Program novej vlády v obrane: Únia a NATO ako najlepšie možnosti pre zaistenie bezpečnosti

Minister obrany Jaroslav Naď a premiér Igor Matovič. [TASR/Jaroslav Novák]

Nová vláda chce v obrane postupovať predvídateľne a plniť najmä to, čo sľúbi vojakom doma, ale aj spojencom v zahraničí. Avizuje dohodu o obranných plánoch naprieč politickým spektrom a dve percentá HDP chce na obranu minúť napriek koronakríze.

Pokles dôveryhodnosti voči bezpečnostným zložkám reflektuje aj programové vyhlásenie novej vlády pod vedením Igora Matoviča. Jej zvyšovanie má mať podobu transparentnosti, ale aj v dodržiavania sľubov, ktoré dá rezort obrany vojakom a medzinárodným spojencom.

Aj v oblasti obrany potvrdzuje nová slovenská vláda jednoznačnú euroatlantickú orientáciu. Za prioritu považuje „zodpovedné členstvo“ nielen v NATO, ale aj v EÚ, ktorá začína byť v ostatných rokoch v oblasti spoločnej európskej obrany stále aktívnejšia. Európskej obrane, napriek potenciálu vo financovaní ďalších projektov a spolupráci s krajinami v Únii, sa ale program novej vlády nevenuje v obrannej časti. Spomína sa iba v zahraničnopolitickej časti s tým, že budovanie spôsobilostí v rámci Únie „podporí”, keďže „bez nich nemôže Únia naplniť svoju ambíciu byť rešpektovaným globálnym aktérom v medzinárodných vzťahoch”.

Strany chcú armádu rozvíjať až po schválení stratégií

VOĽBY 2020 | Napriek rétorike sa na jasnej proatlantickej orientácii zhodnú všetky zo skúmaných relevantných politických strán (okrem ĽSNS). Budovanie spoločnej európskej armády mimo zložiek NATO má najväčšiu podporu u SNS, najskeptickejší sú v SaS a Sme rodina.

„Zodpovednosť“ by sa mala realizovať najmä zvýšením „kvality“ slovenských príspevkov do oboch organizácii, ku ktorým podľa programového vyhlásenia „neexistuje lepšia alternatíva“.

Nový minister obrany Jaroslav Naď však nevylučuje, že by sa naše záväzky, ktoré spojencom predstavila bývalá vláda, môžu s aliančnými partnermi opätovne prediskutovať.

Dôveru má najbližšie štyri roky budovať Slovensko u svojich partnerov v NATO a EÚ, ale aj doma. Otvorenejšie by tak mali byť nákupy a verejné obstarávania, komunikácia s verejnosťou, či spolupráca s mimovládkami, akademikmi a novinármi. Od každoročného komplexného, ale najmä verejného hodnotenia obrany si vláda rovnako sľubuje kvalitnejšie a praktickejšie prepojenia cieľov, plánov, realizácie a kontroly.

Politická dohoda o budúcnosti obrany

Jaroslav Naď ešte pred voľbami avizoval, že by mal záujem o tzv. zmluvu o obrane. Tá mala prepojiť všetky parlamentné strany a zaistiť „kontinuitu a stabilitu obranných výdavkov“. V praxi malo ísť o dohodu o tom, „na čo a akým spôsobom by sa mali vynakladať finančné prostriedky v rámci modernizácie ozbrojených síl a rezortu obrany“.

Bezpečnostný pakt „o smerovaní obrany štátu a jej financovaní“ naprieč politickým spektrom sa napokon objavil aj v programovom vyhlásení vlády. V tejto súvislosti hovorí dokument aj o „aktívnom dialógu“ s Národnou radou.

Radovan Javorčík: Viac „neamerických“ peňazí na obranu je vynikajúca správa nielen pre Trumpa, ale pre nás všetkých

Macronova poznámka o „klinickej smrti NATO“ rozprúdila diskusiu o tom, čo chceme s Alianciou robiť, hovorí slovenský veľvyslanec pri Severoatlantickej aliancii. Jej lídri sa nateraz zaviazali spraviť NATO politicky príťažlivejšie.

Zo strategických dokumentov, ktoré sú v gescii rezortu obrany, bude ministerstvo pracovať najprv na Obrannej stratégii. Tá, ktorá je u nás v súčasnosti platná, má takmer 15 rokov a podľa expertov už absolútne nereflektuje bezpečnostné prostredie, v ktorom sa dnes krajina nachádza. Hoci pokusy o jej aktualizáciu prebehli počas predchádzajúcej vlády, konkrétne v roku 2017, do Národnej rady ju vláda pre nezhody neposunula.

