Štátny tajomník Majer: Rusko je problémový partner a k strategickým hrozbám pravdepodobne pribudne Čína

Marián Majer počas rozhovoru pre portál EURACTIV.sk. [MOSR/Komunikačný odbot]

„Dve percentá HDP na obranu musia byť v armáde viditeľné,“ hovorí vo veľkom rozhovore o plánoch na ministerstve MARIAN MAJER. V boji proti dezinformáciám chce byť rezort obrany aktívnejší a vytvorí nové zložky. Ak Američania schvália slovenskú požiadavku na zníženie splátok, ministerstvo chápe, že F-16 môžu meškať, vysvetľuje.

Marian Majer je štátnym tajomníkom na Ministerstve obrany SR. Od roku 2016 pôsobil ako riaditeľ Kancelárie štátneho tajomníka Róberta Ondrejcsáka, predtým v neziskovej bezpečnostnej sfére a na rôznych riadiacich funkciách na rezorte obrany.
Je spoluzakladateľom portálov CyberSec.sk a Antipropaganda.sk. 

V rozhovore so štátnym tajomníkom rezortu obrany sa dozviete aj:

  • ako sa rezort pripravuje na schvaľovanie bezpečnostnej a obrannej stratégie;
  • čo nové vedenie sľubuje vojakom aj civilom v rezorte;
  • aké kroky a zmeny ministerstvo plánuje v oblasti boja s dezinformáciami;
  • či môže letisko Sliač so stíhačkami F-16 hostiť aj civilnú časť;
  • či Slovensko dobuduje ťažkú mechanizovanú brigádu tak, ako to sľúbilo v NATO,
  • alebo ako ovplyvní armádu, jej riadenie a štruktúry koronakríza.

 

Začnime témou, ktorá bude slovenskú obranu pravdepodobne rámcovať v najbližších rokoch, a tou sú chystané stratégie pre bezpečnosť a obranu. Na bezpečnostnej stratégii bude rezort obrany spolupracovať s rezortom diplomacie, obranná stratégia bude len v gescii ministerstva obrany. Začali sa už prípravy?

Práve v týchto dňoch sa vydávajú úlohy. Samozrejme, s ministerstvom zahraničných vecí spoločne v tejto veci koordinujeme postup tak, aby bol proces paralelný. Už o tomto zámere prebehla diskusia medzi ministrami obrany a zahraničných vecí. Bol som informovaný, že na rezorte diplomacie už odštartovali prípravu ich dokumentu a pod mojim vedením začneme s prípravami toho nášho v najbližších dňoch.

Pred voľbami prebiehala diskusia o tom, či sú najnovšie, no parlamentom neschválené stratégie z roku 2017 stále dostatočne dobré. Chystáte sa tieto dokumenty využiť alebo zásadne meniť?

Zatiaľ nebol priestor hovoriť detailne o obsahových aspektoch. Je pravdou, že budeme pripravovať nové dokumenty, ale to neznamená, že sa nevyužijú ideové línie tých predošlých. Dokumenty z roku 2017 boli v mnohých častiach v poriadku, ale dnes sme opäť na národnej aj medzinárodnej úrovni niekde inde. Základná filozofia na viacerých miestach bude zachovaná, ale predpokladám, že znenie niektorých častí bude explicitnejšie a jasnejšie.

Program novej vlády v obrane: Únia a NATO ako najlepšie možnosti pre zaistenie bezpečnosti

Nová vláda chce v obrane postupovať predvídateľne a plniť najmä to, čo sľúbi vojakom doma, ale aj spojencom v zahraničí. Avizuje dohodu o obranných plánoch naprieč politickým spektrom a dve percentá HDP chce na obranu minúť napriek koronakríze.

Keď sme pri explicitnom pomenovaní, asi narážate na známe označenie Ruska za hrozbu. Zostane táto formulácia v nových dokumentoch?

