojsk na väčšie vzdialenosti. Patria k nej napríklad raketomety s dostrelom nad 70 kilometrov alebo pri delostrelectve na vzdialenosť väčšiu ako 40 kilometrov. Tento druh využíva aj rôzne typy munície, či už priamo zraňujúcu, alebo takú, ktorá osvetľuje bojisko alebo inak podporuje vojakov.

Veľmi dôležitým je aj vývoj v súčasnosti modernej presne navádzanej munície a systémov prenosu informácií, ktoré si efektívna streľba vyžaduje.

Ako sa domáca podpora vo vyzbrojovaní odlišuje od projektov, ktoré chce financovať Únia pomocou PESCO?

Podmienkou účasti na PESCO projekte je spolupráca viacerých krajín. Ide o prepojenie vedeckých a technologických možností krajín s priemyslom.

Dôležitou súčasťou je možnosť spolupráce medzi medzinárodnými vedeckými tímami a vojakmi, ktorí vyvíjajú istý projekt takpovediac na kľúč. Proces vývoja aj produkcie môže byť rozdelený do viacerých čiastkových projektov, pričom každá časť sa môže diať na rôznych miestach, respektíve v iných krajinách. Výsledný produkt má byť následne k dispozícii všetkým partnerským krajinám.

Je už v tejto chvíli možné predpokladať, ako zaujímavý by mohol byť z ekonomického hľadiska projekt Euroartillery?

V tejto chvíli je ťažké číselne zadefinovať prínos. Hlavným cieľom je však efektívne využívanie zdrojov. Použijem príklad: Spojené štáty ako výrobca delostreleckých zbraňových systémov majú len jeden základný model v niekoľkých modifikáciách. Rusko má dva. Európa  ich má viac ako desať.

Každá európska krajina teda výrazne investuje samostatne do svojho budovania spôsobilosti, čo ju stojí nemalé finančne prostriedky. Efektívnosť malosériovej výroby je preto samozrejme nižšia. Zároveň je pri menších krajinách problematické zachovanie výrobných spôsobilosti a kapacít na dlhšiu dobu, keďže takéto výzbrojné systémy sa neobmieňajú každých päť alebo desať rokov.

Možnosti vyrábať vo veľkom pre viac krajín výrazne znižujú cenu celého produktu, a práve tu vidíme priestor aj pre Slovensko.

Reálne by sme mohli participovať na PESCO projektoch tak, že by časť výskumu a následne výroba bola na Slovensku. Podieľali by sme sa na európskom projekte a boli by sme súčasťou väčšieho celku s tým, že by sme v budúcnosti mohli získať časť výroby vo väčšom objeme nami vyvinutých produktov pre väčší trh. Zároveň by vznikol priestor pre ďalšie krajiny v inej oblasti, ak to nie je efektívne vyrábať u nás alebo na výrobu nemáme výskumné, vývojové či výrobné kapacity.

Dvadsať členských krajín chce do obranného jadra Únie

Vznik stálej štruktúrovanej spolupráce, takzvané PESCO, bude znamenať najväčší skok v obrannej politike EÚ v posledných desaťročiach.

Otvára sa teda priestor aj pre technologický výskum v obrane aj u nás?

Jednoznačne. Nechceme len vyrábať, chceme aby sa naši vedci aktívne zapojili do procesu, mali možnosť svoje poznatky konzultovať so zahraničnými partnermi a získavali informácie o najmodernejších svetových trendoch. Snažíme sa hľadať prieniky medzi vedou a výskumom na jednej strane a vojenskými požiadavkami a potrebami na strane druhej.

V najväčšej úcte k mojim kolegom vojakom, oni majú plniť zadanú bojovú úlohu. V prípade delostrelcov čo najpresnejšie, najúčinnejšie a v čo najkratšom možnom čase od identifikácie zasiahnuť cieľ. K splneniu tejto úlohy nepotrebujú vedieť aký mikrogyroskop je najvhodnejší, aby ich strela odolala preťaženiu pri výstrele alebo aké je najvhodnejšie  frekvenčné pásmo, ktorým sa bude šíriť signál z pozorovacieho prístroja. To je úloha pre vedcov, vývojárov a konštruktérov, ktorí prehodnotia, či to, čo vojaci chcú a požadujú, je technicky a technologicky možné.

Ak to možné je a tento prostriedok na európskom trhu chýba, vedci, vývojári a vojaci dostanú priestor vyvinúť ho.

Do spoločnej európskej obrany sa nezapojilo päť krajín

Európska spolupráca v obrane nabrala reálne a právne záväzné kontúry a je príležitosťou aj pre Slovensko.

Je nevýhodou, že sa do slovenského projektu Euroartillery zatiaľ z ďalších európskych krajín zapojilo len Taliansko? Mohlo by to narušiť vývoj jednotného európskeho systému?

Nemyslím si, že je to nevýhoda. Prístupový proces stále prebieha a teraz je čas na diskusiu s odborníkmi z ďalších krajín.

