Boj o miliardy na obranu? Europoslanci odmietajú, aby ich získavali len zbrojní giganti

Ilustračný obrázok. Francúzska stíhačka Rafale. [EPA-EFE/Christophe Simon/Pool Maxppp Out]

Brusel sa chystá v rokoch 2021 až 2027 vyčleniť na spoločnú európsku obranu až 13 miliárd eur. Otázkou však zostáva, či si peniaze rozdelia len zbrojní giganty, alebo aj menšie firmy, za čo lobuje aj Slovensko a Česko.

Obranný rozpočet v Európe je potrebné navyšovať kvôli novým bezpečnostným hrozbám. Či už ide o terorizmus, kybernetický priestor alebo rozdielne predstavy o budúcnosti spoločnej transatlantickej obrany.

Návrh Európskej komisie rozšíriť rozpočet podporili na konci novembra aj europoslanci z Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE). Celý Európsky parlament by sa mal k veci vyjadriť v najbližších mesiacoch.

„Európske peniaze, v tomto prípade 13 miliárd eur, pôjdu do výskumu, vývoja a výroby špičkových bezpečnostných a obranných technológií. Pomôžu Európe priblížiť sa k strategickej autonómii,“ komentoval návrh český europoslanec a člen výboru ITRE, Miroslav Poche (ČSSD, S&D).

Miliardové investície sú súčasťou takzvaného Európskeho obranného fondu, ktorý Európska komisia zriadila v júni. Do fondu majú vlády členských krajín prispievať a následne si z neho môžu požičiavať na spoločné obrannej programy.

Eurodróny, eurokoptéry a eurodelostrelectvo: Európska obranná spolupráca sa rozrástla o ďalších 17 projektov

Počet konkrétnych projektov, ktoré v oblasti obrany spoločne pripravujú alebo vyvíjajú krajiny Európskej únie, sa rozrástol na 34. Štáty chystajú napríklad európske pozemné raketové systémy, eurodróny, či spravodajskú školu EÚ.

Medzi aktivity, ktoré by z fondu mohli byť financované, patrí napríklad aj nákup a vývoj armádnych dronov, vojenských helikoptér či vojnových plavidiel. Plne funkčný by mal byť fond od roku 2020.

Odhady ukazujú, že nedostatočná spolupráca medzi členskými štátmi EÚ v oblasti obrany prináša ročné straty vo výške 25 až 100 miliárd eur. Štyri pätiny verejných zákaziek v obrannom priemysle existujú len na národnej úrovni, čo vedie k neefektívne duplikáciu vojenského výskumu a kapacít.

Na financovaní fondu sa musí zhodnúť tak Európsky parlament, ako aj členské krajiny. Europoslanec Poche ale upozorňuje na možné úskalia celého projektu.

„Stále hrozí, že z fondu bude vysávať peniaze len zopár gagantických zbrojných korporácií a na menšie firmy, ako sú české, nezostane veľa peňazí,“ varuje. Dôležité podľa neho je, aby poslanci a následne aj ministri v Rade EÚ v návrhu ponechali záruky, že program bude poskytovať bonusy v prípade, že sa ho zúčastnia malé a stredné podniky.

Šanca aj riziko pre malé štáty

Podobné obavy má aj podpredseda výboru ITRE Jaromír Kohlíček (KSČM, GUE/NGL).

„Pozitívom je snaha zabezpečiť, aby výroba bola nezávislá na dovoze z tretích krajín. Negatívom je známy problém, kedy menšie štáty, najmä krajiny mimo takzvanej EÚ 15, majú malé možnosti zúčastniť sa takýchto projektov,“ vyhlásil. Odkazuje tak na označenie tých krajín, ktoré boli súčasťou Únie už pred jej rozšírením o postkomunistické štáty.

Spoločná európska obrana: Staré víno v nových fľašiach?

