Budúcnosť vojenskej technológie podľa NATO: Vesmír, Arktída aj komplikovaný priestor zaľudnených miest

Robot na detekciu improvizovaných výbušných zariadení v Afganistane. [Flickr]

Budúcnosť obrannej technológie vidí Aliancia vo ôsmich oblastiach, vrátane hypersonických systémov, kvantovej technológie, či biotechnológiách. Operovať sa NATO musí naučiť aj pod tlakom klimatických zmien, ktoré budú znamenať nápor na národné hranice aj ekonomiky, tvrdí správa z dielne vyše šesť tisíc expertov.

Začiatkom mája zverejnili analytici Severoatlantickej aliancie dôležitú správu, ktorá predpovedá, aké druhy technológie sa budú v obrane využívať najbližšie dve dekády.

Analýza pod názvom „Vedecké a technologické trendy 2020-2040“ je dielom práce viac ako šesť tisíc vedcov, inžinierov a expertov zo siete Severoatlantickej aliancie. Charakterizuje a zároveň hodnotí vznikajúce aj dnes už existujúce technológie, o ktoré sa zaujímali aj hlavy štátov a zástupcovia vlád členských krajín NATO ešte na minuloročnom Londýnskom summite.

Eurodróny, eurokoptéry a eurodelostrelectvo: Európska obranná spolupráca sa rozrástla o ďalších 17 projektov

Počet konkrétnych projektov, ktoré v oblasti obrany spoločne pripravujú alebo vyvíjajú krajiny Európskej únie, sa rozrástol na 34. Štáty chystajú napríklad európske pozemné raketové systémy, eurodróny, či spravodajskú školu EÚ.

Najbližších 20 rokov by malo podľa odborníkov priniesť rozvoj najmä ôsmich vysoko prepojených vedecko-technických oblastí. Ide o dáta, AI, autonómne a vesmírne technológie, hypersonické systémy, kvantovú technológiu, biotechnológiu a nové materiály. Budúcnosť vojenskej technológie by mohla zahŕňať systémy ako orbitálna základňa, hypersonické rakety, „super deštruktívne“ projektily, biodatabázy so živými organizmami, grafenový pancier, až po androidy.

Aj keď je pravdepodobné, že si Aliancia v niektorých oblastiach zachová technologickú výhodu, oblasti ako AI, veľké dáta, či biotechnológia budú každým rokom lacnejšie, a preto aj dostupnejšie pre nepriateľov. Spojenci sa preto na ich príchod musia pripraviť, a to v oblasti legislatívy, financovania, či ďalších organizačných nastavení.

Kritické vlastnosti budúcich technológií

Experti v správe vymedzili základné vlastnosti, ktoré budú pre vojenské technológie kľúčové. V prvom rade má ísť o využívanie inteligentných systémov, vrátane integrovanej umelej inteligencie (AI), analytické schopnosti, zamerané na vedomosti, či symbiotickú inteligenciu, ktorá AI prepojí s človekom.

Druhou oblasťou je prepájanie. Analytici tvrdia, že využívanie virtuálnych sietí a fyzických domén, vrátane senzorových sietí, organizovaných jednotlivcov alebo autonómnych agentov s novými metódami šifrovania, bude ďalší zo zásadných trendov vývoja.

Do tretice by dôležitým elementom mala byť distribúcia. Experti očakávajú zapojenie rozsiahlych a  decentralizovaných senzorov a snímačov, pričom dáta z nich by mali byť spracúvané a využívané na ďalšie vojenské účely. V neposlednom rade pôjde o  digitálne technológie. Tie prepoja ľudské, fyzické a informačné oblasti.

Ako tvrdí správa, „technológie s týmito charakteristikami budú zvyšovať prevádzkovú a organizačnú efektívnosť Aliancie“.

Nový priestor operácií

Vedci tvrdia, že sa v najbližších rokoch rozšíri aj celkové pôsobisko Aliancie, a to vzhľadom na geopolitiku, ale aj klimatické, či sociálne aspekty. Medzi nové priestory možných stretov zaradili odborníci vesmír, arktickú oblasť, informačnú sféru a mestá.

Okolo Zeme obiehajú až dve tisícky satelitov, ktoré plnia najrozličnejšie zásadné funkcie. Ich ochrana a bezpečnosť by preto mali byť zabezpečené zložkami Aliancie, myslia si vedci, ale aj predstavitelia niektorých krajín.

NATO ešte len v novembri minulého roka potvrdilo, že vesmír sa stal jednou z operačných oblastí spojencov. Militarizovať vesmír a umiestňovať na orbit zbrane však neplánuje. Prípravy na výraznejšiu aktivitu v tomto priestore sa však mimo NATO už začali a Aliancia nesmie Rusko či Čínu iba dobiehať. Podľa stratégie najsilnejšieho člena NATO by ešte v tomto roku mali začať Spojené štáty s budovaním „vesmírnych jednotiek“. Aliancia v správe uvádza, že priestor ovplyvnia technológie ako malé satelity do 500 kg, mikrovlnná fotonika, teraherzové senzory, či antisatelitné zbrane.

Počiatky hviezdnych vojen? Spojené štáty predstavili program vesmírnych ozbrojených síl

Americký viceprezident Mike Pence predstavil víziu šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa o vybudovaní nového, vesmírneho oddelenia amerických vojenských síl. Reagujú na progres Ruska a Číny.

