Ako sa zmenia transatlantické vzťahy? Odpovedajú kľúčoví predstavitelia a experti bezpečnostného sektora

Ilustračný obrázok. [EPA-EFE/Robert Ghement]

Multilateralizmus nezanikne, Európa sa začne výraznejšie podieľať na svojej bezpečnosti a tlak na úspory motivuje k zdieľaniu zodpovednosti, píšu ministri, veľvyslanci a ďalší experti a expertky domácej bezpečnostnej scény.

For English, click here.

Regionálni lídri a odborníci a odborníčky na bezpečnosť odpovedajú na otázku, či a ako sa budú v najbližšom období meniť transatlantické vzťahy. Hoci podobne vnímajú výzvy, ktoré na Alianciu vplývajú nielen z vonkajšieho prostredia, ale aj vo vnútri, zhodne tvrdia, že NATO nemožno nahradiť ani zatlačiť do úzadia. V kľúčových otázkach spojenci podľa nich nachádzajú zhodu, pretože ide o jedinečnú platformu s možnosťami, ktoré iná organizácia neponúka.

Aliancia navyše včera (8. júna) odštartovala reflexiu o budúcnosti spojenectva, pod názvom NATO 2030 a Slovensko, ani región strednej Európy, nechce v tomto procese zaostať.

NATO 2030: Generálny tajomník predstavil svoju víziu o budúcnosti Aliancie

„Nechceme NATO objavovať nanovo, potrebujeme ho, naopak, ešte viac posilniť,“ uviedol Jens Stoltenberg. Aliancia musí podľa neho napredovať vojensky, politicky, ale aj ako dôležitý aktér medzinárodnej scény.

Ivan Korčok
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

V kontexte transatlantických vzťahov nepriniesla pandémia Covid-19 zásadne nové fenomény vývoja. Do veľmi veľkej miery iba urýchlila vývoj trendov, ktoré sme mohli pozorovať už dlhšie. Ale aj vo svete po pandémii ponúka transatlantické partnerstvo tie najlepšie možnosti pre Európu a severnú Ameriku na vysporiadanie sa výzvami, ako sú kríza multilateralizmu, svetového poriadku založeného na pravidlách. NATO od roku 2014 prechádza zásadnou adaptáciou na zmenené bezpečnostné prostredie, vojensky má k dispozícii najväčšiu silu vo svete, no netreba byť naivný a tváriť sa, že v transatlantickom vzťahu je všetko v poriadku. S viacerými „vnútornými“ vecami je potrebné sa vysporiadať.

Americká administratíva modifikuje úlohu a angažovanosť Spojených štátov vo svete. Na druhej strane je EÚ čoraz viac pod tlakom prekročiť svoj vlastný tieň v zahraničnej a bezpečnostnej politike. Napriek tomu NATO naďalej zostáva kriticky dôležité nielen ako vyjadrenie jasného záväzku všetkých jeho členov k vzájomnej solidárnej pomoci v prípade útoku na ktoréhokoľvek člena. Navyše, NATO je jedinou platformou európskych krajín, Kanady a Spojených štátov na diskusiu a rozhodovanie v kruhu rovnako zmýšľajúcich, hodnotovo príbuzných krajín.

Pre Slovensko, ale aj pre iné krajiny je udržanie kredibility a akcieschopnosti NATO kriticky dôležité. Preto, aj v rámci prebiehajúceho procesu strategickej reflexie v NATO, budeme aktívne prispievať k tomu, aby sme v NATO našli spôsob vzájomnej komunikácie, kritickej spoločnej diskusie a prijímania spoločných rozhodnutí, ktoré budú zodpovedať súčasnej dobe a potrebám každého jedného člena, ale aj Aliancie ako celku.

Jaroslav Naď
Minister obrany Slovenskej republiky (OĽaNO)

K transatlantickému spojenectvu neexistuje alternatíva. Je najlepšou zárukou bezpečnosti Slovenskej republiky. To však neznamená, že so všetkými krokmi našich spojencov vždy bezvýhradne súhlasíme. V kľúčových otázkach ale spojenci vždy nájdu zhodu. Slovensko urobí všetko pre to, aby transatlantické vzťahy pretrvali a posilnili sa, keďže sú založené na spoločných hodnotách, ako je demokracia, dodržiavanie vlády zákona a ľudských práv a nie na momentálnych politických náladách.

