Veľvyslanec pri NATO o novej agende Aliancie: Jediné, čo máme na tankoch zelené, je farba

Peter Bátor (vľavo) a Jens Stoltenberg. [Twitter/@Slovakia_NATO]

Na blížiacom sa summite NATO sa bude intenzívne debatovať o zmenách po pandémii, využití nových technológií, budovaní odolnosti členských krajín, ale aj spôsoboch, ako v Aliancii reflektovať na klimatické zmeny. Tie totiž výrazne ovplyvňujú bezpečnostné prostredie vo svete, prízvukuje v rozhovore PETER BÁTOR.

Peter Bátor je skúsený diplomat, bezpečnostný expert, a bývalý poradca prezidentky pre zahraničnú politiku, obranu a bezpečnosť. Od januára pôsobí v Bruseli ako veľvyslanec Slovenska pri NATO.

V rozhovore sa dozviete aj to:

  • čo sa v NATO zmenilo s príchodom novej americkej administratívy,
  • ako ovplyvnila aktivity Aliancie pandémia,
  • ako spojenci vnímajú nové témy v bezpečnostnej agende, vrátane klímy, nových technológií, či v rozšírenom katalógu hybridných hrozieb,
  • aké sú očakávania od blížiaceho sa júnového summitu NATO,
  • či ako sa z pohľadu spojencov mení vnímanie Ruska a Číny.

 

Zdá sa, že NATO naberá s príchodom Joea Bidena a jeho administratívy do Bieleho domu nový zápal. Ale je to skutočne tak? Vnímate okrem ochoty lepšie komunikovať s partnermi aj konkrétne zmeny na pôde Aliancie, alebo to je skôr „marketingová“ záležitosť?

Marketingová určite nie. Niektoré zmeny tu sú. Vychádzajú z konkrétnych rozhodnutí, ktoré boli prijaté v predchádzajúcom období na summite v Londýne v roku 2019. Od neho sa totiž odrážame. Ale je pravda, že atmosféra je iná. Od nástupu novej administratívy cítiť väčšiu otvorenosť konzultovať, ochotu zdieľať informácie a hľadať spoločné riešenia.

Cítiť aj väčší záujem o to, čo považujeme za priority. Odrazilo sa to napríklad na ukončovaní misie v Afganistane. Ak hovoríme o konkrétnej agende, rovnako je možné bádať väčší dôraz na hrozby, výzvy a príležitosti, ktoré prichádzajú z Číny a ázijsko-pacifického regiónu. Jedna z veľkých vecí, ktoré doteraz neboli na stole, je otvorenosť Spojených štátov a ich ochota rozprávať sa o spolupráci s Európskou úniou.

EURACTIV Podcast | Veľvyslanec pri NATO: Odolnosť členov je po pandémii v centre pozornosti Aliancie

Podľa PETRA BÁTORA sa s novou americkou administratívou zvýšil záujem Aliancie o spoluprácu s EÚ. Rusko už pre NATO nie je strategickým partnerom a inak sa pozeráme aj na Čínu, preto prídu summit aj nová stratégia s veľkými zmenami, hovorí.

Sú podľa vás zmeny v Aliancii ovplyvnené aj pandémiou? Videli sme, že sa počas prvej a druhej vlny organizovali rôzne formy pomoci, či už v rámci spojenectva, alebo s partnermi. Dá sa očakávať, že pre túto skúsenosť môžu NATO do budúcna pribudnúť ďalšie druhy povinností v oblasti domáceho krízového manažmentu?

Určite. Do popredia sa dostáva téma odolnosti spoločnosti, ako aj celková odolnosť štátu, vrátane ochrany vlastnej infraštruktúry, či zaistenie adekvátnej zdravotnej starostlivosti. Samozrejme nie všetko má vojenský rozmer, ale ukázalo sa, akú veľkú pridanú hodnotu vedia mať niektoré vojenské spôsobilosti.