Hoci išlo o menej kontroverzný dokument, akým bola Bezpečnostná stratégia v gescii rezortu diplomacie, oba dokumenty na seba výrazne nadväzovali. V novom volebnom období by toto prepojenie malo pokračovať, čo avizovali aj noví šéfovia oboch rezortov na svojom prvom rokovaní v piatok (17. apríla).

„Hneď ako to umožní výnimočná situácia, dáme dokopy naše tímy a chceme, aby Slovenská republika mala jasno v tom, aké sú hrozby, kto sú naši partneri a ako chceme zabezpečiť bezpečnosť a obranu našej krajiny,“ uviedol po stretnutí minister zahraničných vecí Ivan Korčok.

K obrannej stratégii plánuje rezort obrany vytvoriť aj „zdrojovo realistický“ strednodobý plán rozvoja do roku 2025 a tiež naformulovať dlhodobejšiu víziu do roku 2030. Predvídateľný chce mať aj celkový plán vyzbrojovania.

Dvojpercentný záväzok v roku 2024 platí

Záväzky voči NATO plánuje Slovensko dodržiavať aj vo financovaní. Prisľúbené výdavky na obranu vo výške dvoch percent HDP sa nová vláda zaviazala dosiahnuť do roku 2024, teda tak, ako to podľa dohody z Walesu prisľúbilo Slovensko v roku 2014. Minulý rok Slovensko na obranu vynaložilo zdroje vo výške 1,74 percenta HDP, teda vyše 1,66 miliardy eur a medzi členskými krajinami NATO bolo v pomyselnom rebríčku obranných výdavkov dvanáste. O rok skôr to bolo 1,21 percenta.

Obranné rozpočty, ktoré sa z pohľadu NATO skladajú z trojice elementov (výdavky na personál, na techniku a na operácie), rozdeľuje každý štát podľa vlastného uváženia. Minimálne štvrtina by ale mala smerovať na kľúčové vybavenie. Minulý rok bolo v týchto výdavkoch medzi členmi NATO Slovensko druhé, pričom viac ako 41 percent obranného rozpočtu smerovalo na nákup vojenského vybavenia.

Voľby 2020: Kam sa uberie slovenská obrana? (INFOGRAFIKA)

VOĽBY 2020 | Rusko za hrozbu nepovažujú národniari. KDH, OĽaNO a Za ľudí sú voči Moskve najskeptickejší, no s jasným pomenovaním agresívnej politiky by nemali problém ani PS/Spolu a SaS.

Modernizačné projekty a intenzívnejší výcvik požaduje od Slovenska aj NATO a nová vláda sa týmito premisami chce riadiť. Rozvíjať by sa v najbližšej dobe mali najmä sily pre špeciálne operácie, ale aj vzdušné sily, vrátane pokračovania v akvizícii vojenských lietadiel, ktoré by mali prevyšovať dve miliardy eur. Podľa ministra obrany sa by sa totiž od nákupu 14 stíhačiek F-16 C/D Block 70 americkej výroby dalo už dnes len ťažko odskočiť, keďže za ne Slovensko už zaplatilo takmer miliardu eur.

Obstarané, hoci mimo požiadaviek spojencov, či dokonca Ozbrojených síl, boli len prednedávnom aj húfnice Zuzana za 172 miliónov eur. Naď v relácii Na Telo TV Markíza (19. apríla) potvrdil, že ide o problémový projekt, o ktorom „už teraz vieme, že bude meškať“.

Pokračovať by sa malo v nákupe radarov, nakoľko tie súčasné, ktoré má Slovensko k dispozícii, prekonali svoju životnosť. Úrad pre verejné obstarávania však zrušil plán bývalej vlády a s ním aj nákup vozidiel 4×4. Nová vláda zatiaľ projekt nákupu neobnoví, napriek tomu, že taktické vozidlá boli súčasťou predvolebných programov OĽaNO, či SAS.

O osude piateho veľkého projektu, nákupu obrnených vozidiel 8×8, bude ministerstvo ešte debatovať. Aj v ňom chceli OĽaNO a SAS pôvodne pokračovať.

Ku kľúčovému vybaveniu však podľa NATO patrí aj súvisiaci výskum a vývoj v oblasti. Práve ten je v Aliancii považovaný za „rozhodujúci ukazovateľ rozsahu a tempa modernizácie“. Ostatné štyri roky Slovensko v tejto oblasti vyčleňovalo približne päť miliónov eur ročne, čo bolo značne menej ako 0,04 percenta rozpočtu na obranu. Nová slovenská vláda chce na výskum a vývoj vynaložiť až jedno percento obranného rozpočtu.

Slovensko by sa v najbližších štyroch rokoch malo aj celkovo iniciatívnejšie zapájať do cvičení v zahraničí. Podľa programu vlády by sme na tieto tréningy mali vysielať celkovo omnoho viac vojakov. Či budeme vysielať viac personálu aj do medzinárodných operácii a misii dokument nešpecifikuje, hoci potvrdzuje, že „účasť Slovenska bude v tomto smere zabezpečená“.