Rozširovanie nielen obchodných, ale aj vojenských aktivít zaznamenáva aj Arktída. S topiacimi sa ľadovcami a jednoduchšou cestou do predtým ťažko prístupných oblastí bude rásť aj záujem o komerčné cesty, ťažbu nerastných surovín, či dokonca o turistiku. NATO, podobne ako to robia jeho konkurenti, bude musieť rozšíriť svoju schopnosť pôsobiť v celej Arktíde, prízvukujú experti.

Informačná doména, vrátane správy kybernetického priestoru, vojenskej elektroniky, či elektromagnetického spektra, je ďalšie z nových operačných prostredí. Jej rozvoj je úzko spätý s digitalizáciou a virtualizáciou. Navyše vytvára základný priestor pre hybridné vojny, ktorých počet s pribúdajúcou technológiou rastie.

Osobitne komplikovaný bude priestor miest, ktorý sa podľa expertov rovnako stane dôležitým centrom budúcich vojenských operácií. Podľa OSN bude do roku 2050 žiť v mestách a mestských oblastiach až 68 percent svetovej populácie a počet tzv. megamiest s obyvateľstvom nad desať miliónov stúpne zo súčasných 28 na 50. Pribudnú teda útoky v zaľudnených zónach, na ktoré bude musieť reagovať vojsko, technika, ale aj manažment operácií NATO. Výzvou bude najmä rýchle rozlišovanie medzi bojovníkmi a nebojovníkmi. Navyše, rozšírenie tzv. internetu vecí (IoT) poskytne podľa expertov milióny možných spôsobov monitorovania a prenosu údajov, čím sa zvýši komplexnosť operácií. Výzvy spojené s udržiavaním súkromia a ochrany dát v digitálnom priestore budú ešte väčšie.

Rusi posilňujú prítomnosť za polárnym kruhom, NATO je nejednotné

Pre klimatickú krízu, ktorú sprevádza aj topenie ľadovcov a zjednodušovanie prechodu, sa Arktída dostáva z periférie bezpečnostného záujmu do jej centra. Ruská vojenská prítomnosť sa strojnásobila a Čína nechce ostať pozadu napriek tomu, že územia v regióne nemá.

So životom v urbanizovaných oblastiach úzko súvisí aj ochrana životného prostredia. Jeho zmeny môžu totiž podľa vedcov „viesť k rýchlemu narušeniu celej spoločnosti“. Navyše, zmena klímy má byť v nasledujúcich desaťročiach „hlavným rušivým elementom“, keďže zmenené podnebie, či stúpajúca hladina morí ohrozia celé skupiny obyvateľstva, čo povedie k masovej migrácii. Obydlia až 150 miliónov osôb, ktoré dnes žijú v pobrežných oblastiach, sa môžu do roku 2050 dostať pod morskú hladinu.

„Predpokladaný zánik celých ostrovov, pobrežných oblastí a miest bude výzvou pre národné hranice aj ekonomiky, čo povedie k ďalšiemu nerušeniu sociálnych, hospodárskych a vojenských systémov,“ varujú experti.

Výzvy pre spôsobilosti

Niektoré trendy vývoja spoločnosti a technológii majú potenciál ovplyvniť budúce spôsobilosti a operácie NATO. Experti medzi ne zahrnuli napríklad meniaci sa charakter práce, ktorý sa týka zvýšenej závislosti na AI, či transformáciu vzdelávania. Využívanie virtuálnej reality, či veľkých dát umožní personalizované školenia.

V súvislosti s prepravou sa ukazuje dôležitá aj automatizovaná logistika. Aplikácia nových materiálov a techník spolu s bioinžinierstvom a biotechnológiami môžu zase zlepšiť dodávky vody a potravín.

Aj starnúca globálna populácia, ekonomická migrácia a nerovnomerný vývoj v krajinách bude výzvou pre vojenské sily a personál. Tie sa budú musieť popasovať s novou formou náboru, pričom budú pravdepodobne čeliť nedostatku talentovaných a kvalifikovaných jednotlivcov.

Ako ukazuje aj kríza okolo nového koronavírusu, nemenej zásadné budú pre NATO otázky verejného zdravia. Nové choroby, znížená miera vakcinácie a rastúca odolnosť vírusov proti liečivám budú výzvou pre vývoj a operácie Aliancie, tvrdí štúdia.

Politologička z Harvardu: V kríze je vo vládnutí potrebná radikálna kreativita

Americko-nemecká expertka vidí pandémiu ako príležitosť na obnovenie transatlantickej spolupráce, a to aj na úrovni miest a samospráv. Je tragédiou, že mnohí Európania nevidia Donald Trump ako anomáliu, ale skôr ako odhalenie skutočnej tváre Ameriky, hovorí CATHRYN CLÜVER ASHBROOK.

Nové formy konfliktov budú aj naďalej predstavovať kombináciu starých, pôvodných systémov a nových zbraňových technológií. Viaceré metódy, ale aj počiatočné nedostatky technológií budú preto výzvami v oblasti prepájania, komunikácie, právnych rámcov a interoperability NATO. Aj keď sa štáty vyrovnajú s dôsledkami nových technológií, experti stále očakávajú nesúlad spôsobilostí a kapacít, ako aj ich celkový nedostatok.

Výzvou pre členov NATO preto bude zabezpečiť, aby boli právne, politické, hospodárske a organizačné aspekty vývoja týchto technológií prehodnotené čo najskôr, prízvukujú experti.