Boli sme svedkami toho, že vojenské lietadlá NATO pomáhali s dopravou a prepravou zdravotníckych materiálov do poľných nemocníc a pri distribúcii vakcín.

Dôležitá je aj distribúcia pomoci medzi spojencami. Koniec koncov aj na Slovensku vidíme, ako sa zvýšila úloha ozbrojených síl pri pomáhaní spojencom a domácim orgánom verejnej moci. Na jednej strane nám tieto veci, ktoré vznikli počas pandémie, ukázali, čo všetko dokážu ozbrojené sily spraviť. Na druhej strane nám poodhalili to, čo nám nejde.

Čo to bolo?

Vidíme, že nám nie celkom išla koordinácia, aj medzinárodná. Hoci v rámci svojej pôsobnosti NATO konalo dobre. Príkladom toho boli dopravné lietadlá, ktoré pomáhali alebo poskytovali pomoc štátom. Pokiaľ štát nedokáže byť vnútorne silný, je oveľa zraniteľnejší voči vonkajším vplyvom.

Videli sme, čo spôsobovala kampaň pri distribúcii čínskej či ruskej pomoci, ako sú zdravotnícke pomôcky a vakcíny. Čím menej dokáže štát zaistiť tieto služby pre občanov, tým väčšiu úlohu hrajú aj také štáty, ktoré prichádzajú so skrytou agendou.

Pandémia nám všetkým ukázala, že bezpečnostnou hrozbou pre obyvateľstvo nemusí byť len vonkajší nepriateľ. No možno omnoho väčšou hrozbou bude aj klimatická kríza, ktorej sa NATO venuje aj komplexnejšie, hoci to pre Alianciu nie je nová téma. Už v roku 2010 na ňu odkazoval strategický koncept Aliancie. Ako chce NATO adresovať tieto výzvy?

Táto téma má skutočne serióznu bezpečnostnú dimenziu. Napriek tomu, že sa ňou zaoberalo aj NATO vo svojej strategickej koncepcií, je dnes táto téma ďaleko profilovanejšia a viac rozpracovaná, ako bola v čase písania koncepcie. Je zrejmé, že bude mať oveľa prominentnejšie miesto v agende, ktorá sa príjme na nadchádzajúcom summite.

Prečo je teda téma dôležitá pre NATO?

Má to dve dimenzie. Tá prvá je o tom, aké sú implikácie klimatickej zmeny pre bezpečnosť štátov. Tu sa môžeme rozprávať o veciach, ako je zmena klímy v niektorých oblastiach, kde pôsobia spojenecké sily. Zmena klímy vplýva aj na triviálne veci, ako sú technika, naše základne, dostupnosť logistiky nehovoriac o demografii. Akonáhle ubúdajú zdroje vody, tak sa obyvateľstvo radikalizuje. Sily, ktoré sú rozmiestnené v danom regióne, sú potom oveľa zraniteľnejšie, pretože sú vystavované viacerým rizikám.

Súčasťou tejto problematiky sú aj ďalšie veci, ako je topenie permafrostu. S tým súvisí rozmiestňovanie síl v štátoch, ktoré nevnímame ako priateľské. Rovnako sa jedná o rozmrazovaní obchodných ciest. Napríklad vo arktickej oblasti vychádza najavo, že sa lode a ozbrojené sily dokážu dostať na úplne iné miesta, ako mohli doteraz. Samozrejme, táto záležitosť je predmetom strategického záujmu nielen spojencov a štátov, ktoré sú v regióne, ale aj Číny a Ruska.

Severoatlantická aliancia chce ozelenieť. Slovenská armáda problém emisnej stopy zatiaľ nerieši

Na klimatickú krízu reaguje už aj NATO. Okrem znižovania emisií vlastných budov, nabáda armády členských krajín k vývoju a nákupu zelenších systémov a techniky. Slovenské obranné zložky však podľa najnovších stratégií na tento prvok zatiaľ nekladú dôraz.

