Armádny Schengen? Únia zjednodušuje pravidlá presunu vojenskej techniky a personálu

Americké bojové vozidlo v konvoji. [TASR/AP/Ralf Hirschberger]

Európska komisia a vysoká predstaviteľka pre zahraničnú politiku včera (28. marca) predstavili akčný plán, ktorý má zlepšiť vojenskú mobilitu v rámci Únie aj mimo nej. Slovensko má kvôli svojej polohe v tejto oblasti rozsiahle skúsenosti, a preto zvýšenú pozornosť vojenskému transportu víta.

Akčný plán, ktorý včera (28. marca) Komisia predstavila, prináša prvý prehľadný plán rozličných druhov prekážok, ktorým presuny vojenskej techniky a personálu čelia. V súčasnosti mnohé fyzické či procesné bariéry ovplyvňujú nielen čas transportu, ale aj náklady, ktoré musia štáty pri preprave vynaložiť.

„Uľahčením vojenskej mobility v rámci EÚ dokážeme účinnejšie predchádzať krízam, efektívnejšie nasadzovať naše misie a rýchlejšie reagovať na prípadné výzvy, uviedla pri predstavovaní akčného plánu šéfka európskej diplomacie, Federica Mogheriniová. Podľa jej slov ide o ďalší krok k prehĺbeniu spolupráce na úrovni EÚ, v rámci Stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), ako aj s partnermi, vrátane NATO. Práve Severoatlantická aliancia významne podporuje európsku ideu voľného pohybu vojsk, ktorý by mal byť užitočný aj pre spojencov v NATO.

Výhody zjednodušovania transportov pre krajiny, ako Spojené štáty, Kanada či Turecko, ktoré sú súčasťou NATO, no nie sú členskými krajinami Európskej únie, budú ale predmetom ďalšej diskusie.

Generál Macko: Nadnárodnú európsku armádu zatiaľ nepotrebujeme

ŠPECIÁL / Zástupca náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky považuje za najväčší historický medzník štvrťstoročnice samostatnej slovenskej armády vstup do NATO a EÚ. Slovenská obrana je podľa neho v týchto štruktúrach už jasne ukotvená a nehľadá žiadnu alternatívu.

Pretrvávajúce obmedzenia

Naprieč Úniou dnes cestná, železničná ani námorná infraštruktúra nespĺňa všetky predpoklady na prepravu ťažkej a objemnej vojenskej techniky. Napríklad preprava bežných tovarov nezaťažuje železničné koľaje v takej miere, ako je to v prípade prevozu tankov a mnohé krajiny na túto záťaž nie sú pripravené.

Prejazd vojenského personálu a strojov navyše podlieha stále v mnohých prípadoch colným kontrolám, či preukazovaniu rozličných oficiálnych dokumentov aj napriek existencii Colnej únie a Schengenu v Európe, ako aj dohode medzi spojencami v NATO (NATO Form 302).

Európska služba pre vonkajšiu činnosť a Vojenský štáb Európskej únie budú ešte tri mesiace zbierať vojenské požiadavky, ktoré podľa svojej potreby zadefinujú členské štáty.

Do konca budúceho roka Komisia určí, ktorá transeurópska dopravná sieť (TEN-T) bude pre vojenské využívanie najvhodnejšia. Na jej modernizáciu je následne pripravená vyčleniť aj dodatočné finančné prostriedky. Do roku 2030 by sa tak v Európe mala revitalizovať potrebná infraštruktúra na vytvorenie deviatich „koridorov hlavnej siete“, prepájajúcej východ so západom a sever s juhom.

Popritom sa budú pripravovať scenáre, ktoré zefektívnia a zjednodušia colné formality pri vojenských operáciách, alebo prepravy nebezpečného vojenského tovaru.

Ministri obrany schválili prvé záväzné predpisy a projekty pre PESCO

Podľa očakávaní schválili 17 vojenských projektov a odobrili prvé dva právne záväzné dokumenty pre 25 krajín, ktoré sa do obranného jadra zapojili.

Na Slovensku existujú problematické úseky

Aktivita v oblasti vojenskej mobility sa má teraz sústrediť na vnútroštátne orgány členských krajín, ktoré majú identifikovať problematické miesta svojej infraštruktúry a legislatívy v čo najskoršom čase.

