Armáda diagnostikuje len jednu povojnovú traumu ročne, postup pre lekárov do júla neexistoval

Vojna je najčastejším spúšťačom posttraumatickej stresovej poruchy u mužov. [Pexels/RODNAE Productions]

Ministerstvo obrany našlo symptómy posttraumatickej stresovej poruchy iba u piatich z 1600 vojakov, ktorí sa vrátili z vyslania vo vojenskej misii. Podľa Únie vojnových veteránov ide o dlhodobo zanedbávaný problém, ministerstvo obrany zatiaľ systémové zmeny neplánuje.

Stresová udalosť výnimočne nebezpečného alebo katastrofického charakteru, ktorá by pravdepodobne spôsobila hlboké rozrušenie takmer u kohokoľvek. Takáto skúsenosť môže spustiť posttraumatickú stresovú poruchu (PTSP). Môže ňou byť sexuálne násilie, smrť blízkej osoby, ale aj vojna.

Medzi najčastejšie symptómy patria takzvané „flashbacky“ a nočné mory. Vojakom a veteránom trpiacim touto poruchou spôsobujú problémy so spánkom a dvojnásobne až trojnásobne zvyšujú riziko pokusu o samovraždu.

Slovenská armáda u vojakov, ktorí sa z vyslania vrátili domov, robí pre túto poruchu skríning. Za posledných päť rokov takto vyšetrili 1600 vojakov a symptómy diagnostikovali u piatich z nich.

Európske krajiny vykazujú veľké rozdiely v zistených úrovniach výskytu PTSP. V Nemecku je to okolo troch percent, v Dánsku až štrnásť. Slovensko ale našlo symptómy iba o 0,3 percenta vojakov.

„Nebudem preháňať, keď poviem, že Slovensko má v tejto oblasti čo doháňať,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko viceprezident Únie vojnových veteránov Pavel Marko.

Ak vojaci alebo veteráni vyhľadali pomoc od civilných psychológov, informácie o nich nemáme. Ministerstvo zdravotníctva vytvorilo štandardný diagnostický a terapeutický postup v súvislosti s PTSP iba v júli tohto roka.

Slovensko vyšle do európskej misie v Stredomorí ďalších vojakov

Vláda schválila rozšírenie zapojenia do námornej misie EÚ IRINI, ktorá pri pobreží Líbye bráni najmä prevádzačom. Od marca majú k piatim vojakom pribudnúť ďalší jedenásti vojenskí policajti.

Nekoordinovaný prístup a odlišné výsledky

Podľa prezidenta Európskej organizácie vojenských asociácií a odborov (EUROMIL) Emmanuela Jacoba je jeden z najväčších problémov EÚ nekoordinovaný prístup členských štátov.

V roku 2018 sa organizácia snažila otvoriť debatu o harmonizáciu prístupov, z eurokomisiou deklarovaného skúmania možností ale nič nevzišlo.

„Mentálne problémy veteránov a vojakov je najlepšie riešiť kombináciou prístupov,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Jacob. Ako vzor uvádza krajiny ako Dánsko, Holandsko alebo Nemecko, ktoré spájajú dostupnú psychologickú pomoc so skríningami.

Na to majú nárok aj slovenskí vojaci a veteráni. Kontakty na psychológov ministerstvo obrany zverejňuje na svojej webovej stránke, k dispozícii je tiež e-mailová psychologická poradňa.

Podľa hovorkyne rezortu obrany Martiny Kovaľ Kakaščíkovej sú vojaci aj pred vyslaním do vojenských operácií informovaní o riziku vzniku psychických ťažkostí a pripravovaní sú aj na zvládanie záťažových situácií.

Priamo v súvislosti s diagnostikovaním PTSP robí rezort skríningové vyšetrenie pri návrate z vyslania v zahraničí.

Podobný prístup má však v členských krajinách rozdielne výsledky. Podľa Amerického centra pre veteránov touto poruchou trpí od jedenásť do 20 veteránov zo sto. V Európe sú zistené počty nižšie, v Nemecku ide napríklad o 2,9 percenta vojakov a veteránov. Vo Veľkej Británii sa hovorí o troch až šiestich percentách, v Holandsku o piatich až ôsmich.