Druhá časť súvisí s tým, ako bude môcť NATO prispieť k zmierňovaniu dôsledkov klimatickej krízy. Skúmať to bude cez dopad činnosti ozbrojených síl na klimatickú zmenu. Dobre vieme, že technika, ktorú používajú ozbrojené sily, nie je najzelenšia. Jediné, čo máme na tankoch zelené, je ich farba.

Je nutné pozerať sa na spôsoby, ako nájsť riešenia, ktoré by prispeli k napĺňaniu klimatických cieľov. Zároveň je podstatné, aby nové opatrenia neoslabili to, na čo sú ozbrojené sily primárne určené. Jedná sa o obranu a primeranú operačnú spôsobilosť.

Hovorí sa, že NATO by na monitorovanie zmien v klíme chcelo využívať rôzne nové druhy technológií. Medzi spojencami sa rozbehla diskusia o nových technológiách, vznikajúcich a rušivých, a o tom, ako ich bude NATO využívať. O ktorých konkrétnych technológiách je teda v NATO reč?

Je toho veľmi veľa. Jednak ide o veci, ktoré poznáme, ako je ochrana sietí, kybernetická bezpečnosť, ako aj možné využitie kvantových počítačov, a to nielen na mierové účely. NATO musí byť pripravené na to, že režimy, ktoré nie sú priateľské voči jeho členským štátom, môžu takéto technológie využívať.

Sú to ale aj veci, ako umelá inteligencia. Tieto technológie dnes poznáme a vieme si predstaviť ich využitie na vojenské účely.

No nevenujeme sa len tomu, ako tieto technológie využiť v boji, ale aj tomu, čo bude ich užívanie všeobecne znamenať pre charakter boja a konfliktu. Čoraz viac sa ukazuje, že môže existovať konflikt, ktorý nemá klasickú formu ozbrojeného a konvenčného konfliktu a vystupujú v ňom tanky a lietadlá. Ide o konflikty nižšej intenzity, ktoré ale nemajú o nič menšie dôsledky. Takéto konflikty sa môžu odohrávať v kybernetickom priestore alebo prostredníctvom technológií, pričom počas nich dochádza k útokom na niektoré technologické zariadenia a infraštruktúru štátu. No sú tu aj technológie, ktoré sú dnes ešte len v plienkach.

NATO hľadá spôsoby, ako sa po Trumpovi dostať z „klinickej smrti“

Ministri obrany členských krajín NATO po prvý krát diskutovali o nových návrhoch reformy Aliancie, ktoré predložil generálny tajomník Jens Stoltenberg. Francúzi sú skeptickí, Američania hovoria, že ich sólo v obrane sa končí. Slovensko má vlastné záujmy.

NATO teda bude viac investovať do získavania spôsobilostí v kybernetickej bezpečnosti. Vznikajú teda nové oddelenia a nábor expertov je väčší? Ako to v praxi vyzerá?

Politika NATO je taká, že každý štát by si mal vytvoriť spôsobilosti takej kapacity, aby dokázal minimálne odvrátiť útok v kybernetickom priestore. Prebieha aj odbornejšia debata o tom, či táto spôsobilosť obsahuje aj schopnosť útok odvrátiť, alebo ho ďalej prenasledovať.

V takýchto prípadoch sa skúma odkiaľ takýto útok prišiel. Sú zástancovia, ktorí tvrdia, že práve toto by malo byť zodpovednosťou jednotlivých štátov. Sú ale aj štáty, ktoré si myslia, že by NATO malo mať spoločné kapacity. Nie je tajomstvo, že NATO určite takéto kapacity má a sústredí sa na obranu spoločných aliančných sietí a systémov.

Ide teda o čoraz väčšiu prioritu, no nie preto, že by chcelo NATO útočiť na niekoho v kybernetickom priestore. Naopak, každý rok sa zaznamená násobne viac útokov v kybernetickom priestore.

