Američania rozhodnutím stiahnuť sa zo Sýrie zaskočili najmä spojencov

Americkí vojaci v Sýrii. [Twitter]

Americký prezident Donald Trump nepočúvol rady svojich poradcov pre národnú bezpečnosť, veliteľov pozemných síl americkej armády ani zákonodarcov. Svojim rozhodnutím stiahnuť americké jednotky zo Sýrie a obrátiť tak naruby americkú politiku pre Blízky východ ale najviac zaskočil spojencov.

Výsledok podľa mnohých posilní v Sýrii najmä Rusko a Irán. Rovnako v krajine ponechá riziko, že teroristi z organizácie ISIS, ktorí prišli o takmer všetko svoje teritórium, zintenzívnia činnosť.

Podľa ruskej tlačovej agentúry TASS považuje ruské ministerstvo zahraničných vecí Trumpovo rozhodnutie za prospekt na politické urovnanie krízy. Iniciatíva na vytvorenie Sýrskeho ústavného výboru má podľa Mosky šancu na úspech aj vďaka tomu, že americké jednotky odchádzajú.

Šéf Bieleho domu dospel k svojmu konečnému rozhodnutiu postupne v ostatných týždňoch, a to aj napriek odporúčaniam vlastných poradcov. Trump je odhodlaný znížiť americké vojenské zapojenie v zahraničí tak, ako to sľuboval už počas kampane. Spojencom však náhly oznam pripomenul podobné politické odhodlanie, aké Američania urobili v prípade iránskej jadrovej dohody či klimatickej dohody z Paríža.

Podľa jedného z bývalých predstaviteľov Trumpovej administratívy urobil prezident toto rozhodnutie už pred dvomi rokmi. Rady poradcov a odborníkov sa mu zdali nepresvedčivé, tvrdí zdroj: „Prezident vyhral, vždy bol presvedčený, že by sme tam už nemali byť,“ dodal.

Na stretnutiach s vysokými predstaviteľmi kládol Trump údajne rovnaké otázky: „Čo tam ešte robíme? Viem, že tam bojujeme proti ISIS, ale to sme urobili. Čo teraz?“

Hoci prezident rozumel argumentom, že americké jednotky nie sú v prvej línii boja a že v počte 2 000 vojakov iba podporujú miestne sily, ktoré stále proti teroristom bojujú, chcel sa stiahnuť hneď, ako teroristi opustia mesto Rakka a ďalšie zo svojich významných dŕžav.

Výhody pre Irán a Turecko

Podľa predstaviteľov amerického ministerstva obrany bolo rozhodnutie v Pentagone vnímané ako nepriama podpora Moskvy a Teheránu. „Geopoliticky si polepšilo Rusko, regionálne Irán,“ uviedol anonymný zdroj z rezortu obrany.

Obe krajiny využili podporu sýrskej vlády a posilnili si celkové postavenie v regióne. Iránu sa navyše darí využívať pozemný koridor cez Sýriu na dovoz zbraní pre libanonský Hizballáh.

Únia čelí kyberškandálu: Hackeri roky čítali diplomatické správy, niektoré sú zo Slovenska

Hoci najutajovanejšie informácie hackeri neodhalili, zverejnenie upozornilo na pozoruhodne slabú ochranu rutinnej pošty medzi úradníkmi a diplomatmi EÚ. Medzi stovkami zverejnených depeší sa ocitli aj opisy stretnutí slovenských diplomatov.

Trump „zničil ISIS po tom, ako si v Sýrii vytvorili bezpečný raj, no o mier kvôli svojmu stiahnutiu príde,“ napísal na sociálnej sieti bývalý zástupca náčelníka generálneho štábu Jack Keane, o ktorom sa špekulovalo, že by sa mohol stať náhradou za súčasného ministra obrany Jima Mattisa. „ISIS sa objaví opäť, Irán sa stane nebezpečnejším (…) a Izrael bude ohrozenejší,“ napísal.

Kean, ktorý je rovnako bezpečnostným analytikom televízie Fox v rozhovore uviedol, že Washington týmto krokom príde o možnosť formovať urovnanie v sýrskej občianskej vojne.

Charles Lister, analytik Blízkovýchodného inštitútu hovorí o „rozpade širšej americkej stratégie v Sýrii“.  Pripomína ale aj regionálne dôsledky: „Sýria je diamantom koruny iránskej regionálnej stratégie,“ povedal.

Trumpova administratíva však s týmto argumentom nesúhlasí. „Jednotky, ktoré máme v Sýrii tam nikdy neboli na to, aby čelili Iránu,“ uviedol jeden z jej predstaviteľov.

Proti tureckým jednotkám v Sýrii sa mal s Kurdami spojiť ich doterajší nepriateľ, prezident Assad

Sýrske štátne médiá informujú, že spojenie kurdských milícií a síl pro-Assadovského režimu v Afrine je „neodvratné“. Proti tureckej operácii Olivová vetva by sa tak spojili strany, ktoré na začiatku sýrskeho konfliktu bojovali proti sebe. Ankara správy označuje za falošné.

Sýrski Kurdi, ktorých Američania na severe krajiny podporovali, boli v stredu (19. decembra) rozhorčení. Rýchly odchod Američanov ich oslabí najmä voči tureckej ofenzíve. Ankara plánuje zintenzívniť tlak voči Kurdom v oblasti na východ od rieky Eufrat. Rovnako by americký odchod mohol demotivovať aj arabských bojovníkov, ktorí v tejto oblasti Kurdov podporovali.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v ostatných dňoch niekoľkokrát pripomenul, že Turci sú pripravení odštartovať novú ofenzívu voči jednotkám Kurdskej ľudovej ochrany z YPG na severe Sýrie. Práve Američania svojou prítomnosťou zintenzívňeniu týchto aktivít bránili.

Frustrovaní politici

Zákonodarcovia z oboch amerických strán neskrývali svoje rozhorčenie a tvrdili, že o zásadnom rozhodnutí ich nikto vopred neinformoval. Republikánsky senátor Jeff Flake, ktorý je aj členom Výboru pre zahraničné vzťahy pre Reuters uviedol, že svoju frustráciu republikáni tlmočili aj na poslednom stretnutí s viceprezidentom Mikeom Penceom.

Republikán Lindsey Graham uviedol, že ak Washington stiahne svoje jednotky teraz, bude to rovnaká chyba, akú urobil Obama v Iraku.

Zaskočení ostali aj európski spojenci. Francúzski predstavitelia pod podmienkou anonymity pre médiá uviedli, že len s ťažkosťami dokážu pochopiť význam odchodu amerických jednotiek a vyhodnotiť, ako nimi vedená koalícia bude ďalej pokračovať.

„Ak to bude také zlé, ako sa zdá, potom to bude vážny problém pre nás aj pre Britov, pretože koalícia bez Spojených štátov nedokáže operovať,“ uviedli francúzski predstavitelia.

Rusko, Irán a Turecko po rokovaní o Sýrii v Astane: Jediné riešenie je politické

V Astane diskutovala aj sýrska vláda a opozícia. Úloha Kazachstanu na medzinárodnom diplomatickom poli naďalej rastie.

Sýrska občianska vojna začala v roku 2011 a o život v nej prišli stovky tisíc obyvateľov. Takmer polovica z pôvodných 22 miliónov sa presťahovalo alebo úplne odišlo z krajiny.