Už zaznelo množstvo vyjadrení ministra zahraničných vecí aj ministra obrany, ktorí jasne pomenovali, kam chceme zahraničnopoliticky patriť. Hovorí to aj programové vyhlásenie vlády (PVV), ako aj vyhlásenie troch najvyšších ústavných činiteľov. Chceme, aby v tom nebola žiadna pochybnosť.

V tejto súvislosti nejde o to, či Rusko nazveme hrozbou alebo nie. Áno, Rusko je problémový partner už dlhodobo, no najmä od zásahov na Kryme a na východnej Ukrajine. Preto chceme, aby boli tieto fakty jednoznačne pomenované. Či tam bude alebo nebude napísané to konkrétne slovo nie je to najpodstatnejšie.

Pribudne medzi potenciálne hrozby aj označenie Číny?

Asi áno. Myslím si, že existuje zhoda na tom, že sa Čínou bez akýchkoľvek predsudkov musíme zaoberať, a to pre výrazné politické, bezpečnostné aj ekonomické aspekty. Čína je ekonomicky aktívna, no existujú aj aktivity, ktoré súvisia s využívaním dezinformačných kampaní alebo hybridných nástrojov. Hoci sú východiská postoja k Rusku a Číne iné, takýmito dôležitým hráčmi v medzinárodno-politickom a bezpečnostnom prostredí sa musíme zaoberať rovnakým spôsobom.

Nemenej dôležitým hráčom sú Spojené štáty. Vláda bola v ich označení za kľúčového bezpečnostného partnera Slovenska veľmi jednoznačná aj v PVV. Bude mať Washington špeciálne miesto v bezpečnostnej alebo obrannej stratégii?

Som rád, že spomenutie Spojených štátov v programovom vyhlásení vlády ostalo. Nie je pochýb o tom, že Spojené štáty sú kľúčový bezpečnostný aktér s nenahraditeľnými vojenskými spôsobilosťami, a to bude musieť byť zohľadnené aj v obidvoch stratégiách. Nerád by som ale predbiehal a hovoril o tom, ako presne a explicitne ich označíme. To je otázka debaty.

Ako veľmi bude diskusia o stratégiách otvorená?

Chceme, aby bol proces diskusie inkluzívny a pri príprave textu zahŕňal nielen medzirezortnú spoluprácu, ale zaznel v ňom aj hlas z prostredia mimo štátnej správy. Hoci je jasné, že niektoré rezorty budú mať rozhodujúce slovo, chceme, aby to bol dokument, na ktorom sa s čistým svedomím zhodne celá vláda.

Kedy odhadujete, že by sa mohli obe stratégie prijať?

Zámerom je, aby sa proces nenaťahoval, snaha je začať aj skončiť čo najskôr. Nerád by som dával konkrétnejší dátum, no na prípravy by sme chceli využiť už druhú polovicu tohto roka.

Plány na doma

Programové vyhlásenie vlády hovorí, že svoje sľuby chce nové vedenie plniť nielen voči spojencom v zahraničí, ale najmä doma, voči vojakom. Aké sľuby dáva nové vedenie rezortu obrany vojakom?

Základnou premisou našej politiky je, aby sme odchádzali – kedykoľvek to bude – s tým, že niečo za sebou zanecháme. Či už je to technika, infraštruktúra alebo zlepšené podmienky pre vojenský i civilný personál. Už prvým dňom sme začali s prehodnocovaním niektorých projektov a urobili sme aj prvé rozhodnutia.

Minulý rok narástli celosvetové výdavky na obranu najviac za dekádu

Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru narástli celosvetové obranné výdavky na 1 753 miliárd eur, čo je asi 2,2 percenta svetového HDP. Až 62 percent z nich minula pätica krajín, žiadna z nich však nie je členom EÚ.