Nedávne sankcie Spojených štátov proti Rusku sa uvalili aj v dôsledku kybernetického útoku prostredníctvom softvéru SolarWinds. Práve preto si Aliancia hľadá nové spôsoby a spôsobilosti, aby sa vedela voči tomuto brániť.

Keď zostanem pri nových technológiách, mnoho z nich je v súvislosti s využitím v boji aj kontroverzných. Hovorí sa napríklad o umelej inteligencii v zbraňových systémoch. Existujú technológie, pri ktorých už teraz vidíte, že si o nich so spojencami budeme musieť pri ich zapájaní veľmi intenzívne podebatovať?

Môžeme zaujať prístup, že vyvíjajme len také technológie, ktoré budú kompletne nekontroverzné. Už samotné vojenské technológie sú pre mnohých kontroverzné, lebo dokážu spôsobiť smrť. NATO a jednotlivé členské štáty ich nevyvíjajú preto, že chcú mať technológie prostredníctvom ktorých dokážu umelou inteligenciou zabiť človeka. Sú vyvíjané preto, lebo vieme, že aj ostatné štáty sa môžu rozhodnúť testovať ich alebo dokonca napadnúť našu bezpečnosť.

Veľmi veľa dronov, ktoré sú nasadené v rôznych konfliktoch, pochádza z Číny. Hovorí sa, že boli nasadené napríklad v Azerbajdžane. To dokazuje, že nejde o to, či spojenci chcú alebo nechcú vyvíjať nové technológie. Ak sa rozhodnú, že ich nebudú ďalej vyvíjať, tak sa môže stať, že ich druhá strana bude mať dávno pripravené a nebudeme sa môcť proti nim brániť.

Ukrajine sa nepáči, ako pomaly pristupuje NATO k jej členstvu

Ukrajinské úrady odsúdili neochotu Severoatlantickej aliancie urýchliť členstvo Kyjeva. Podľa nich sa progres spomalil po tom, čo Moskva zhromaždila ruské jednotky pozdĺž ukrajinských východných hraníc.

Nové technológie, následky pandémie a klimatické zmeny sú len niektoré z tém, o ktorých sa bude rokovať aj na veľmi dôležitom, blížiacom sa summite NATO, 14. júna v Bruseli. Aké sú ďalšie oblasti?

V zásade ide o deväť bodov. NATO sa už dnes rozpráva o tom, ako ešte viac posilniť svoju politickú dimenziu. To znamená, ako rýchlejšie prijímať rozhodnutia, viac konzultovať a byť pripravený v krátkom čase zareagovať nielen vojensky, ale aj politicky.

Ďalej rieši to, ako klásť ešte väčší dôraz na ochranu hodnôt a princípov, a to nie len vo vzťahu k tretím štátom, ale aj k samotnej Aliancií.

Jedna z najdôležitejších tém summitu bude aj nový systém toho, ako by mala byť Aliancia schopná brániť svojich členov, alebo ako by sa mali členovia spoločne brániť a adekvátne odpovedať na regionálne hrozby a výzvy.

Rozprávali sme o odolnosti spoločnosti, čo je úplne nová a samostatná agenda, ktorá sa ťahá z predchádzajúcich summitov a dnes sa rozpracováva do detailov.

Jedna z dôležitých vecí, pri ktorých býva aj najhorúcejšia diskusia, je zabezpečenie dostatku zdrojov NATO. NATO tvrdí, že bude mať novú agendu. Ak chce byť kredibilné v tejto oblasti, bude potrebovať viac zdrojov. Veľa debatujeme o tom, koľko zdrojov by malo byť vyčlenených na spôsobilosti a kapacity, ktoré spoločne vlastníme. Nejde o to, aby štáty investovali viac do svojich rozpočtov, ale aby sme v rámci peňazí, ktoré už investujú, správne financovali spoločné kapacity NATO.