Koronakríza nie je prvou a ani poslednou skúškou, s ktorou sa Aliancia vysporiadala. Najzásadnejší dopad koronavírusu na činnosť NATO je v znižovaní výkonu ekonomík spojencov a s tým súvisiace zníženie ich obranných rozpočtov a spomalenie modernizácie ozbrojených síl. COVID-19 tiež spôsobil zvýšené požiadavky na nasadenie vojakov v domácom krízovom manažmente a na komunikáciu s verejnosťou.

Práve strategickú komunikáciu a cielené informovanie o priebehu krízy a o opatreniach na jej zvládanie vnímame ako nevyhnutný predpoklad pre zvládanie budúcich kríz.

Juraj Krúpa
Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a šéf Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť (OĽaNO)

NATO zohráva nezastupiteľnú úlohu pre bezpečnosť a obranu svojich spojencov a som presvedčený, že napriek prichádzajúcej hospodárskej kríze spojenej s pandémiou COVID-19 bude Aliancia aj naďalej túto úlohu zohrávať. Bude schopná adaptovať sa na nové výzvy a hrozby, ktoré táto kríza spôsobí, tak ako to viackrát dokázala aj v minulosti.

Neistota a nestabilita boli sprievodnými javmi medzinárodných vzťahov aj pred pandémiou. NATO si ale počas siedmich dekád existencie vyvinulo procesy a postupy, ktoré poskytujú najlepšie predpoklady pripravenosti na aktuálne a budúce krízy a konflikty. Ponaučením z pandémie bude schopnosť spojencov zlepšiť pripravenosť obyvateľstva na nepredvídateľné krízy, a teda aj zlepšenie vzájomnej kooperácie. Hlavnou úlohou Aliancie však bude naďalej koordinovať bezpečnostné a obranné záujmy jej spojencov. Predpokladom pre úspech ostáva schopnosť adaptability a plánovacích procesov v NATO.

Úvahy o tom, že by bola Európa v aktuálnej situácii, eventuálne v blízkej budúcnosti, schopná prevziať zodpovednosť za vlastnú obranu a bezpečnosť, považujem za riskantné. Ide o predstavy bez konkrétnych plánov a krokov, ktoré sú ťažko dosiahnuteľné. EÚ samozrejme potrebuje posilňovať svoju bezpečnosť a obranyschopnosť, ale v kontexte dekád pretrvávajúcich nízkych investícií do obrany, nárastu populizmu v Európe, prichádzajúcej hospodárskej krízy, tieto skutočnosti zatieňujú úspešné vyhliadky na skoré úspechy EÚ v tejto oblasti. Pre Slovensko z toho vyplýva jednoznačne potreba byť aj naďalej spoľahlivým a konštruktívnym spojencom, ktorý bude podporovať strategickú spoluprácu medzi NATO a EÚ.

Bridget Brink
Veľvyslankyňa Spojených štátov amerických na Slovensku

NATO by malo po pandémii COVID-19 obnoviť svoj záväzok k základným hodnotám, na ktorých je aliancia postavená.

Je zrejmé, že autoritárske a netransparentné správanie Čínskej komunistickej strany v čase, keď sa vírus objavil, značne uľahčilo jeho šírenie a zabránilo možným účinným opatreniam na jeho včasné zachytenie. Demokratické krajiny, ktoré tvoria alianciu NATO, zároveň prijali okamžité a transparentné opatrenia na ochranu svojich občanov a pomoc druhým. Iní začali okamžite šíriť dezinformácie o pôvode vírusu a neprávom si pripisovali zásluhy za boj proti jeho šíreniu.

Lekcia je jasná – záväzok zdieľať demokratické hodnoty zostáva našou prvou a najúčinnejšou obrannou líniou, či už ide o vojenskú agresiu, hybridnú vojnu alebo život ohrozujúce pandémie. Teraz, keď sa spojenci a partnerské krajiny dostávajú z bezprostrednej krízy pandémie a začínajú čeliť výzve reštartovania našich ekonomík, musíme pamätať na to, že bezpečnosť bude aj naďalej základom našej stability a prosperity.