Rozvoj infraštruktúry aj za pomoci spojencov

V poslednom volebnom období nezískalo Slovensko z fondov Aliancie ako jediný členský štát na rozvoj infraštruktúry žiadne peniaze. Nový šéf rezortu obrany by so chcel zmeniť.

Ministerstvo by pod vedením Jaroslava Naďa chcelo celkovo zefektívniť využívanie zahraničnej pomoci. Naď sa už nechal viackrát počuť, že by od spojencov na rozvoj vojenskej infraštruktúry prijal podporu, avšak „za podmienok, ktoré by si stanovila Slovenská republika“.

Aj v predvolebnom rozhovore pre EURACTIV vtedajší tieňový minister obrany za OĽaNO potvrdil, že vybudovanie napríklad amerických základní nikdy nebolo predmetom rokovaní slovenskej vlády a záujem o ne nemal nikto: „Nechceli to ani Američania, ani slovenská vláda, ani opozícia a ani sa to nikdy nestane,“ komentoval vtedy Naď, podľa ktorého boli správy o amerických základniach na Slovensku „bludom“.

Spojené štáty americké ale vláda napriek tomu „považuje za kľúčového spojenca“ v obrane, keďže uznáva, že schopnosti Washingtonu v súčasnosti žiadna európska krajina nedokáže nahradiť.

EURACTIV Podcast | Na vojenskú infraštruktúru by Jaroslav Naď prijal podporu od ktoréhokoľvek spojenca

VOĽBY 2020 | Pri otázkach o európskej armáde je skeptický. Súčasný plán rozvoja slovenskej obrany by roztrhal. Rusko by v strategických dokumentoch označil za hrozbu. S OĽaNO vo vláde by podľa neho nová koalícia nemala problém pripraviť kvalitný obranný program.

Rezort obrany by v najbližších štyroch rokoch nemal investovať len do celkového rozvoja vojenskej infraštruktúry, ale aj do jej udržiavania, vrátane zvyšovania jej energetickej efektívnosti.

Kyberbezpečnosť ako dominanta rezortu vnútra

Oblasti kyberbezpečnosti a boja proti hybridným hrozbám bola na Slovensku dlhodobo podceňovaná, napriek tomu, že ich posledná vláda – vrátane rezortu obrany, ktoré kyberbezpečnosť označoval za jednu z trojice svojich top priorít – vnímala ako kľúčový komponent bezpečnosti štátu.

Nová vláda chce na obrovské zmeny v bezpečnostnom prostredí mimo tradičných zápasísk primerane reagovať, no v obrannej časti programu nešpecifikuje ako. V sekcii venovanej informatizácii hovorí o „dôslednom audite kybernetickej a informačnej bezpečnosti a kritickej infraštruktúry“, a preto sa dá očakávať, že jeho výsledky by mohli nastaviť aj smerovanie ďalších ministerstiev, vrátane rezortu obrany.

Omnoho viac by sa kyberbezpečnosti mali venovať zložky vnútornej bezpečnosti. Nový rezort vnútra dokonca kybernetickú kriminalitu považuje za „jednu z najnebezpečnejších celospoločenských hrozieb“. Špecializovaný policajný útvar by mal pri boji s ňou spolupracovať predovšetkým s Národným bezpečnostným úradom, so Slovenskou informačnou službou a s Vojenským spravodajstvom.

Východné krídlo NATO: Koľko stojí obrana deviatich hraničných krajín?

Deväť krajín, ktoré tvoria východnú hranicu NATO, za ostatných päť rokov navýšili výdavky na obranu v priemere o 61 percent. Len dve z nich už dosiahli dvojpercentnú úroveň HDP na obranu, ktorú Aliancia od svojich členov vyžaduje.

Obrana po koronakríze

Vláda reaguje v programovom vyhlásení aj na prebiehajúcu krízu v súvislosti s koronavírusom. Bezpečnostné zložky, vrátane vojakov, vojenských lekárov, či policajtov sa okamžite stali dôležitou súčasťou prvej línie. Rezort obrany už informoval, že v súčasnosti má denne v pohotovosti vyše 760 vojakov. Ozbrojené sily prevážajú materiál aj osoby, asistujú pri odoberaní vzoriek, dezinfikujú priestory, alebo sú súčasťou hliadok na hraniciach.

Nová vláda si za jeden z cieľov stanovila nepretržitú pripravenosť ozbrojených síl na podobné scenáre mimoriadnych udalostí. Doplniť chce zásoby materiálu a výstroje pre vojakov, no postarať sa plánuje aj o ich vhodné uskladnenie.