Jednou z priorít je obmena radarovej techniky. Do konca roka chceme dať vláde návrh o jej budúcnosti, keďže už dnes vieme, že je po dobe svojej životnosti. Zaoberáme sa budúcnosťou pozemnej techniky, najmä ťažkou mechanizovanou brigádou, ktorá je súčasťou cieľov spôsobilostí NATO, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo.

Diskutujeme aj o dokončení projektov vo vzdušných silách, vrátane stíhačiek F-16, pri ktorých padlo jednoznačné rozhodnutie pokračovať. No rozloženie zvyšných splátok pokladáme z hľadiska našich reálnych možností za neprimerané, preto už americká strana dostala náš návrh na ich úpravu. Zámerom je dodržať ambíciu zbaviť sa od roku 2023 závislosti na MiG-29. Vnímame aj informácie o zdržaniach pri výrobe na americkej strane, preto si myslím, že rokovania budú konštruktívne. To, či všetky stíhačky prídu naraz, alebo sa termín pre niektoré natiahne o rok alebo dva nie je až také podstatné.

Ste teda otvorení ďalším zmenám pri dodávke stíhačiek?

Áno, pretože si uvedomujeme, že aj požiadavka na zníženie splátok na našej strane musí byť niečím kompenzovaná. Chcem ale v tejto súvislosti pripomenúť, že tento projekt nie je len o samotných lietadlách, ale súvisí s ním aj nevyhnutná rekonštrukcia letiska Sliač (kde budú stíhačky umiestnené, pozn. red.). Verím, že všetko zvládneme načas.

Vie už rezort, kedy po zapracovaní zmien v dodávke príde na Slovensko prvá F-16?

V tejto chvíli stále platí dohoda o roku 2023, kedy končí aj stará abonentná zmluva s ruským partnerom na servis lietadiel MiG-29. V tom čase už na Slovensku musí byť adekvátny počet nových stíhačiek, ktoré prevezmú úlohy chránenia nášho vzdušného priestoru.

Stihnú sa, aj vzhľadom na koronakrízu, vyškoliť slovenskí piloti?

Robíme všetko pre to, aby to stihli. Už teraz prebieha ich výcvik v Spojených štátoch. Diskutujeme však aj o iných, do budúcnosti udržateľných spôsoboch výcviku, povedzme aj na našej pôde.

Minister Naď už avizoval, že jeho cieľom vo funkcii je, aby „skončilo každé jedno euro u vojakov“. Ako ale rezort plánuje podporovať analytické zložky a s nimi najmä civilnú časť personálu?

Rezort primárne tvoria ozbrojené sily, preto sa pochopiteľne komunikácia dotýka hlavne vojenského personálu. Ale keďže sám mám už pomerne dlhú skúsenosť ako súčasť civilného personálu, uvedomujem si, aké dôležité je udržiavať aj týchto zamestnancov kvalitných a motivovaných. Na tento aspekt nemôžeme zabúdať. Touto témou sa chceme zaoberať koncepčne, no kým k tomu dospejeme, snažíme sa robiť na tom, aby aj civilná časť zamestnancov cítila zmenu a aby videla, že výsledky našej práce budú znamenať prínos pre ich profesionálny rast.

Keď sa rozprávame o analytických kapacitách, v rezorte pôsobí menší analytický útvar so šiestimi pracovníkmi. Hoci nevylučujeme jeho rozšírenie, je to otázka budúcnosti a aj finančných možností. Najpodstatnejšie bude, aby jeho výstupy každý pracovník ministerstva vnímal ako pridanú hodnotu. Doteraz sa totiž podceňovala dôležitosť analýzy a dôsledného posúdenia jednotlivých politík a projektov nielen z vojensko-technického, ale aj zo strategického pohľadu.

Čo sa posilňovania kapacít týka, prízvukovaným prvkom novej vlády je aj snaha zlepšiť boj s dezinformáciami, či boj s kybernetickými a hybridnými hrozbami. Vznikne v rezorte samostatná jednotka, ktorá sa témam bude venovať?