Je pravdou, že v súčasnosti je členom iba Taliansko, no registrovanými pozorovateľmi v projekte je ďalších šesť krajín. Ďalšie štyri krajiny prejavili záujem na odbornej úrovni. S ďalšími troma krajinami rokujeme. Celkovo je dnes istou formou do projektu zapojených 15 krajín.

Ako dlho môže trvať, kým nový systém Euroartillery uzrie svetlo sveta?

Projekt PESCO je dlhodobý. My sme si ho pracovne rozdelili na tri základné fázy. V súčasnosti a v najbližšom období budeme pracovať na tom, aby sme zadefinovali, ktoré z jednotlivých častí spôsobilostí sú veľmi rýchlo dosiahnuteľné, ktoré si vyžadujú dlhodobejšie spoluprácu, a ktoré sú skôr víziou do roku 2030 alebo 2035.

Vyvinúť nový modulárny zbraňový systém s autonómnym ovládaním, ktorý možno hraničí s umelou inteligenciou, bude trvať možno aj 15  rokov. Ale modernizácia súčasných zbraňových systémov alebo vývoj presne navádzanej munície sa dá odhadnúť na dobu tri až päť rokov.

Vymeniť si informácie o balistických charakteristikách systémov a munície alebo zharmonizovať údaje do základných prepojení informačných systémov je otázka možno dvoch, troch rokov.

Všetko bude závisieť od ochoty krajín spolupracovať. My však urobíme všetko preto, aby sme prvé hmatateľné výsledky videli okolo rokov 2020 až 2021.

EÚ v roku 2018: Zahraničie a bezpečnosť

Hoci zásadné rozhodnutia v smerovaní spoločnej zahraničnej a obrannej politiky EÚ, ktoré by mohli významne zmeniť nastavený kurz v tomto roku pravdepodobne nepadnú, Únia si bude chcieť uzurpovať silnejšie postavenie na miestach, ktoré boli doteraz americkou dominantou.

Členské štáty Európskej únie sú stále pomerne rezervované práve v oblasti zdieľania informácií o vlastných bezpečnostných a obranných systémoch. Dokáže toto nastavenie PESCO zmeniť?

Európske krajiny tradične v tejto oblasti obhajujú národné záujmy. No v prípade, že chceme hovoriť o budúcej spoločnej európskej obrane,  je potrebné vytvoriť vhodné podmienky spolupráce. Posúvanie informácií by navyše malo byť rýchle, prehľadné a k dispozícií pre všetkých.

V princípe platí, že krajiny si môžu zachovať autonómiu pri výbere výrobcu systémov, podstatné je, aby sme s nimi dokázali efektívne komunikovať v otvorenom, ale aj v utajovanom režime.

Efektívny progres môže priniesť už spomínaná zameniteľnosť munície. Ak sa jednotka jednej krajiny ocitne v konflikte bez „svojej národnej munície“ či už z dôvodu vyčerpania svojich zásob, ale ich zničenia, mal by byť jej zbraňový systém bez akýchkoľvek komplikovaných procesov schopný využiť muníciu svojho spojenca a pokračovať v bojovej činnosti. V mierovom živote to z ekonomického pohľadu môže priniesť aj tlak na nižšie ceny munície,  nakoľko sa eliminuje monopol jedného výrobcu.

Príkladom je aj spoločné využívanie niektorých prvkov systému. Povedzme, že v spoločnom priestore operácie sú sústredené tri delostrelecké jednotky troch krajín. Pre jednoduchšiu spoluprácu môžu využívať spoločne jeden prehľadový radar, jeden prostriedok prieskumu alebo jednu meteorologickú stanicu. Ak teda budú softwarovo aj komunikačne zosynchronizovaní, nepotrebujú tri radary pre každú jednotku, ale postačí jeden pre všetkých troch. Nezníži to len náklady na používanie, ale aj na celkovú logistiku. Vyžaduje to však odbornú a materiálovú prípravu.

Pozadie

Slovenská republika vyjadrila oficiálny záujem participovať na Stálej štruktúrovanej spolupráci Európskej únie v oblasti bezpečnosti a obrany (PESCO) 13. novembra 2017 na pôde Rady Európskej únie. Oficiálne sa táto iniciatíva spustila na základe rozhodnutia členských štátov 11. decembra 2017. Z Európskej dvadsať osmičky sa na nej napokon zúčastňuje 25 členských štátov Únie.

Jedným zo záväzkov vyplývajúcich z účasti na PESCO je požiadavka, aby sa každý účastnícky štát zapojil aspoň do jedného mnohonárodného projektu, ktorý bude v rámci PESCO rozvíjaný. V úvodnej fáze bude Slovensko viesť jeden zo 17 pilotných akcií, a to projekt EuroArtillery –  Nepriama palebná podpora.

Prvé spoločné aktivity PESCO sa budú týkať budovania a posilňovania vojenských kapacít (6 projektov), odbornej prípravy (2 projekty), kybernetickej bezpečnosti (2 projekty), námornej spolupráce (3 projekty) a spolupráce pozemných síl (4 projekty). Príkladom je aj Európske lekárske velenie, Európske tréningové certifikačné centrum pre Európske armády (EU TMCC), či Systém strategickej kontroly a riadenia pre misie SBOP.