Joachim Bleicker
Veľvyslanec Nemeckej spolkovej republiky na Slovensku

NATO bolo a je úspešným príbehom a nie je potrebné ho znovu objavovať. Aliancia je a bola úspešná, pretože stojí na zdravých zásadách, ako demokracia, sloboda jednotlivca a právny štát. Jej základný prísľub o tom, že útok proti jednému je útok proti všetkým a všetci sú pripravení si navzájom pomáhať, poskytuje viac než len kolektívnu obranu a odstrašovanie. Zaručuje pokoj, umožňuje členským štátom to, že sa nemusia obávať o prežitie a prosperitu, a tým prispieva k medzinárodnej stabilite. Bude to tak aj v budúcnosti, čo je dôvodom celkovej príťažlivosti NATO, najmä medzi krajinami strednej a juhovýchodnej Európy.

NATO však musí zlepšiť svoje vojenské spôsobilosti a pripravenosť. Rozsiahle krízy, akou je aj pandémia COVID-19, sú nebezpečné a prekračujú rozsah svojho bezprostredného vplyvu na zdravie a hospodárstvo. NATO je preto v čase rastúcich neistôt nenahraditeľné. Transatlantická spolupráca v NATO nám pomôže zabrániť tomu, aby sa kríza verejného zdravia zmenila na bezpečnostnú krízu.

Nemecko ostáva v spôsobilostiach NATO hlboko angažované, vzhľadom na svoju veľkosť a hospodársku silu, a to dnes, zajtra a aj na desaťročie dopredu. Transatlantická spolupráca je pre nás nevyhnutná aj po tejto pandémii.

Radovan Javorčík
Veľvyslanec Slovenskej republiky pri NATO

Nevidím zánik multilateralizmu, skôr adaptáciu na nové skutočnosti. Spôsob, akým zvládame COVID-19 dokazuje silu medzinárodnej spolupráce a vysokú cenu, akú pre nás má Aliancia. Jedine kolektívne si môžeme uchovať schopnosť dominovať, určovať trendy.

Aliancia nikdy nebude prvou inštanciou na odpovede pre takýto typ kríz. Nástroje ktoré však má iba NATO, ako je zaistenie priepustnosti dopravných koridorov alebo poskytnutie materiálnych zdrojov a koordinácia pomoci, je nenahraditeľná.

Dopad pandémie na širšie geopolitické súťaženie ešte nevieme odhadnúť. Sú sily, ktoré oportunisticky hľadajú naše slabiny a snažia sa rozdeliť a oslabiť NATO a EÚ. Videli sme to pri šírení informačných nezmyslov a uvidíme to aj pri pokusoch o „pomoc“ pri prekonávaní ekonomických dopadov pandémie.

Čo sa týka Slovenska, naša sila je v schopnosti ponúkať netradičné riešenia praktických otázok. V Aliancii tomu hovoríme „šikovná odolnosť“. Nejde o to, kto koľko čoho má, ale ako danú kapacitu vie použiť a poskytnúť v prospech spojencov a najbližších partnerov. V tomto NATO exceluje.

Pavel Macko
Generálporučík vo výslužbe a podpredseda strany SPOLU

NATO ani Európska únia nezachytili včas širšie riziká vyplývajúce z pandémie Covid-19. Globálne súperenie sa nezastavilo, ale naopak posilnilo aj počas pandémie. Čaká nás ťažké obdobie hospodárskeho zotavenia a neistoty. Práve preto je potrebné posilňovať naše spojenecké zväzky viac ako predtým. Nielen Slovensko, ale ani väčšie krajiny sa sami nedokážu vyrovnať s veľkými krízami a nastupujúcimi hrozbami, ktoré sú menej kinetické, ako hybridné pôsobenie, kybernetická bezpečnosť a dopady klimatických zmien. Tieto výzvy určite prídu v plnej sile, tak ako prišla pandémia, o ktorej sme roky teoreticky hovorili v strategických dokumentoch.