V týchto dňoch prebiehajú na túto tému stretnutia zástupcov ministerstiev, najmä obrany, zahraničných vecí a kancelárie Bezpečnostnej rady. Chceme byť v tejto oblasti aktívnym aktérom. Na prelome mája a júna plánujem zvolať ďalšie rokovanie relevantných ministerstiev a už teraz sme si k tomu dali domáce úlohy. Osobne by som bol veľmi rád, aby sa do vlády dostal akýsi akčný plán konkrétnych krokov, ktorý by nadviazal na Koncepciu boja proti hybridným hrozbám, ktorú v nie zlej kvalite schválila predchádzajúca vláda. Chýbali jej však nástroje a charakteristiky toho ako ďalej a tomuto sa musíme venovať.

U nás už dnes k riešeniu tejto problematiky nezanedbateľne prispievajú viaceré zložky, napríklad Vojenské spravodajstvo, či Veliteľstvo síl pre špeciálne operácie. Chceme, aby boli aj niektoré ich výstupy viditeľnejšie a aby boli tieto témy lepšie odkomunikované. Rovnako plánujeme vytvoriť zložku v rámci Kancelárie ministra, ktorá sa bude zaoberať strategickou komunikáciou. Taktiež sme v procese identifikácie jednotlivcov z iných zložiek rezortu, ktorí budú vytvárať akýsi virtuálny prvok a riešiť túto tému vo vzájomnej koordinácii.

Reálne záväzky voči zahraničným partnerom

Záväzky má Slovensko aj voči zahraničným partnerom, no minister už avizoval, že by sa najmä v súvislosti s ekonomickou krízou, ktorá v súvislosti s koronavírusom pravdepodobne nastane, mohli naše sľuby modifikovať. O čo konkrétne pôjde?

Slovensko, ako hovorí aj PVV, chce byť spoľahlivý a dôveryhodný partner. Po rokoch poddimenzovania zdrojov sa ale musíme sústrediť na reálne možnosti, ktoré krajina má a zosúladiť ich s požiadavkami Aliancie. Na jednej strane my sme NATO a sme súčasťou rozhodovania o požiadavkách, no samozrejme ide o komplexný a pomerne zložitý proces. Výzvou je najmä budovanie brigády, ktoré odsúvali viaceré predošlé vlády. Preto sa úprimne pýtame, ako realistické je, že záväzok naplníme.

Ak vyhodnotíme, že to v strednodobom horizonte napríklad desiatich rokov nie je realistické, otázka je, či nie je zodpovednejšie otvorene problém priznať. Ak nie sme schopní ťažkú brigádu naplniť, musíme konštruktívnym spôsobom vyjednať niečo iné.

Budúcnosť vojenskej technológie podľa NATO: Vesmír, Arktída aj komplikovaný priestor zaľudnených miest

Budúcnosť obrannej technológie vidí Aliancia vo ôsmich oblastiach, vrátane hypersonických systémov, či biotechnológiách. Operovať sa NATO musí naučiť aj pod tlakom klimatických zmien, ktoré budú znamenať nápor na národné hranice aj ekonomiky, tvrdí správa z dielne vyše šesť tisíc expertov.

Akú alternatívu by sme ponúkli?

V prvom rade chcem pripomenúť, že zatiaľ uvažujeme hypoteticky. Ak by sme zvažovali alternatívy, tak by sme mohli ponúknuť napríklad zmenu na strednú brigádu, čo by bolo legitímne vzhľadom na veľkosť Slovenska a jeho kapacity. Druhou možnosťou je zachovanie pôvodnej ťažkej brigády, ale predĺženie doby jej naplnenia, samozrejme s istým kompenzačným prvkom. Ak teda kupujeme napríklad stíhačky, ktoré deklarujeme aj pre využitie v NATO, mal by byť zohľadnený aj tento faktor. Pre COVID-19 bol začiatok nového cyklu obranného plánovania posunutý na september a je na nás, aby sme si náš záväzok v ňom vyjednali tak, aby bol realistický a prijateľný.