Podľa autorov nemeckej štúdie z minulého roka môžu byť rozdiely spôsobené odlišnou frekvenciou a dĺžkou vyslaní, ale tiež rozdielmi v armádnych štruktúrach alebo otvorenosti vojakov zdieľať citlivé informácie o symptómoch.

Borrell: Chaos v Afganistane potvrdzuje, že je čas na európsku armádu

Šéf európskej diplomacie plánuje navrhnúť vytvorenie expedičných síl EÚ. Až 50 tisíc vojakov by malo plniť úlohy v operáciách mimo Európy. Situácia v Afganistane by sa totiž v budúcnosti mohla opakovať v Iraku aj západnej Afrike, hovorí Josep Borrell.

Skríningy aj po šiestich rokoch

Marko nechcel čísla zistených prípadov na Slovensku komentovať, pretože nepozná kritériá ich hodnotenia. Systém je ale podľa neho nedostatočne zameraný na ľudí mimo aktívnej služby.

„Existuje veľmi široká škála prejavov identifikovateľných veľmi rýchlo, ale aj ťažko spozorovateľných,“ hovorí Marko. „Nezriedka aj so značným časovým odstupom aj v kombinácii s inými podnetmi alebo spúšťačmi.“

Dánsko preto napríklad robí hromadné skríningy u veteránov až trikrát. Najskôr sedem mesiacov po návrate, potom po dva a pol roku a nakoniec po šesť a pol roku. Vážne symptómy PTSP takto nájdu až u 14 percent veteránov.

„Problematika postraumatickej stresovej poruchy je v podmienkach ozbrojených síl relatívne krátkou agendou a tomu zodpovedá aj stav jej riešenia,“ myslí si Marko.

„Je treba priznať,  že sa jedná o koncepčný problém dlhodobo zanedbávaný a v súčasnosti sa ministerstvo obrany začalo aktívnejšie zaoberať jeho riešením,“ hovorí.

Rezort obrany tvrdí, že vníma zvyšovanie dôvery voči vojenských aj civilným psychológom. Profesionálni vojaci, vojnoví veteráni aj zamestnanci rezortu obrany a ich rodinní príslušníci sú podľa nich o činnosti psychológov dostatočne informovaní.

„Priestor na zlepšovanie je stále,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Kovaľ Kakaščíková. „Ale vzhľadom na aktuálnu úroveň poskytovanej psychologickej starostlivosti a podpory profesionálnym vojakom a vojnovým veteránom z úrovne rezortu obrany nevidíme potrebu systémovej zmeny.“

Únia rozbieha prvý špecializovaný program pre vojenský výskum

EÚ v obrane pokračuje v zaisťovaní svojej sebestačnosti, no kým Američania na vývoj a výskum v obrane minú v priemere 75 miliárd ročne, Únia na ne v novom fonde vyčlenila osem miliárd na sedem rokov.

Čísla od civilistov nepoznáme

Ak symptómy povojnovej traumy nezachytí armádny skríning po návrate z vyslania, všimnúť si ich môže všeobecný lekár, napríklad pri preventívnej prehliadke. Štandardný postup pre diagnostiku a liečbu tejto choroby, ktorý im s tým má pomôcť, ale vznikol až v júli tohto roka.

Vysvetľuje napríklad, že porucha sa trikrát častejšie objavuje u zranených veteránov, než u tých, ktorí zranenia neutrpeli. Vojenská trauma je spolu s autonehodami najčastejším zdrojom PTSP u mužov, u žien je to sexuálne násilie.

Ministerstvo zdravotníctva k podnetu na jeho vytvorenie hovorí, že je vhodné tejto poruche predchádzať a aktuálne celá populácia prežíva veľmi náročnú dobu.

Koľko prípadov PTSP diagnostikujú civilní psychológovia a psychiatri ale nevieme. Psychiatrické ambulancie túto poruchu skupujú pod všeobecnú kategóriu neurotických, stresom podmienených a somatoformných porúch, ktoré sa v roku 2019 týkali 25,5 percent ich návštev. Klinickí psychológovia nevykazujú ani takéto údaje.

„Veľká seriózna epidemiologická populačná štúdia, pokiaľ ide o psychické poruchy, a teda aj o PTSP, sa na Slovensku zatiaľ nerealizovala,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.