Mali by sme urobiť všetko pre to, aby sme udržali transatlantické väzby a spojenectvo. Súčasne musíme byť pripravení na výrazne väčší podiel Európy na svojej vlastnej bezpečnosti. V rámci NATO dozrel čas na vypracovanie novej strategickej koncepcie a jej realizáciu. Slovensko a ich spojenci by v časoch krízy nemali obetovať udržiavanie a budovanie svojej obrany, ako počas predchádzajúcej krízy. Naopak, treba intenzívne spolupracovať a vzájomne dodržať všetky záväzky, aby sme udržali hodnoverné a navonok kredibilné spojenectvo. Tlak na úspory by nás mal motivovať k ešte tesnejšej spolupráci v rámci NATO a EÚ a zdieľaniu zodpovednosti a kapacít za spoločnú obranu a to aj budovaním spoločných vojenských jednotiek.

Jana Kobzová
Hlavná zahraničnopolitická expertka Kancelárie prezidentky Slovenskej republiky

Väčšina spojencov bude po pandémii čeliť podobnej otázke: ako v čase nastupujúcej ekonomickej krízy naďalej udržať investície do obrany v takej miere, aby sme si nepodkopali našu vlastnú bezpečnosť? Pandémia mohla na chvíľu ochromiť náš každodenný život, nezmazala však riziká a hrozby, ktorým čelíme, skôr ich zdôraznila: od nedávnych kybernetických útokov na nemocnice v Česku, po medzery v strategických zásobách či nedostatok koordinácie s partnermi.

Každá kríza ale môže byť príležitosťou premyslieť si, čo je kľúčové a nevyhnutné a čo musíme zmeniť. Z môjho pohľadu to okrem posilnenia tradičných oblastí, kde je NATO nezastupiteľné (kolektívna ochrana spojencov pred vonkajšou agresiou), bude čoraz viac aj otázka toho, ako sa spojenci dokážu spoločne vysporiadať s hrozbami a rizikami, ktoré prináša nástup a rozšírenie nových technológií.

Samozrejme, tieto ciele budeme vedieť len ťažko dosiahnuť, ak sa nezhody medzi oboma stranami Atlantiku budú zväčšovať. Zabrániť tomu bude úlohou všetkých spojencov vrátane Slovenska. Toho, čo nás spája, je totiž ešte stále nepomerne viac ako toho, čo nás rozdeľuje.

Naďa Kovalčíková
Programová manažérka, The German Marshall Fund of the United States

Tri základné úlohy NATO (kolektívna obrana, kooperatívna bezpečnosť a krízové riadenie) formujú misiu Severoatlantickej aliancie posledných desať rokov, teda od prijatia súčasného Strategického konceptu v roku 2010. Počas môjho včerajšieho (8. júna) rozhovoru s generálnym tajomníkom NATO pri príležitosti verejného spustenia procesu reflexie o budúcnosti Aliancie, Jens Stoltenberg pripomenul, že sa NATO neustále prispôsobuje vývoju bezpečnostného prostredia.

V čase, kedy čelíme celosvetovej pandémii a iným hrozbám 21. storočia, je NATO na križovatke a zvažuje svoj strategický postoj. Pre plné využitie 70 ročných skúseností by spojenci mali naďalej prispôsobovať a inovovať svoje metódy a nástroje. Okrem tradičných bezpečnostných hrozieb, by sa mali snažiť lepšie porozumieť príležitostiam a rizikám vyspelých technológií dvojakého využitia (civilno-vojenského) a efektívne čeliť dezinformáciám, kybernetickým hrozbám, zdravotným krízam, klimatickej zmene, rodovo-podmienenému násiliu a geopolitickým zmenám, ktoré zároveň prispievajú k rastúcemu napätiu medzi autoritárstvom a demokraciou. Žiadnej z týchto hrozieb však nie je možné účinne čeliť bez partnerstva so štátnymi a neštátnymi aktérmi v duchu nadnárodnej spolupráce.

Slovensko preukázalo určitý stupeň líderstva v rýchlej reakcii na pandémiu COVID-19 a má schopnosť tak urobiť aj v ďalších spomenutých oblastiach. Naďalej tiež musí obhajovať a chrániť demokratické princípy a zostať spoľahlivým partnerom pre ďalších 29 členov v NATO.