Budete sa snažiť o získavanie finančných príspevkov z rozličných partnerských fondov?

Určite áno, už sme s tým začali. Čo sa týka NATO, požiadavku na ponuku a zváženie realizácie rekonštrukcie letiska Sliač sme už zaslali do NSPA (Agentúra pre podporu a obstarávanie NATO, pozn. red.). Dnes ešte nevieme, aká bude odpoveď a akou cestou napokon pôjdeme, ale rozmýšľať chceme takýmto spôsobom. Plánujeme procesy skracovať, čo obstarávanie prostredníctvom NATO umožňuje, a zároveň mienime šetriť finančné prostriedky.

Umožnilo by čerpanie fondov možnosť, aby bola v prípade letiska Sliač vybudovaná aj časť pre jeho civilné využívanie?

Jedna vec je získavanie príspevkov, druhou je procesná stránka veci. Otvorenie letiska civilom je zatiaľ otvorená debata, v ktorej sa stále nerozhodlo, hoci záujem o zachovanie civilnej prevádzky máme a urobíme pre to maximum.

Čo nové projekty v rámci PESCO a financií z Európskeho obranného fondu? Tento rok výzvy na nové projekty nebudú, plánuje sa ale rezort obrany zapojiť do nových projektov alebo iniciovať vlastný projekt vývoja obrannej technológie?

Myslíme si, že súčasných projektov je dostatočné množstvo. Je pozitívne, že drvivá väčšina z nich je komplementárna aj s cieľmi NATO, čo je pre nás dôležitý aspekt. V súčasnosti sme zapojení v šiestich projektoch, jeden vedieme, a v dvoch sme pozorovateľmi, čo sa z môjho pohľadu javí ako dostatočné. No nebránime sa ďalšiemu zapojeniu, ak niekto definuje projekt ako prínosný pre ozbrojené sily. Dnes je však dôležité, aby sa už existujúce projekty kvalitatívne posúvali ďalej, pretože mnohé z nich sú len v počiatočnej fáze implementácie.

V akej fáze je PESCO projekt Euroartillery pod slovenským vedením?

Momentálne sa rieši dokumentácia medzi zapojenými krajinami, teda medzi Slovenskom, Talianskom a Maďarskom. Projekt pokladáme za dobrý a prínosný, no zatiaľ nebol priestor venovať sa úplným detailom. Ani tu nechceme prestupovať na mieste a radi by sme sa posunuli vpred.

Slovenský obranný projekt pre PESCO prepája vojakov, výskum a vývoj, hovorí jeden z jeho autorov

Hoci sa do slovenského projektu Euroartillery zapojilo oficiálne zatiaľ len Taliansko, podľa jedného z jeho autorov, plukovníka VLADIMÍRA KAVICKÉHO, sa oň zaujíma ďalších 13 krajín. Rozsiahly projekty má financovať Európska únia prostredníctvom Stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO).

Záväzok vynakladať ročne dve percentá HDP na obranu minimálne od roku 2023 sa dostal nielen do PVV, ale aj do spoločného vyhlásenia trojice najvyšších ústavných činiteľov, ktorý podpísali cez víkend (9. mája). Pravdepodobne sa prijímal oveľa ľahšie, vzhľadom na to, že s poklesom celkového HDP Slovenska klesne tento záväzok aj v absolútnych číslach.

Pre mňa sú dve percentá stále dve percentá. Je zlou premisou predpokladať, že sme sa k tomu zaviazali preto, lebo vieme, že celková suma bude klesať. Zaviazali by sme sa s k tomu bez ohľadu na krízu.

Prikloní sa Slovensko v tejto súvislosti k nemeckému argumentu, podľa ktorého by sa medzi obranné výdavky mali započítavať aj výdavky spojené s krízovým manažmentom, čo je dnes v koronakríze omnoho relevantnejším bodom, ako kedykoľvek predtým?