Pri budovaní nových ciest, prístavov či železničných tratí majú krajiny Únie odteraz intenzívnejšie dbať aj na vojenský element. Komisia tento zámer označuje za „duálne využívanie“.

Ministerstvo obrany a Ozbrojené sily Slovenskej republiky za problematickú oblasť považujú najmä prepravu vojenského materiálu, techniky a osôb mimo územia Slovenskej republiky v súvislosti s dostupnosťou vhodných prepravných prostriedkov. „Riešeniami sú modernizácia ozbrojených síl naprieč Európou a zlepšenie dopravnej infraštruktúry, predovšetkým s dôrazom na rozvoj transeurópskej dopravnej siete,“ uviedla Danka Capáková, hovorkyňa rezortu obrany.

Pre slovenských partnerov v Severoatlantickej aliancii sú podľa jej slov u nás limitujúcimi hlavne niektoré úseky cestnej infraštruktúry. „Obmedzenie sa týka najmä prípadov, keď sú pri nadrozmerných prepravách (nad 60 ton na jednu jazdnú súpravu) prekročené maximálne parametre danej cestnej infraštruktúry. V týchto prípadoch stanovujú  správcovia pozemných komunikácií špecifické podmienky jej použitia, respektíve je ozbrojeným silám spojencov odporúčané využiť iný spôsob prepravy, napríklad železničnú prepravu,“ dodala Capáková.

Analytik: Vojenská mobilita je charakteristickým znakom spolupráce medzi EÚ a NATO

Podľa Daniela Fiotta, bezpečnostného analytika Európskeho inštitútu pre bezpečnostné štúdia (EUISS) pripravila Komisia dobrý plán, ktorý stanovuje pracovnú agendu do roku 2020, a správne venovala veľkú pozornosť najmä rozvoju infraštruktúry.

„Vývoj dopravnej infraštruktúry s dvojakým využitím pre európsku obranu je životne dôležitý a je charakteristickým znakom spolupráce medzi EÚ a NATO,“ uviedol pre EURACTIV Slovensko Fiott.

Podľa analytika je najzaujímavejším aspektom „s jasnou pridanou hodnotou“ iniciatíva na podporu vojenskej mobility prostredníctvom európskych vesmírnych technológií. Členské štáty Komisia nabáda, aby do konca roka 2020 prehodnotili možnosti jej využitia v oblasti colných aktivít pri presunoch.

„Je to príklad skutočne inovatívneho myslenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a Európskej komisie,“ dodal.

Bezpečnostný analytik EUISS hovorí, že akčný plán a úsilie európskych inštitúcií a členských štátov v oblasti vojenskej mobility sú „jasným znakom ich záväzku k Stálej štruktúrovanej spolupráci“. Vojenská mobilita je totiž jedným zo 17 projektov, ktoré v prvej fáze existencie PESCO podporí.

Pod vedením Holandska sa už na rôznych úrovniach rozhodlo do projektu zapojiť 23 členských krajín Únie, ktoré participujú na iniciatíve PESCO, medzi nimi aj Slovenská republika.

„Slovensko sa do projektu rozhodlo zapojiť v pozícii plnohodnotného člena, pretože ako krajina ležiaca v strednej Európe má rozsiahle skúsenosti s vojenskou mobilitou, ktoré môže ponúknuť svojim partnerom a spojencom,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva obrany. Capáková priomenula, že transport vojenského personálu, materiálu a techniky je v roku 2018 aj prioritnou témou rezortu obrany, preto ministerstvo túto európsku aktivitu víta.

„Pre výročné hodnotenie, ktoré je súčasťou PESCO, bude zavedenie hlavných elementov vojenskej mobility do konca roka 2018 pozitívnym faktorom,“ dopĺňa Daniel Fiott.

PESCO odštartuje so 17 obrannými projektami

Slovenská republika bude viesť jeden projekt, do ďalších štyroch sa priamo alebo nepriamo zapojí.

Európska Komisia a jej predseda Jean-Claude Juncker ešte v minulom roku vyhlásili, že je ich ambíciou vytvoriť do roku 2025 plnohodnotnú európsku obrannú úniu.