Bezpečnostná úloha Aliancie je zásadná aj do budúcnosti, pretože privádza spojencov za jeden stôl a pomáha im obrániť sa pred vonkajšími hrozbami. Myšlienka NATO, vyjadrená mottom „Spolu sme silnejší“, by sa však nemala uplatňovať  iba vtedy, keď sa staviame proti protivníkom a bezpečnostným hrozbám na hraniciach NATO, ale aj keď sme svedkami neprávostí v rámci nich. Razantný postoj voči rastúcim a novým hrozbám, založený na hodnotách slobody, demokracie a zásadách právneho štátu, bude definovať úspech Aliancie počas nasledujúcich rokov.

Katarína Kertýsová
Výskumníčka, European Leadership Network (ELN)

Budúcnosť transatlantických vzťahov do veľkej miery závisí od výsledkov novembrových volieb v USA. Znovuzvolenie Donalda Trumpa bude s veľkou pravdepodobnosťou znamenať pokračovanie, ak nie prehĺbenie súčasnej transatlantickej krízy. Naopak, zvolenie demokratického kandidáta bude príležitosťou na zmenu. Veľký potenciál pre rozšírenie spolupráce vidím v oblasti kontroly konvenčných a nukleárnych zbraní, ako aj v oblasti klímy a iných nevojenských bezpečnostných hrozieb. Boj proti klimatickým zmenám, v ktorom je EÚ svetovým lídrom, vnímam ako kľúčovú oblasť na prehĺbenie transatlantickej spolupráce.

Je dôležité, aby krajiny EÚ a Spojené štáty komunikovali s Ruskom. Vzťahy medzi Ruskom a západom sú na historickom minime: vojenské komunikačné kanály nefungujú, zatiaľ čo vojenské cvičenia v blízkosti spoločných hraníc pokračujú aj napriek koronavírusu. Vojenská nehoda, spôsobená nesprávnym odhadom či nedorozumením z jednej alebo druhej strany, môže mať katastrofálne následky. Preto je dôležité sústrediť sa na opatrenia na budovanie dôvery a bezpečnosti medzi Ruskom a krajinami Severoatlantickej aliancie. Slovensko, ako aktívny člen OBSE, môže k štruktúrovanému dialógu pozitívne prispieť.

Sofia Maria Satanakis
Výskumníčka, Rakúsky inštitút pre európsku a bezpečnostnú politiku (AIES)

Transatlantická aliancia často evokuje ostatky minulých čias a mnohí ju v priebehu rokov označovali za zastaranú. Napriek tomu už viackrát dokázala, že ide o nanajvýš adaptívny inštitucionálny pozostatok z obdobia studenej vojny. NATO preukázalo svoju schopnosť prispôsobiť sa meniacemu sa prostrediu vďaka neustálym vývojom nových nástrojov a nástrojov na vzájomné pôsobenia. Navyše, na základe svojich predchádzajúcich skúseností so Sovietskym zväzom, vykazuje komparatívne výhody pri prístupe k potenciálne novému rivalovi, akým je Čína.

Rok 2020 sa pravdepodobne stane rozhodujúcim aj pre NATO a EÚ z dôvodu koronakrízy, ktorá – okrem jej nepriaznivých sociálno-ekonomických a politických dôsledkov – bude mať negatívny vplyv na obranné rozpočty a plánované výdavky. Mnohé krajiny sa navyše môžu ocitnúť v zraniteľnejšej pozícii. Súčasné bezpečnostné hrozby sú navyše príliš zložité na to, aby sa s nimi dokázal vyrovnať jediný štát alebo organizácia. NATO sa preto musí prispôsobiť novej globálnej politickej realite a musí nájsť spôsoby, ako lepšie chrániť to, čo sa vybudovalo a dosiahlo za posledné desaťročia.

Pre Európu je NATO od roku 1949 hlavným rámcom bezpečnosti a súčasný vývoj len potvrdzuje, že dodnes zostáva najdôležitejšou organizáciou kolektívnej obrany pre európsku bezpečnosť. Dôležitosť pokračovania v úzkej spolupráci vo všetkých otázkach, týkajúcich sa obrany a účinného riešenia zložitých bezpečnostných problémov, ktorým čelia obe strany Atlantiku, sa preto nemôže podceňovať.

NATO_Future_ENG