Prehĺbená obranná spolupráca v rámci Európskej únie prostredníctvom PESCO (Stála štruktúrovaná spolupráca) bola spustená s veľkými fanfárami na konci roka 2017. No len čas ukáže, či sa s jej pomocou podarí dosiahnuť niečo podstatné, píše NICK WITNEY.

Aj napriek snahám niektorých krajín presadiť v rámci projektu svoje záujmy, či zvýhodniť veľké zbrojovky sú však očakávania od fondu vysoké.

„Som presvedčený, že finálna podoba Európskeho obranného fondu bude obrovskou príležitosťou pre české zbrojovky, ale aj ďalšie firmy, ktoré môžu získať lukratívne zákazky v spolupráci s ostatnými hráčmi na poli európskeho obranného priemyslu,“ dodáva Poche.

Podobne to vidí aj Jiří Grund z českej spoločnosti GLOMEX Military Supplies, ktorá je dodávateľom bezpečnostných technológií.

„Malé štáty sú schopné prísť s novými zaujímavými technológiami, ale ťažko vyvinú moderné komplexné zbraňové systémy vzhľadom k obrovskej finančnej náročnosti a neistému koncu projektu,“ upozorňuje.

„Rizikom je, že tí veľkí a technologicky vyspelí si presadia projekty vo svojom záujme a v krajinách svojho záujmu,“ dodáva.

Pokiaľ ale bude zaistená férová distribúcia prostriedkov a v projekte budú podporované malé štáty, potom je vytvorenie fondu podľa neho správnym krokom.

Českou prioritou je účasť na „vojenskom“ Schengene

Európski politici zdôrazňujú, že v prípade obranného fondu rozhodne nemá ísť o snahu nahradiť NATO. Obrana Únie má iba posilniť európske krídlo Severoatlantickej aliancie.

Druhým pilierom spoločnej obrany je takzvaná Stála štruktúrovaná spolupráca (PESCO). Vďaka nej môžu štáty, ktoré sa k tejto spolupráci pripojili, spolupracovať v oblasti obrany oveľa viac, než doteraz. Obranný fond má na starosti najmä spoločné investičné a výskumné projekty, PESCO zase zdieľanie zdrojov, spoločné plánovanie a väčšie prepojenie národných armád.

Europoslanci podporili program inovácií v európskom obrannom priemysle

Poslanci Európskeho parlamentu schválili v utorok vytvorenie prvého programu EÚ, zameraného na podporu inovácií v európskom obrannom priemysle, vrátane spôsobilostí v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Výhodou tejto spolupráce je, že štáty si môžu samé určiť, ktorých iniciatív a programov sa v rámci PESCA zúčastnia. Isté záväzky však menšie krajiny ako Česko a Slovensko predsa len majú. Štáty si totiž stanovili ciele, ktoré je potrebné plniť. A každá krajina musí vopred oznámiť, na akých projektoch sa bude podieľať.

Česká republika v minulosti avizovala, že medzi jej priority patrí účasť na tzv. Vojenskom Schengene, teda na zjednodušení cezhraničných presunov vojsk. Ďalej sa Česi zaviazali prispieť k rozvoju vojenského zdravotníctvo, či na zriadenie školiaceho centra pre európske výcvikové misie.

Armádny Schengen? Únia zjednodušuje pravidlá presunu vojenskej techniky a personálu

Slovensko má kvôli svojej polohe v tejto oblasti rozsiahle skúsenosti, a preto zvýšenú pozornosť vojenskému transportu víta.

Slovenská republika v súčasnosti vedie jeden z projektov PESCO, zúčastňuje sa však aj na ďalších piatich, a to v pozícii riadneho člena alebo ako pozorovateľská krajina s možnosťou budúceho pristúpenia.

Národný plán vykonávania účasti Slovenskej republiky v Stálej štruktúrovanej spolupráci Európskej únie je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ak sa schváli, minister obrany Peter Gajdoš (SNS) by ho mal Sekretariátu PESCO predložiť už 10. januára.