Medzi jednotlivými štátmi zatiaľ nie je z hľadiska metodológie úplná zhoda. Nebol by som však rád, aby sme boli inžiniermi, ktorí vyskladajú náklady tak, aby dostali požadované číslo. Suma musí byť v ozbrojených silách viditeľná. Ak sa investuje do ozbrojených síl, no náklady sa nezapočítavajú, zmeňme to, no zároveň som proti tomu, aby sme bez zmyslu prekresľovali metodológie.

Ozbrojené sily v koronakríze

Dá sa odhadnúť, ako koronakríza ovplyvní slovenské ozbrojené sily? Expertná debata dnes naznačuje, že by sa napríklad NATO mohlo v budúcnosti viac sústreďovať na intenzívnejšie zabezpečovanie krízového manažmentu v členských krajinách.

So všetkými negatívami, ktoré COVID-19 prináša, sa počas riešenia krízy objavili aj pozitívne elementy. Priamo totiž spoznávame problémy krízového manažmentu a riadenia nielen nášho rezortu. Sústreďovať sa chceme napríklad na riešenie chýbajúcich zásob, ktoré sa netýkajú len zdravotníckeho materiálu, ale aj na vnútorné mechanizmy riadenia rezortu aj ozbrojených síl.

COVID-19 a NATO: Ako vírus ovplyvňuje Alianciu a armády jej členov?

Zrušené mnohonárodné cvičenia, sťahovanie vojakov a potvrdená nákaza medzi pracovníkmi, ale aj u bývalého generálneho tajomníka. Ako pandémia ovplyvnila ozbrojené zložky a transatlantickú spoluprácu v oblasti obrany a bezpečnosti?

Zároveň som rád, že sa celý rezort ukázal ako dôležitý a spoľahlivý aktér a chcel by som poďakovať všetkým, ktorí prispievajú k jeho fungovaniu v čase krízy. Ukazuje sa totiž, že príprava na pomoc obyvateľstvu je možno rovnako dôležitá ako príprava na ozbrojený konflikt. Obyvateľstvo legitímne očakáva, že ozbrojené sily budú pomáhať aj pri takomto type kríz.

Slovenskí vojaci boli a sú v súčasnom boji s COVID-19 veľmi viditeľní. Aktívne pôsobili na hraniciach, pri prevoze materiálu, na letiskách, pri pomoci s testovaním a na mnohých ďalších miestach. Dnes sú samozrejme financie sekundárne, avšak ovplyvní toto nadštandardné zapojenie vojakov výrazne rozpočet? Každá hodina nadčasu, každá denná diéta je nákladom.

V súčasnosti je vyhlásená mimoriadna situácia, no nemáme zatiaľ vyhlásenú mimoriadnu službu podľa Zákona o brannej povinnosti. Tá by totiž vyžadovala dodatočné kroky, vrátane povolávania záloh. Uvažovali sme o tejto možnosti a v prípade potreby máme pripravenú aj legislatívu, ktorá by pomohla s doplnením súčasného personálu o nedostatkové špecializácie. Sme teda stále pripravení aj na podstatne horší scenár.

Samozrejme, niektoré kompenzácie existujú a všetko čosi stojí, pretože sme museli napríklad narýchlo nakupovať mnohé materiály, zabezpečovať náhradné diely pre techniku či postarať sa o stovky príslušníkov OS SR v teréne. Vypadávajú dokonca príjmy, keďže mnohé zariadenia, kde dnes v karanténe čakajú repatrianti, sa využívali aj na komerčné účely. Do niektorých vecí bolo treba neplánovane zainvestovať. Je to nemalá záťaž na rozpočet, no museli sme sa s tým vysporiadať. Ale sme radi, že sa situácia postupne zlepšuje a najhorší scenár našťastie ostáva nenaplnený.